Milena Jesenská

Milena sa narodila v rodine pražského univerzitného profesora a chirurga Jana Jesenského a jeho ženy Mileny. Keď mala Milena 16 rokov, zomrela jej matka a Milena zostala so svojím otcom, ktorý bol na jednej strane veľmi prísny, na druhej strane nad Milenou nedodržiaval takmer žiadny dohľad, takže Milena viedla veľmi voľný život (o. i. prvýkrát vyskúšala drogy). Navštevovala dievčenské gymnázium Minerva. Bolo to prvé dievčenské gymnázium v Rakúsko-Uhorsku založené v roku 1890 ako výsledok úsilia spisovateľky Elišky Krásnohorskej. Do tohto obdobia spadajú Milenine prvé literárne pokusy. Publikuje v školskom časopise Naše snahy. Veľký vplyv má na ňu jej učiteľka Albína Honzáková, s ktorou aj pravidelne korešponduje. V roku 1915 zmaturovala.

Na prianie svojho otca študovala medicínu, ktorú však zanechala po štyroch semestroch. Venovala sa športu ako plávanie, tenis, lyžovanie a často sprevádza svojho otca počas výletov do okolia. Obľubuje dlhé prechádzky v prírode.[1] Rada trávi čas v kaviarňach, na korze a pri rozhovoroch o literatúre, hudbe a umení. Prekročila nepísané národnostné hranice a nadväzuje kontakty s nemeckými a židovskými intelektuálmi, ktorí sa zdržovali prevažne v kaviarni Arco, ktorá sa nachádzala oproti dnešnej Masarykovej stanici. Nadviazala kontakty s intelektuálmi a umelcami ako Max Brod, Willy Haas, Osak Baum, Ernst Polak, Franz Werfel. Známosť s Ernstom Pollakom, ktorý pracoval ako prekladateľ u jednej pražskej banky, prerástol do lásky. Proti vôli svojho otca, ktorý protestoval proti svadbe s nemeckým Židom, sa za neho vydala.[1]

V roku 1918 sa s mužom presťahovala do Viedne. S rodinou (čiastočne kvôli vzdorovitému sobášu) prerušila takmer všetky styky. Manželstvo s Ernstom Pollakom sa čoskoro dostalo do krízy aj kvôli jeho častej nevere, o ktorej Milena vedela. Presťahovanie sa do Viedne znamenalo pre ňu veľký zlom a istý čas trvalo, kým sa dokázala v meste aklimatizovať. Tu zažíva posledné obdobie monarchie ako aj revolučné udalosti roku 1918. Manželia majú materiálne ťažkosti kvôli zlej ekonomickej situácii ako aj kvôli tomu, ako spravovali svoje financie. Jesenská, ktorá chcela získať od manžela čiastočnú nezávislosť, začala dávať hodiny češtiny. Medzi jej žiakov patril napr. rakúsky spisovateľ Hermann Broch. Nejakú dobu pracuje u Sigmunda Freuda ako prekladateľka jeho diela do češtiny. Navštevovala aj prednášky psychológa Alfreda Adlera.[1] Spolu s manželom sú častými hosťami v kaviarňach Central a Café Herrenhof. Prekladala z nemčiny pre české noviny a prispievala do módnych magazínov. Spočiatku pôsobila externe, čoskoro začala písať do viacerých českých novín, písala fejtóny a prekladala.

V roku 1919 ju zaujala poviedka vtedy nie príliš známeho spisovateľa Franza Kafku Der Heizer (Kurič) a napísala autorovi, či smie poviedku preložiť. Tým začala ich vzájomná korešpondencia, ktorá skončila až v roku 1923, krátko pred Kafkovou smrťou. Priateľstvo Mileny Jesenskej a Franza Kafku bolo takmer výhradne korešpondenčné. Stretli sa len dvakrát, raz na štyri dni vo Viedni a neskôr na jeden deň v pohraničnom meste Gmünd. Próza Kurič bola jej prvým prekladom Kafku do češtiny. Neskôr preložila do češtiny i Proces, Rozjímanie a Ortieľ.

