Gymnázium Janka Francisciho - Rimavského
Gymnázium Janka Francisciho - Rimavského je štvorročné gymnázium v Levoči so všeobecnými triedami a osemročné gymnázium pre absolventov piateho ročníka zamerané na cudzie jazyky. Škola je situovaná v historickom centre mesta.
Gymnázium Janka Francisciho - Rimavského | |
| |
Základné údaje | |
---|---|
Rok založenia | 1513 |
Zameranie | Gymnázium |
Riaditeľ | Mgr. Jaroslav Kramarčík |
Kontaktné údaje | |
Adresa | Kláštorská 37 054 01 Levoča |
Oficiálny web | Webová stránka školy |
História
Prvá stredná škola v Levoči bola založená už v 15. storočí. V roku 1513 ako predchodkyňa bola šľachtou založená latinská stredná škola. S pomocou Johanna Henckela získal v roku 1520 miesto rektora na nej profesor krakovskej univerzity Leonard Cox, anglický humanista, vzdelanec a vychovávateľ u anglického kráľa Henricha VIII. Rektor Ján Mylius roku 1589 zostavil študijný poriadok levočskej strednej školy, ktorý je jedným z najlepších v tejto dobe.
Pôvodná stredná škola bola katolícka, v roku 1544 vzniklo evanjelické gymnázium. Od roku 1658 do roku 1664 bol jeho rektorom Gašpar Hain, známy autor levočskej kroniky. V roku 1696 je evanjelické gymnázium zmenené na evanjelické lýceum.
V roku 1672 Leopold I. založil v Levoči katolícke gymnázium. Za finančnej podpory Juraja Szecenyiho bol v Levoči v roku 1684 založený konvikt. V rokoch 1746 - 1747 na levočskom gymnáziu pôsobil významný profesor Maximilián Hell. Vo hvezdárstve dosiahol tak významných úspechov, že ho Mária Terézia pozvala do Viedne a v roku 1768 poverila pozorovaním a vypočítaním vzdialenosti medzi Slnkom a Zemou.
V roku 1861 bolo levočské gymnázium pomaďarčené, ale vyučovala sa na ňom i slovenčina a nemčina, po roku 1867 už iba po maďarsky a škola bola premenená na osemtriedne klasické gymnázium - Kráľovské katolícke vyššie gymnázium.
V roku 1903 nový riaditeľ gymnázia Elek Kalmár začal presadzovať stavbu novej účelovej budovy. Projekt vypracoval architekt Alfréd Hajós a vonkajšia stavba bola hotová v novembri 1912. V starej budove sa vyučovalo až do júna 1913, nový školský rok 1913/1914 sa začal už v novej budove (terajšia budova gymnázia). Veľkoryso riešená stavba bola postavená v secesnom slohu.
V roku 1919 prešlo gymnázium do československej správy. Klasické gymnázium bolo premenené na reálne a nieslo názov Československé štátne reálne gymnázium Dr. Vavra Šrobára, v školskom roku 1937/1938 bolo premenované na Štátne reálne slovenské gymnázium v Levoči.
Bývalé 8 ročné gymnázium sa v rokoch 1948/1949 reorganizovalo na štvortriedne. V roku 1949 boli do gymnázia včlenené bývalé učiteľské akadémie v Levoči a Spišskom Podhradí. Školským rokom 1953/1954 vznikla Jedenásťročná stredná škola a od školského roku 1961/1962 Stredná všeobecnovzdelávacia škola. Dňa 8. januára 1968, v prvý vyučovací deň po zimných prázdninách, došlo k veľkému požiaru budovy školy.
Od 1. septembra 1969 je zriadené Gymnázium v Levoči a od roku 1988 nesie názov Gymnázium J. Francisciho-Rimavského v Levoči.
Budova gymnázia
Budova školy je historická z roku 1913. Veľkoryso riešená stavba, bola postavená v secesno-neoklasicistickom slohu a je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR. Vzhľadom na vek budovy bola jej rekonštrukcia nevyhnutná. Nedávno prebehla výmena strechy a okien v celej budove, bola zabezpečená aj výmena kanalizácie. Dokončená bola aj obnova fasády budovy a postupne sa bude pokračovať v obnove interiérov. V budove sú, okrem 16 klasických tried, odborné učebne chémie, fyziky, biológie, dve učebne cudzích jazykov a dve učebne informatiky.
Aula školy, s pódiom a kapacitou 100 miest na sedenie, je využívaná na kultúrne podujatia a besedy. V budove školy sa nachádza telocvičňa a v správe školy je aj športová hala, ktorá je postavená v tesnej blízkosti školy. Areál školy zahŕňa aj ihrisko na hádzanú, basketbal, plochu na hod do diaľky a na skok do výšky a diaľky. Povrch týchto ihrísk bol značne opotrebovaný a vyžadoval novú povrchovú úpravu. Asfaltový povrch bol nevyhovujúci. Úvahy o jeho zmene na iný druh povrchu - umelý trávnik alebo iný modernejší povrch vyústili do projektu na rekonštrukciu ihriska, ktorého realizácia už bola dokončená. Ňou sa vytvorilo viacúčelové ihrisko a oddychová zóna s lavičkami a parkovou úpravou prepojená s nástupnou komunikáciou do budovy školy.
