Émile Borel
Félix Édouard Justin Émile Borel (* 7. január 1871, Saint-Affrique, Francúzsko – † 3. február 1956, Paríž, Francúzsko) bol francúzsky matematik, spolu s René-Louisom Baireom a Henrim Lebesgueom jeden z priekopníkov teórie miery a jej aplikácií v teórii pravdepodobnosti. V dvadsiatych, tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia tiež pôsobil ako politik. Je po ňom pomenovaný kráter na Mesiaci a viacero matematických konceptov.
| Félix Édouard Justin Émile Borel | |||
 francúzsky matematik a politik | |||
| Narodenie | 7. január 1871 Saint-Affrique, Francúzsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 3. február 1956 (85 rokov) Paríž, Francúzsko | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Život
Émile Borel sa narodil v roku 1871 v rodine Honoré Borela, protestantského duchovného a syna remeselníka z Montaubenu. Borelova matka bola Emilie Teissiéová-Solierová, dcéra bohatého obchodníka s ovčou vlnou zo Saint-Affrique, ktorý nesúhlasil s jej sobášom s duchovným, v dôsledku čoho ju vydedil. Émile Borel mal dve sestry, ktoré boli od neho omnoho staršie - keď sa narodil mali šestnásť a štrnásť rokov.
Borel vyštudoval na École normale supérieure v Paríži. Doktorát získal v roku 1893 za prácu Sur quelques points de la théorie des fonctions, jeho školiteľom bol Gaston Darboux. V tom istom roku získal Borel miesto na univerzite v Lille a v roku 1896 aj na École Normale Supérieure. V rokoch 1909 až 1941 pracoval ako profesor na Sorbonne. V rokoch 1910 až 1920 bol zároveň riaditeľom École Normale Supérieure. Od roku 1921 bol členom francúzskej akadémie vied a od roku 1934 bol jej prezidentom.
V roku 1901 sa oženil s Marguerite Appellovou, dcérou matematika Paula Appella. Nemali žiadne deti, ale adoptovali jedného z Borelových synovcov, Fernanda Lebeaua.
Matematik
Émile Borel sa v matematike zaoberal predovšetkým teóriou miery a teóriou pravdepodobnosti, ale aj mnohými inými odvetviami, ako napríklad teóriou čísel, číselnými radmi, teóriou množín, reálnou analýzou, komplexnou analýzou, diferenciálnymi rovnicami, geometriou, či matematickou fyzikou. Napísal tiež niekoľko vedeckých článkov o teórii hier a ako prvý definoval strategickú hru.
Je známy ako autor myšlienkového experimentu, dnes známeho väčšinou ako veta o nekonečnej opici, ktorý publikoval v jednej zo svojich kníh o pravdepodobnosti. Veta hovorí, že opica náhodne udierajúca do klávesov písacieho stroja, by za nekonečný čas takmer určite napísala ľubovoľný predom určený text, napríklad kompletné dielo Williama Shakespearea.
V rokoch 1913 a 1914 sa mu svojou výkladovou prácou podarilo premostiť odvetvia hyperbolickej geometrie a špeciálnej teórie relativity. Významná je tiež jeho práca v oblasti divergentných číselných radov. Nebol síce prvým matematikom, ktorý definoval súčet divergentného číselného radu, ale bol prvým, kto vyvinul v tejto oblasti systematickú teóriu (1899).
Borelovo meno nesie mnoho matematických konceptov, napríklad:
- Borelova množina
- Borelova algebra
- Borelova miera
- Borelov-Kolmogorovov paradox
- Borelov priestor
- Borelova-Cantelliho lema
- Borelova–Carathéodoryho veta
- Heineho-Borelova veta
- Borelova sumácia
Politik
Émile Borel aktívne pôsobil aj v politike. V rokoch 1924 až 1936 bol poslancom Francúzskeho národného zhromaždenia a v roku 1925 bol ministrom námorníctva. Počas 2. svetovej vojny bol členom Résistance, hnutia odporu voči nacistickému Nemecku, do ktorého sa zapojil po krátkom zatknutí vichystickým režimom v roku 1941.
Externé odkazy
- Borelov životopis na MacTutor History of Mathematics archive (po anglicky)
- Émile Borel na Mathematics Genealogy Project (po anglicky)