V roku 1919 začala publikovať v periodiku Tribuny. Ako zodpovedný redaktor tu pôsobil Ferdinand Peroutka. Prispievali sem aj Jaroslav Hašek, F. X. Šalda, Marie Pujmanová či Egon Erwin Kisch. V jej textoch sa odráža Jesenskej predstava o modernej žene, ktorá je samostatná, vzdelaná, športuje, je elegantná a citovo bohatá. Tie myšlienky naplno rozvinie v ženskej rubrike Národných listov.[1]

Okrem Franza Kafku sa poznala osobne i s Maxom Brodom, Franzom Werfelom, Karlom Čapkom či Ferdinandom Peroutkom.

V roku 1923 sa pokúsila o samovraždu. Potom prepadla kokaínu, a neskôr sa snažila dostať zo závislosti na ňom. Jej životným partnerom sa v tomto období stal Franz Xaver Schaffgotch - šľachtic a komunista. Jej manželstvo s Pollakom stroskotalo a rozhodla sa opustiť Viedeň.

Krátko po Kafkovej smrti sa rozišla s Pollakom a odsťahovala sa najprv do Drážďan a nakoniec v roku 1924 späť do Prahy. Tu sa rozpadol jej vzťah s Schaffgotchom, ktorý si nevedel zvyknúť na život v Prahe. Jej humanizmus a zmysel pre spravodlivosť získava teoretickú základňu v myšlienkach socializmu.[1] Počas roku 1926 sa spoznala s architektom Jaromírom Krejcarom, ktorý bol považovaný za jedného z najnadanejších avantgardných architektov. V roku 1927 s ním uzatvorila manželstvo. Bolo to najšťastnejšie obdobie jej života. V roku 1928 sa im narodila dcéra Jana.

Už počas tehotenstva mala vážne zdravotné problémy. Trpela reumatizmom. Po narodení dcéry začala proti bolestiam brať morfium, a stala sa od neho závislá. Stratila miesto a znovu bojovala so závislosťou (zbavila sa jej až v roku 1938). V dôsledku choroby a nehybného kolena začala krívať.

Milena Jesenská sa začala naplno venovať kariére novinárky. Okrem Přítomnosti prispievala do denníka Tribúna, Národní listy, Lidové noviny, magazínu Pestré listy, a na konci dvadsiatych rokov bola krátko redaktorkou legendárneho týždenníka Pestrý týden. V rokoch 1938 až 1939 prispievala do kultúrneho časopisu Přítomnost.

Jesenská krátko sympatizovala s komunistickou stranou, a tak písala i do novín Svět práce. Kvôli výhradám voči stalinizmu sa v roku 1936 s KSČ rozišla. Rozčarovaním skončilo i jej manželstvo s Jaromírom Krejcarom, ktorý odišiel do Sovietskeho zväzu a vrátil sa až v roku 1936, taktiež sklamaný zo svojej skúsenosti. Jej partnerom sa stáva komunista vylúčený zo strany kvôli "trockizmu" Eugen Klinger. V časopise Přítomnost píše aktuálne politické reportáže.[1] Venuje sa situácii v Česko-Slovensku a opisuje životy nemeckých antinacistov, ktorým často pomáha.

Po pripojení Čiech a Moravy k Tretej ríši sa aktívne zúčastnila protinacistického odboja. Bola jednou z tých, ktorí prevádzali Židov, leteckých dôstojníkov, antifašistov či komunistov cez hranice do Poľska, od marca 1939 do začiatku vojny v septembri. Spolupracovala pritom s lekárom a antifašistom Joachimom von Zedtwitzom. V lete 1939 bol zatknutý Ferdinand Peroutka a v septembri bol zakázaný časopis Přítomnost, v ktorom pracovala. Zapojila sa do odboja a vydávania ilegálneho časopisu V boj.[1]

Zatknutá bola v novembri 1939. Bola vypočúvaná gestapom. Na jar 1940 bola deportovaná do Drážďan. Trestné stíhanie voči bolo zastavené pre nedostatok dôkazov, avšak bola poslaná „na prevýchovu“ (resp. "pod ochrannú väzbu") do koncentračného tábora Ravensbrück, kde pracovala na ošetrovni. Bola duchovnou i morálnou oporou ostatným väzenkyniam a často im pomáhala. Problematický vzťah mala s českými komunistkami, ktoré jej nevedeli odpustiť odchod zo strany ako aj kritiku ZSSR. V tábore stretla svoju životnú priateľku Margarete Buber-Neumannovú, taktiež bývalú novinárku. Schudla desiatky kíl a v dôsledku hrozných podmienok sa u nej znovu objavil ťažký kĺbový reumatizmus.[1]

V Ravensbrücku zomrela v roku 1944.

