Imro Weiner-Kráľ
Imro Weiner-Kráľ, často písaný tiež Imrich Weiner-Kráľ (* 26. október 1901, Považská Bystrica – † 11. august 1978, Bratislava) bol slovenský maliar a grafik. Bol najoriginálnejším predstaviteľom slovenského výtvarného nadrealizmu a secesného expresionizmu
| Imro Weiner-Kráľ | |||
| slovenský maliar | |||
| Narodenie | 26. október 1901 Považská Bystrica | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 11. august 1978 (76 rokov) Bratislava | ||
| |||
Život
V rokoch 1919–1922 študoval na Českom vysokom učení technickom a na Umelecko-priemyslovej škole v Prahe architektúru a maliarstvo. Od roku 1922 na Akadémii výtvarných umení v Düsseldorfe. V roku 1923 prešiel na Akadémiu výtvarných umení v Berlíne. Od roku 1924 študoval na École des Beaux-Arts v Paríži.
V Paríži tiež krátko pôsobil v ateliéroch Colarossi a Grande Chaumiére. Odtiaľ sa už roku 1924 vrátil na Slovensko. Žil v Považskej Bystrici. Potom v rokoch 1929–1932 žil v Bratislave, neskôr v Berlíne. V roku 1936 usporiadal v Bratislave prvú nadrealistickú výstavu spolu s maliarom F. Malým. V roku 1938 sa rozhodol emigrovať do Paríža, kde sa zapojil do protifašistického odboja. V roku 1950 bol však z Paríža vyhostený. Po tomto žil krátko v Prahe, Považskej Bystrici a nakoniec až do svojej smrti v Bratislave.
Vo svojich dielach zachytával za pomoci snových symbolov život na slovenskom vidieku, tematizoval svoj židovský pôvod a spoločenské problémy tej doby. Okrem maľby sa venoval tiež grafike, ilustrácii a plagátu. Jeho dielo vyvrcholilo humanistickými kompozíciami spájajúcimi lyrické, baladické a dramatické videnie sveta.