Havran čierny

Havran čierny alebo havran poľný[3] (Corvus frugilegus), ľudovo havran, je spevavec z čeľade krkavcovitých. Je rozšírený v celej Palearktíde, v Európe nehniezdi len na úplnom juhu Balkánskeho, Apeninského a Pyrenejského polostrova. Za posledných 50 rokov hniezdna populácia v Európe silno poklesla približne na 12 miliónov párov a 80 % z nich je v Rusku. V Európe je známych 5 oblastí zimovania, hniezdne populácie zo Slovenska využívajú dve z nich.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov havran čierny patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, usudzuje sa tak na základe toho, že klesá populácia v Ázii. V Európe síce došlo k miernemu vzostupu stavov v rokoch 1980  2013 ale prieskumy pre červený zoznam hovoria, že populácia klesá rýchlosťou 25% za obdobie troch generácií (21.9 rokov).[1]

havran čierny
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Corvus frugilegus
Linnaeus, 1758
Synonymá
havran poľný

Mapa rozšírenie havrana čierneho

██ Stály

██ Zimujúci

██ Preletujúci

██ Migrácia (šípky)

██ C.f.pastinator hniezdiaci

██ C.f.pastinator zimujúci

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Opis

Dorastá do rovnakej veľkosti ako vrana, od ktorej sa odlišuje perím na nohách a neopereným koreňom zobáku. Havran čierny meria 45[5]47 cm[6] a váži 235 – 600 g.[7]

Hlas

Hlasy v kolónii

21 s., Rusko, okrem krákania havranov počujeme v pozadí spievať sýkorku veľkú.

Havran čierny je spoločenský druh a preto má širokú škálu hlasových prejavov. Jeho hlas znie nosovejšie a rovnomernejšie ako hlas vrany[6], nie je ani taký drsný[5]. Najčastejšie sa ozýva hlasom "Ká" alebo "Kráá" a používa ho pri stretnutí sa s partnerom. Počas agresívneho správania vydáva hlasnejšie a vyššie znejúce "kräääää". Hlavne na jar môžeme počuť tiché, mäkké, vrčivé štebotanie. Aj mláďatá na hniezde sú hlasné, najprv majú pískavé zvuky a neskôr sa ozývajú prenikavým "Rrrá".

Výskyt a stav na Slovensku

Havran čierny hniezdi v kolóniách na nížinách a pahorkatinách do 300 m n. m., alebo v kotlinách, ako sú Liptovská kotlina a Popradská kotlina, kde vystupujú ako hniezdiče až do 600 – 700 m n. m.[4]

V zime sa časť hniezdnej populácie sťahuje a časť sa ostáva potulovať v širšom okolí. Populácia zo západného Slovenska zimuje vo Francúzsku a Nemecku. Východoslovenská populácia zimuje na severovýchodnom okraji apeninsko-panónskeho zimoviska.[4]

Na Slovensko prilieta zimovať populácia z južnej Ukrajiny a severovýchodného Ruska. V ich kŕdľoch sú primiešané aj iné druhy, ako kavka tmavá a vrana popolavá. V čase migrácie sú to kŕdle veľké 1 000 – 3 000 jedincov.[4]

Zimujúce havrany majú veľké nocoviská. Je známych 58 nocovísk z ktorých 80 % je na juhu západného Slovenska. Tak ako hniezdne kolónie bývajú v blízkosti ľudských sídiel, tak aj nocoviská nachádzame pri veľkých mestách ako Bratislava, Košice, Michalovce, Rimavská Sobota, Trebišov a Poprad. Najväčšie známe nocoviská boli zaznamenaná pri Vlčom hrdle, kde nocovalo až 15 000 jedincov (70te roky) a pri Holíči v rokoch 1979 – 1980 až 32 000 (z toho 20 % kavka tmavá).[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 10 000 – 17 000, zimujúcich jedincov 300 000 – 1 000 000. Veľkosť populáciemierny pokles od 20 – 50%. Veľkosť územia na ktorom sa vyskytuje je stabilná, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995,1998 a 2001 žiadny.[4][8] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[4]

Biotop

Hniezdnym biotopom havrana čierneho sú poľné lesíky, stromoradia a vetrolamy, v intraviláne parky, cintoríny, niekedy i budovy, ako veže Dómu svätej Alžbety v Košiciach (naposledy v roku 1990).[4]

Hniezdenie

Havran hniezdi v kolóniách na stromoch v otvorenej krajine, ako aj v parkoch. Materiál na hniezdo nosia obaja rodičia, rôzne konáriky a do vnútra mach, hniezdo však stavia samička, ktorá sama sedí na 3 – 5 (6) vajíčkach 18 – 19 dní. Samec jej prináša potravu a len zriedkavo ju vymení pri inkubácii. Hniezdiť začínajú v marci a v apríli. Starostlivosť o vyliahnuté mláďatá trvá 30 – 35 dní a z hniezda vyletia koncom mája a v júni. Rodičia sa o ne starajú aj po vyletení.[7]

Potrava

Živí sa rastlinnou a živočíšnou potravou. Z rastlín sú to hlavne obilniny (najmä pšenica, jačmeň, kukurica, menej ovos a raž) a tiež slnečnica, semená konope, tekvica a repa. Na jeseň vyhľadáva ovocie a orechy (jablká, hrušky a slivky).[7] Zo živočíchov konzumuje najmä rôzne bezstavovce a menej drobné stavovce. Uprednostňuje najmä dážďovky, rôzne druhy aj bezulitných slimákov, hmyz a jeho larvy (hlavne drôtovce a larvy chrobákov Elateridae). Z drobných stavovcov je to napríklad hraboš poľný, rôzne piskorovité aj hryzec vodný, zriedkavo zožerie i znášky vtákov. V zime vyhľadáva odpadky a zdochliny.[7]

Podľa prieskumu 1008 žalúdkov získaných zo všetkých mesiacov roka je pomer rastlinnej a živočíšnej potravy 3,6 : 1. V zime je to 12,5 : 1 a v hniezdnom období 1 : 1,5.[7]

Ochrana

Je zákonom chránený (§ 33 ods. 3 zákona o Ochrane prírody a krajiny 543/2002 Z. z.[11]), spoločenská hodnota je 230 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[12]

Galéria

Referencie

  1. IUCN Red list 2020.2. Prístup 30. septembra 2020.
  2. Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-05]. Dostupné online.
  4. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Ladislav Mošanský, Alfréd Trnka. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Havran čierny / Havran poľný, s. 581 – 584.
  5. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  11. Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov [online]. epi.sk, [cit. 2020-09-24]. Dostupné online.
  12. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Saatkrähe na nemeckej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.