Henri Lebesgue
Henri Léon Lebesgue (* 28. jún 1875, Beauvais, Francúzsko – † 26. júl 1941, Paríž) bol francúzsky matematik.
| Henri Lebesgue | |||
 francúzsky matematik | |||
| Narodenie | 28. jún 1875 Beauvais, Francúzsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 26. júl 1941 (66 rokov) Paríž, Francúzsko | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Zaoberal sa matematickou analýzou, vybudoval modernú teóriu miery a integrálu. Dôležité výsledky dosiahol aj v topológii, teórii potenciálu, variačnom počte, teórii množín a teórii dimenzie. Ku koncu svojho života sa zaoberal aj pedagogikou a históriu. Hoci jeho práce v teórii integrálu boli radikálnym zovšeobecnením predošlého poňatia tohto pojmu, Lebesgue tvrdil, že matematika by sa mala zaoberať konkrétnymi „praktickými“ úlohami: Zredukovaná na všeobecné teórie by matematika bola len krásnou formou bez obsahu. Zomrela by potom veľmi rýchlo.
Osobný život
Lebesgueov otec zomrel na tuberkulózu ešte v čase, keď bol jeho syn malé dieťa. Lebesgue sám trpel po celý svoj život chatrným zdravím. V roku 1903 sa oženil so sestrou svojho spolužiaka Louisou-Margueritou Vallet a mal s ňou syna Jacqua a dcéru Suzanne. V roku 1916 sa s ňou však rozviedol.
Profesné pôsobenie
Henri Lebesgue získal základné a stredné vzdelanie v Beauvais a potom odišiel študovať do Paríža. Študoval postupne na Lycée Saint-Louis, Lycée Louis-le-Grand a École Normale Supérieure. Na poslednú zmieňovanú školu nastúpil v roku 1894 a dokončil ju o tri roky neskôr. Ďalšie dva roky študoval samostatne najmä Bairove články o nespojitých funkciách, čo malo veľký vplyv na jeho neskoršiu prácu na zovšeobecnení pojmu integrálu práve na nespojité funkcie. Od roku 1899 do 1902 bol profesorom na Lycée Central v Nancy. V roku 1901 formuloval, vychádzajúc z myšlienok Émile Borela a Camilla Jordana, teóriu miery a ešte v tom istom roku vytvoril definíciu Lebesgueovho integrálu zovšeobecňujúceho Riemannov integrál aj na (niektoré) nespojité funkcie. Tento čin znamenal revolúciu v integrálnom počte. V roku 1902 získal Lebesgue doktorát za prácu Intégrale, longueur, aire (Integrál, dĺžka, plocha), ktorá pozostávala práve z výsledkov uverejnených o rok skôr. V roku 1906 získal miesto na univerzite v Poitiers a v nasledujúcom roku sa tam stal profesorom. Od roku 1910 učil na Sorbone, kde sa roku 1918 stal profesorom. V roku 1921 získal miesto profesora na Collège de France a tu pôsobil až do svojej smrti v roku 1941. Počas týchto dvadsiatich rokov však učil aj na iných univerzitách, hlavne na École Supérieure de Physique et de Chimie Industrielles de la Ville de Paris a École Normale Supérieure v Sèvres.
Pôvodné Lebesgueove články
- Sur le problème des aires 1, 1903
- Sur les séries trigonométriques, 1903
- Une propriété caractéristique des fonctions de classe 1, 1904
- Sur le problème des aires 2, 1905
- Contribution à l'étude des correspondances de M. Zermelo, 1907
- Sur la méthode de M. Goursat pour la résolution de l'équation de Fredholm, 1908
- Sur les intégrales singulières, 1909
- Remarques sur un énoncé dû à Stieltjes et concernant les intégrales singulières, 1909
- Sur l'intégration des fonctions discontinues, 1910
- Sur la représentation trigonométrique approchée des fonctions satisfaisant à une condition de Lipschitz, 1910
- Sur un théorème de M. Volterra, 1912
- Sur certaines démonstrations d'existence., 1917
- Remarques sur les théories de la mesure et de l'intégration., 1918
- Sur une définition due à M. Borel (lettre à M. le Directeur des Annales Scientifiques de l'École Normale Supérieure), 1920
- Exposé géométrique d'un mémoire de Cayley sur les polygones de Poncelet, 1921
- Sur les diamètres rectilignes des courbes algébriques planes, 1921
- Sur la théorie de la résiduation de Sylvester, 1922
- Remarques sur les deux premières démonstrations du théorème d'Euler relatif aux polyèdres, 1924
- Démonstration du théorème fondamental de la théorie projective des coniques faite à l'aide des droites focales de M. P. Robert, 1935