V roku 1995 bola inštitúciou Jad Vašem poctená udelením ceny Spravodlivá medzi národmi v Jeruzaleme.

Napriek tomu, že Milena Jesenská bola významnou českou novinárkou a prekladateľkou obdobia prvej republiky, stala sa celosvetovo známa spočiatku ako priateľka Franza Kafku, vedľa Felice Bauerovej a Júlie Vohryzkovej.

Jej tvorba – články, svedectvá a reportáže o medzivojnovej strednej Európe, problematike jej spoločností a jej vzťahov – sa dočkala zaslúženého svetového uznania až po 2. svetovej vojne.

• 1926 - Cesta k jednoduchosti
• 1927 - Člověk dělá šaty

(väčšinou písaných pre časopis Přítomnost, 30. roky)

• 1996 - Milena Jesenská zvenčí a zevnitř: antologie textů Mileny Jesenské, vydala Ludmila Hegnerová
• 1997 - Nad naše síly: Češi, Židé a Němci 1937-1939, Milena Jesenská, vydal Václav Burian

z toho ukážky online:
Sudety 1938: byli jsme obětováni a máme tu několik tisíc živých padlých reportáž z časopisu Přítomnost 41, október 1938
Sudety 1938: jakési symbolické divadlo

• 1998 - Dopisy Mileny Jesenské, vydala Alena Wagnerová

• 1994 - Milena Jesenská. Všechny mé články jsou milostné dopisy (Milena Jesenská. Alle meine Artikel sind Liebesbriefe), vydala Alena Wagnerová, Bollmann Verlag, Kolín nad Rýnom
• 1999 - Mohla bych odpovídat dny a noci – Dopisy Mileny (Ich hätte zu antworten tagelang und nächtelang – Die Briefe von Milena ), vydala Alena Wagnerová, Fischer Taschenbuch Verlag, Frankfurt nad Mohanom
• 1999 - Všechno je život (Alles ist Leben" – Feuilletons und Reportagen 1919 - 1939 – fejetony a reportáže 1919 - 1939), vydala Dorthea Rein, BtB bei Goldmann

• 2003 - Žurnalismus Mileny Jesenské: Kritický hlas v meziválečné střední Evropě (The Journalism of Milena Jesenska: A Critical Voice in Interwar Central Europe), preložila a vydala Kathleen Hayes, New York: Berghahn Books

• 1968 - Milena Jesenská, Jana Černá
• 1996 - Adresát Milena Jesenská, Jana Černá
• Milena Jesenská, Alena Wagnerová

• Milena, tragický příběh Kafkovy veľké lásky (Milena, the Tragic Story of Kafka's Great Love), Margarete Buber-Neumann
• Kafka, láska a odvaha: Život Mileny Jesenské (Kafka, Love and Courage: The Life of Milena Jesenska), Mary Hockaday
• 1993 - Kafkova Milena (Kafka's Milena), Jana Černá , Northwestern

• 1993 - Život Mileny (Vie de Milena), Jana Černá, Le livre de poche,
• 1997 - Milena, Margarete Buber-Neumann, Seuil, Points
• 1997 - Milena z Prahy (Milena de Prague), Mary Hockaday, Calman-Lévy

• 1963 - Kafkova přítelkyně Milena (Kafkas Freundin Milena), Margarete Buber-Neumann
• 2001 - Milena Jesenská: „Jenom umřít je málo“ (Milena Jesenská: „Sterben allein ist zu wenig“), Margarete Buber-Neumann, List

• Dopisy Mileně (Briefe an Milena), Franz Kafka
• 1986 - Lásky Franze Kafky (The Loves of Franz Kafka), Nahum N. Glatzer, Schocken