Žoldnier

Žoldnier (z latinského sold – plat, odmena) je nájomný profesionálny vojak, ktorý sa necháva za finančnú odmenu (žold) najímať cudzou armádou. Tento koncept sa vyskytuje už od staroveku, ale ešte len po 2. svetovej vojne dostal presnú definíciu.

Žoldnieri sú do konfliktov zapojení rôznou mierou a „sú motivovaní k účasti v bojoch predovšetkým z túžby o vlastné obohatenie a je im Stranou účastniacou sa konfliktu prisľúbená materiálna kompenzácia výrazne prevyšujúca plat osôb majúcich zodpovedajúcu hodnosť a zameranie v armáde Strany“ (Doplňujúci Protokol 1 k 3. ženevskej konvencii z augusta 1949). Profesionálni vojaci, ktorí sú príslušníkmi pravidelnej armády ako dobrovoľníci, a nie branci, a poberajú za svoju službu plat, niesu považovaní za žoldnierov.[chýba zdroj]

Definícia

Slovníkové definície sú všeobecnejšie a žoldniera definujú len ako jedinca najatého cudzou armádou a motivovaného finančnou odmenou, nie (nevyhnutne) napr. bojom proti bezpráviu. Odvodené slova alebo ich prenesený význam má navyše negatívny charakter, evokujúci sledovanie vlastného zisku bez ohľadu na otázku oprávnenosti konfliktu.[1] Je vcelku bežné, že média (v súvislosti s súčasnými vojnovými konfliktmi) ako o žoldnieroch hovoria aj o vojakoch, ktorí vystúpili z armády a začali poskytovať svoje služby a skúsenosti v civilnom sektore.[2][3]

Encyklopedická definícia

Žoldnier je označenie pre bojovníka, ktorý svoju vojenskú službu nevykonáva z prirodzenej, zvykovej a alebo zákonnej povinnosti alebo zo záväzku k nejakému politickému či ideologickému programu. Žoldnieri sa zúčastňujú boja bez zreteľa osobného zájmu výsledku boja ale na základe poskytnutia materiálových výhod alebo za finančnú náhradu (žold).[4]

Definícia podľa medzinárodného práva

Medzinárodne najuznávanejšia definícia žoldniera je obsiahnutá v Doplňujúcom Protokole 1 k 3. ženevskej konvencii vydanej 8. júna 1977:

„ Článok 47. Žoldnieri
1. Žoldnier nemá právo na status kombatanta alebo v prípade zajatia vojnového zajatca.
2. Žoldnier je akákoľvek osoba, ktorá:
(a) je účelovo regrútovaná v mieste bojov alebo v zahraničí za účelom účasti v konflikte;
(b) účastní sa priamo bojov;
(c) je motivovaná k účasti v bojoch predovšetkým z túžby o vlastné obohatenie a je im Stranou zúčastňujúcou sa konfliktu prisľúbená materiálna kompenzácia výrazne prevyšujúca plat osôb majúcich zodpovedajúcu hodnosť a zameranie v armáde Strany;
(d) nie je občanom Strán účastniacich sa konfliktu ani obyvateľ teritória pod kontrolou Strany zúčastňujúcej sa konfliktu;
(e) nie je príslušníkom ozbrojených síl Strany zúčastňujúcej sa konfliktu; a
(f) nebola vyslaná Štátom, ktorý sa konfliktu nezúčastňuje v rámci svojej oficiálnej služby ako člen ozbrojených síl.
 “

Za žoldniera sa podľa tejto konvencie považuje osoba, spĺňajúca všetky uvedené znaky.

Príklady

Švajčiarske vojská po Storočnej vojne

Švajčiarski vojaci po skončení Storočnej vojny v roku 1453 ponúkali svoje služby a boli najímaní po väčšine európskeho kontinentu, svojimi kantonálnymi vládami. Dosiahli veľké reputácie.

Hesenskí žoldnieri

Nemecký historický spolkový štát Hesensko v 18. a 19. storočí taktiež najímal svojich vojakov. Zúčastňovali sa napríklad Britsko-americkej vojny na začiatku 19. storočia.

Gurkhovia a cudzinecká légia

Najznámejšími bojovými jednotkami, v ktorých slúžia cudzí štátni príslušníci sú prápory Gurkhov v britskej a indickej armáde a Francúzska cudzinecká légia.

Gurkhovia a ďalší cudzí štátni príslušníci pochádzajú z Commonwealthu, prisahali vernosť britskej monarchii, operujú v pravidelných jednotkách britskej armády a podliehajú rovnakým pravidlám a nariadeniam ako ostatní britskí vojaci; rovnaké pravidlá sa vzťahujú na Gurkhov v indickej armáde. Legionári Cudzineckej légie bojujú v pravidelných jednotkách Francúzskej cudzineckej légie, ktorá je nasadzovaná a slúži ako organizovaná súčasť francúzskej armády. Z toho vyplýva, že ako príslušníci ozbrojených síl Británie, Indie a Francúzska niesu žoldnieri podľa Článku 47.e a 47.f

Žoldnieri v operáciách vojny proti terorizmu

V súčasných vojnových konfliktoch iniciovaných Bushovou vojnou proti terorizmu, najmä v Iraku a Afganistane, americká armáda (ktorá sa v týchto konfliktoch početne angažuje cca z 90 %) využíva žoldnierov. Ich počet aj miera ich zapojenia je bezprecedentná – z údajov Pentagonu z polovice roku 2009 je v Iraku 132 610 civilných kontraktorov.[5] Podiel kontraktorov fungujúcich čoby „súkromní vojaci“, predstavuje podľa údajov americkej GOA (Government Accountability Office) z roku 2007 takmer polovicu – 48 %.[6]

Samo vedenie americkej armády priznáva, že prítomnosť žoldnierov v tak veľkom množstve značne komplikuje ich bojové ale aj komplexné organizačné a logistické operácie. Problémy sa môžu týkať vzájomnej komunikácie, zjednotenia spoločného postupu a stratégie, fyzickej a psychickej pripravenosti, a skutočnosti, že žoldnieri nepodliehajú „reťazcu príkazov“, vojenskej hierarchii a hierarchii zodpovednosti, ktorá v armáde funguje a jej vyvodzovanie z prípadných pochybení.

Známe sú tak prípady, kedy došlo k nedorozumeniam a potýčkam medzi vojakmi a žoldniermi s fatálnymi následkami; svetovými médiami obleteli svet aj škandály a tragédie ako napríklad incident, v ktorom bolo zabitých niekoľko Iračanov spoločnosťou Blackwater Inc. z jari roku 2004; alebo videa, v ktorých žoldnieri bezdôvodne strieľajú do obývaných oblastí.

Referencie
  1. Mercenary,
  2. American mercenaries
  3. JEREMY SCAHILL: Blackwater: The Rise of the World’s Most Powerful Mercenary Army, 2007
  4. žoldnéři. In: Malá československá encyklopedie VI Š-Ž. 1. vyd. Praha: Academia, 1987. s. 906.
  5. Mercenaries and Murder in Iraq, Eric Stoner, srpen 2009
  6. Bush's rent-an-army, LA Times, leden 2007

Pozri aj

Externé odkazy

Zdroj
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žoldnéř na českej Wikipédii.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.