Dadaizmus
Dadaizmus alebo dada, bol avantgardný umelecký smer. Po expresionizme sa stal veľmi obľúbený dadaizmus, ktorý vznikol vo Švajčiarsku a medzi rokmi 1916 - 1923 bol veľmi populárny. Vznikol ako revolta skupiny umelcov rôznych národností proti vojnovým hrôzam (časť jeho predstaviteľov boli priami účastníci vojny). Dadaizmus bol prostriedok ako vyjadriť zmätok a strach z vojny, zároveň však toto hnutie nehľadalo žiadne východiská (východiskom bol nezmysel) a tak dada skĺzla až k nihilizmu. Pre jeho diela je charakteristická úmyselná nerozumnosť a odmietnutie prevažujúcich štandardov umenia, propagovali totálnu anarchiu v živote aj v kultúre, absolútnu slobodu tvorby a umenia zbaveného sociálnej funkcie.
Podľa dadaistov nebol dadaizmus umelecký smer, ale jeho opak. Nakoľko sa umenie zaoberá estetikou, dadaizmus ju ignoruje, ďalej sa snažili, aby ich diela nemali žiadny význam - výklad ich diel bol celkom závislý od diváka. Vtedy bežné umenie sa snažilo pôsobiť na ľudské city, dadaizmus sa snažil urážať.
Pôvod slova dada je nejasný a existuje niekoľko teórií na vznik tohoto slova:
- Ide o slovo bez akéhokoľvek významu, ktoré si jednoducho vymysleli.
- Slovo pochádza od rumunských umelcov (T. Tzaru a Marcela Janca, ktorí často používali slová „da, da“, znamenajúce „áno, áno“).
- Pri vzniku hnutia premýšľali ako toto hnutie pomenovať a tak náhodne zapichli špendlík do francúzsko-nemeckého slovníka - „Dada “ je vo francúzštine detské slovo pre „húpacieho koňa“. Francúzština má tiež hovorový výraz „c'est mon dada“ znamenajúci „to je moja záľuba“.
Dejiny
Za začiatok dadaizmu sa považuje 6. október 1916, kedy sa v Zürichu v Kabarete Voltaire zišiel rad umelcov a intelektuálov (veľmi často emigrantov), ktorí svojimi protivojnovými a pesimistickými postojmi vytvorili toto hnutie. Veľmi skoro sa dadaizmus dostal do USA a Nemecka, kde sa rozvíjal nezávislým spôsobom.
V roku 1917, bola otvorená galéria Dada, začal vychádzať dadaistický časopis a v roku 1920 sa centrom dadaizmu stal Paríž. Po roku 1924 začal dadaizmus plynulo prechádzať do surrealizmu a tým sa dadaizmus stal akýmsi zakladateľom moderného umenia.
Kabaret Voltaire postupne upadal, až prestal fungovať úplne, v roku 2002 bol zabraný skupinou umelcov, ktorí prehlasovali, že sú neo-dadaisti, po ich súdnom vysťahovaní tu bolo založené múzeum dadaizmu.
Výtvarné umenie
Vo výtvarnom umení presadzovali oslobodenie vecí z ich obvyklých vzťahov a následné položenie vecí do nových, nečakaných a celkom nelogických vzťahov. Ich základnými technikami boli tzv. objekt trouvé - tzn. nájdený objekt a ready made. Obe tieto techniky znamenajú rozdelenie nejakého predmetu na časti a jeho prípadného zloženia (alebo použitia takto vzniknutých častí) do niečoho iného, čím vznikne nová dosiaľ neznáma vec. Je zaujímavé, že tieto techniky, ktoré boli považované za šokujúce a veľmi nekomerčné, podnietili napr. reklamu, film ale aj typografiu a fotografiu. Vytvorili nové výtvarné postupy: koláž, froláž, asambáž, dekalk (škvrna). Zrušili klasickú sochu a uviedol objekt na stene alebo v priestore.
- Aragon aragon
- Hans Arp (Jean)
- Hugo Ball
- Arthur Cravan
- Jean Crotti
- Marcel Duchamp
- Max Ernst
- George Grosz
- Raoul Hausmann
- Emmy Hennings
- Marcel Janco
- Vasilij Kandinskij
- Francis Picabia
- Man Ray
- Hans Richter
- Kurt Schwitters
- Sophie Täuber
- Hannah Höch
Literatúra
Dadaisti žiadali zrušenie všetkých literárnych konvencií. Presadzovali návrat k spontánnosti, ktorá viedla k naivite a istému primitivizmu a vo svojich dôsledkoch k úplnej deštrukcii jazyka. Spochybnili jazyk, logickosť, princíp zhodnosti, prostriedky umenia. Rozložili syntax, slová nahrádzali výkrikmi, stonaním, vrieskaním.
Svetová literatúra
Vo svetovej literatúre tento smer ovplyvnil niektoré významné osobnosti, ale výrazné čisto dadaistické osobnosti sa príliš nepresadili.
- Tristan Tzara
- Richard Hulsenbeck
- Guillaume Apollinaire
- Jean Cocteau
Česká literatúra
V českej literatúre sa tento smer nepresadil, ale ovplyvnil skupinu okolo časopisu Devětsil, začiatky poetizmu a divadelnú tvorbu J. Voskovca a J. Wericha.
- Lev Blatný - drama
- Čestmír Jeřábek - próza
Iné projekty
