Hermann Broch

Pochádzal zo zámožnej židovskej rodiny viedenského textilného továrnika Jozefa Brocha a jeho manželky Johanny. Študoval textilnú školu a v rokoch 1908 až 1927 pracoval v otcovom textilnom závode, kedy ho ku zdeseniu celej zostávajúcej rodiny predal a šiel študovať matematiku, psychológiu a filozofiu. Ďalej sa venoval iba literárnej a filozofickej činnosti.

Pri krachu rakúskych bánk v 20. rokoch prišiel o takmer celý rodinný majetok. Túto stratu chápal však iba ako uľahčenie od bremena majetku a uvoľnenie rúk pre jeho nadchádzajúcu kariéru básnika, spisovateľa a filozofa.

Broch bol v medzivojnovom období častým frekventantom viedenských kaviarní, kde sa stretával s takými osobnosťami ako napr. Robert Musil či Franz Blei. Udržiaval blízke kontakty so známymi ženami nemeckého kultúrneho sveta, o. i. Milenou Jesenskou, ktorá Brocha učila po česky, alebo s rakúskou novinárkou Eou von Allesch, ktorú spodobnil v druhom diele románu Námesačníci. Neskôr bol veľkým obdivovateľom diela Jamesa Joycea a jeho román Ulysses považoval za ojedinelé literárne dielo schopné pojať existujúci svet vo svojej komplexnosti. Ďalej vyzdvihoval dielo básnika Charlesa Baudelaira, maliarske umenie Paula Cézanna a Wagnerovu opernú tvorbu.

V rokoch 1928 až 1932 vznikla Brochova literárna prvotina, románová trilógia Schlafwandler (Námesačníci), pojednávajúca o úpadku hodnôt v Nemecku na prelome 19. a 20. storočia. Román vo svojej tretej časti obsahuje rozsiahlu Esej o rozpade hodnôt, čo bola nielen téma Námesačníkov, ale aj radu ďalších Brochových prác. Brochová filozofia je silno ovplyvnená Kantovým dielom.

Po nástupe Hitlera k moci v roku 1933 sa Broch zaradil k literátom, ktorí sa snažili upozorniť na hroziace nebezpečenstvo fašizmu. V esejach Das Böse im Wertsystem der Kunst (doslova: Zlo v hodnotovej sústave umenia) a Das Weltbild des Romans (doslova: Obraz sveta v románe) rozvinul vlastnú teóriu o estetickej a spoločenskej funkcií gýča (v tomto bode na neho vo svojich dielach nadviazal o. i. Milan Kundera, ktorý sa problematikou gýča rovnako povrchne zaoberal). Gýč označil za viac ako estetickú kategóriu - za sociálny a politický fenomén. Adolf Hitler bol pre neho typickým predstaviteľom tzv. „Kitsch-Mensch“ (gýčového človeka).

Ďalšou veľkou Brochovou témou bol úpadok západného sveta, predstavený v beletristickej rovine už v románe Námesačníci. Tak ako napr. Robert Musil predviedol úpadok Rakúska-Uhorska kritikou fiktívnej „Kakánie“ a Karl Kraus nazval Podunajskú monarchiu "výskumným laboratóriom celosvetovej deštrukcie", priniesol Broch pojem „die fröhliche Apokalypse“ (veselá apokalypsa), obraz cisárskej Viedne pred prvou svetovou vojnou, ktorá podľa neho predstavovala „hodnotové vákuum doby“ a „hlavné mesto gýča“.

V rokoch 1933 až 1936 vytvoril román Die Verzauberung (doslova: Očarovanie), protihitlerovskú víziu autority a podriadenosti (vyšiel až posmrtne v roku 1953). V knihe sa zaoberá otázkou vzrastu diktátorskej moci.

Broch sa preslávil svojou korešpondenciou s poprednými európskymi intelektuálmi, napr. s Albertom Einsteinom, Hannah Arendtovou, Pavlom Eisnerom či Thomasom Mannom. Veril, že korešpondencia je svojbytný literárny a filozofický žáner a jeho listy dosiahli vysokú štylistickú a duchovnú úroveň. Po jeho smrti bolo veľa jeho listov vydaných knižne (aj po česky).

Po anexii Rakúska k Tretej ríši bol Broch pre svoju literárnu činnosť aj pre svoj židovský pôvod v smrteľnom ohrození. Vďaka osobným intervenciám Jamesa Joycea, Thomasa Manna a Alberta Einsteina získal povolenie opustiť Rakúsko. Jeho matka však zahynula v koncentračnom tábore. Emotívne prežitky z výsluchov na gestape a vo väzení v Altaussee použil v románe Smrť Vergíliova. Jeho diela boli v Tretej ríši zakázané.

Broch najskôr odcestoval do Škótska, neskôr do USA kde strávil zvyšok života v New Haven. V emigrácií napísal román Vergíliova smrť a niekoľko esejí. Krátko prednášal nemeckú literatúru na univerzite v Yale.

Der Tod des Vergil (Vergíliova smrť) sa považuje za Brochov najväčší, tzv. lyrický román. V osemnástich hodinách Vergíliovho zomierania a smrti predvádza metódou prúdu vedomia a dialógov s lekármi, cisárom a priateľmi, Broch ambivalentný vzťah vzájomnej bezbrannosti a nadvlády medzi umením (Vergilius, ktorý požaduje, aby jeho dielo Eneis bolo zničené, pretože ľudstvo je predurčené k záhube a poézia teda stratila význam) a mocou (cisár Augustus trvajúci na zachovaní básnikovho eposu). Román prvýkrát vyšiel v Spojených štátoch amerických v anglickom preklade v roku 1945.

Zomrel v roku 1951.

Okrem Milana Kunderu sa stalo Brochove dielo významnou inšpiráciou aj pre napr. Hannah Arendtovú, Susan Sontagovú, Carlosa Fuentesa či Aldousa Huxleya.

• Das Weltbild des Romans, 1930. Esej.
• Die Schlafwandler: Ein Romantrilogie: Passenow; oder, Die Romantik - 1888, 1931; Esch; oder, Die Anarchie - 1903, 1931; Huguenau, oder, Die Sachlichkeit - 1918., 1932 (po česky Náměsíčníci: Pasenow neboli romantika, 1888; Esch neboli anarchie, 1903; Hugenau neboli věčnost 1918., prekl. Rio Presner, 1966).
• Die Entsühnung, 1932. Divadelná hra (po česky Rozhřešení).
• Die Unbekannte Grösse, 1933. Román.
• Das Böse im Wertsystem der Kunst, 1933. Esej.
• Aus der Luft gegriffen , 1934. Divadelná hra.
• James Joyce und die Gegenwart, 1935. Esej.
• Völkerbund-Resolution, 1937. Esej.
• Psychische Selbstbiographie, 1943. Autobiografia.
• Der Tod des Vergil, 1945. Román (po česky Smrt Vergilova).
• Hofmannsthal und seine Zeit, 1948. Esej.
• Die Intellektuellen und der Kampf um die Menschenrechte, 1950. Esej.
• Trotzdem: Humane Politik. Verwirklichung einer Utopie, 1950. Esej.
• Die Schuldlosen, 1950. Esej.
• Die Verzauberung, posmrtne 1953. Román.
• Massenwahntheorie, posmrtne 1979. Esej.

Okrem vyššie spomenutých napísal Broch fragment románu Bergroman, niekoľko kratších poviedok, úvah a stovky listov.

• Hermann Broch im Zentralen Verzeichnis digitalisierter Drucke (zvdd)
• Kommentierte Linksammlung
• Broch. Auf der Doppelleiter