Štúdium
Škola zabezpečuje vyššie sekundárne vzdelanie - úplné (maturitné) stredné všeobecné vzdelanie, ktoré študent získa úspešným absolvovaním posledného ročníka štvorročného alebo osemročného. Štúdium sa ukončuje predpísanou štandardnou maturitnou skúškou. Dokladom o získanom maturitnom vzdelaní je vysvedčenie o maturitnej skúške.
V nižších ročníkoch osemročného gymnázia sa vzdelávanie riadi Štátnym vzdelávacím programom pre nižšie sekundárne vzdelávanie ISCED 2, vo vyšších ročníkoch Štátnym vzdelávacím programom pre vyššie sekundárne vzdelávanie ISCED 3A.
Absolventi vyššieho sekundárneho vzdelávania ISCED 3A – gymnázia sú spôsobilí pokračovať v následnom vzdelávaní na terciárnej úrovni ISCED 5 (vysoká škola), prípadne v rôznych formách nadstavbového alebo pomaturitného štúdia na úrovni ISCED 4 – postsekundárneho neterciárneho vzdelávania alebo vstúpiť získanou kvalifikáciou na trh práce.
Známi absolventi
- Ján Brewer - tlačiar
- Daniel Sinapius-Horčička - spisovateľ, prekladateľ, pôsobil aj ako rektor a inšpektor gymnázia
- Maximilián Hell - profesor na levočskom gymnáziu v r. 1745 - 1748, fyzik a astronóm, riaditeľ observatória vo Viedni
- Karol Marko starší - maliar, krajinár - diela sú v Budapešti, Bratislave, Košiciach, Viedni, Mníchove, Kodani, Florencii, Drážďanoch, Lipsku a Prahe
- Martin Liedemann - absolvent a 22 rokov aj profesor a rektor gymnázia, ktoré rozšíril na úroveň lýcea
- Béla Kéler - skladateľ, dirigent
- Albert Fuchs - slovenský fyzik, rodák z Levoče
- Ján Chalupka - prozaik, dramatik
- Samo Vozár - básnik, publicista, prekladateľ
- Ján Botto - básnik, najvýznamnejší predstaviteľ literárneho romantizmu
- Pavol Dobšinský - kňaz, folklorista, spisovateľ štúrovskej generácie
- Janko Kráľ - básnik, reprezentant štúrovskej generácie
- Ján Kalinčiak - básnik a spisovateľ
- Janko Matúška - básnik, prozaik a dramatik
- Bohuslav Nosák - básnik, prozaik, publicista, redaktor Slovenských národných novín
- Ľudovít Kubáni - básnik, prozaik, dramatik
- Mikuláš Dohnány - básnik, historik
- Peter Kellner-Hostinský - spisovateľ, novinár, historik, filozof
- Samo Bohdan Hroboň - básnik, spisovateľ, prekladateľ
- Ján Francisci-Rimavský - básnik, prozaik, publicista, politik, krátky čas námestník prof. M. Hlaváčka na katedre reči a literatúry v Levoči
- Peter Michal Bohúň - pedagóg, maliar (o. i. obraz J. Francisciho ako dobrovoľníckeho kapitána)
- Jozef Maximilián Pecval - matematik, fyzik, vynálezca, zakladateľ modernej optiky a fotografie
- Oto Pecval - matematik, dekan na Peštianskej univerzite, člen Uhorskej akadémie vied
- Mikuláš Štefan Ferienčík - spisovateľ, novinár a publicista
- Ján Levoslav Bella - skladateľ
- Ivan Branislav Zoch - pedagóg, priekopník telovýchovy, zakladateľ Sokola, ako prvý zaviedol školské výlety, vyučovanie telesnej výchovy
- Ladislav Nádaši-Jégé - prozaik, redaktor
- Albert Škarvan - lekár, spisovateľ, prekladateľ
- Aurel Stodola - fyzik, technik, teoretik parných a plynových turbín, profesor na technike v Zürichu
- Andrej Hlinka - kňaz, politik
- Vavro Šrobár - politik
- Imrich Weiner Kráľ - maliar a grafik
- Ján Šmok - fotograf, profesor FAMU v Prahe, viedol katedru kamery aj fotografie
- Ján Olejník - etnograf
- Šimon Ondruš - spisovateľ, jazykovedec a literárny vedec, pôsobil na FF UK Bratislava, univerzita v Kolíne nad Rýnom
- Ladislav Dvonč - jazykovedec
- Edmund Hleba - profesor dejín slovenskej literatúry FF Prešov, zorganizoval na pôde levočského gymnázia 9 vedeckých konferencií Literárna Levoča
- Peter Milčák - prekladateľ, básnik a vysokoškolský pedagóg
- Marián Milčák - prekladateľ, básnik a vysokoškolský pedagóg
- Lukáš Pardubský - žurnalista
- Vincent Lafko - dekan Pedagogickej fakulty PU, hádzanár - strieborná olympijská medaila
- Tibor Búza - riaditeľ programových služieb STV
- Marek Michlík - mBank, kontakt s médiami
- Lucia Gažiová - herečka