Hierapolis
Hierapolis (gr. Ἱεράπολις) bolo antické mesto na kopci nad termálnymi kúpeľmi Pamukkale na území dnešného Turecka neďaleko Denizli. Kedysi patrilo do Frýgijského kráľovstva.
Hierapolis | |||
gr. Ἱεράπολις | |||
mesto | |||
Hlavná ulica Hierapolisu | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Egejský región | ||
Okres | Denizli | ||
Historický región | Frýgia | ||
Nadmorská výška | 360 m n. m. | ||
Súradnice | 37°55′26.004″S 29°7′30.723″V | ||
Rozloha | 0,01077 km² (1 ha) | ||
Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | ||
- letný čas | VELČ (UTC+3) | ||
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
Názov | Hierapolis-Pamukkale | ||
Rok | 1988 (#12) | ||
Číslo | 485 | ||
Región | Európa a Ázia | ||
Kritériá | iii, iv, vii | ||
Poloha mesta v rámci Turecka
| |||
Wikimedia Commons: Hierapolis | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Od roku 1988 je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Mesto bolo postavené pri svahu hory nad travertínovou terasou Pamukkale v údolí rieky Hermos s minerálnymi prameňmi, medzi mestami Sardy a Apameia Kibotos. Toto miesto bolo už za antických čias známe vďaka impozantným bielym terasám, ktoré vznikli z minerálov odparených vôd tunajších horúcich prameňov.
Mesto prosperovalo vďaka využitiu horúcich prameňov pri farbení vlnených tkanín a tiež vďaka prekvitajúcemu obchodu s tkaninami.
História
Spoľahlivé poznatky o existencii starovekého mesta pochádzajú z 3. storočia pred Kr., hoci neisté indície boli známe už z oveľa skoršieho obdobia. Pôvodné osídlenie tvorili príslušníci gréckeho kráľovstva Frýgia. V roku 17 po Kr. bolo mesto zničené silným zemetrasením. Neskôr bolo znovu zrekonštruované a rozšírené. 1. a 2. storočie po Kr. bolo obdobím ďalšieho intenzívneho rozvoja mesta a vtedy vznikli aj mnohé stavby, termálne kúpele, divadlá, amfiteátre a chrámy. Hoci mnohé budovy odolali neskôr i bojom počas vojny medzi Turkami a Byzantskou ríšou, mesto bolo úplne zničené počas druhého veľkého zemetrasenia v roku 1334.
Prvokresťanský biskup Papias
Z Hierapolu pochádza i prvokresťanský biskup Papias (žil v rokoch 65–140 po Kr.).
Informácie o jeho živote i jeho dielo „Výklad slov Pána“ (Logión kyriakón exegésis) sa stratili, no zachovali sa jeho stručné citáty u Ireneja z Lyonu († 202) a u Eusebia, ktoré ako najstaršie svedectvá o evanjeliách majú veľký význam.
Ireneus sa o Papiovi vyjadruje ako o „starom“, spomína ho, ako poslucháča apoštola Jána a priateľa Polykarpa zo Smyrny († okolo r. 160).
Eusebius, ktorý vo svojich Cirkevných dejinách venuje Papiovi kapitolu III. 40, koriguje Ireneov omyl a ukazuje, že nešlo o apoštola Jána, ale o iného Jána - presbytera, ktorý zbieral osobné svedectvá starších o Ježišovom živote. Kritizuje tiež niektoré Papiove názory, predovšetkým chiliazmus.
Pozoruhodnosti
Galéria
Pamukkale z diaľky Nekropola Brána mesta Divadlo v Hierapolise