Gregor František Berzevici

Gregor František Berzevici[1] (de Berzevicz et Kakaslomnicz; staršie: Gregor Berzeviczy; * 15. jún 1763, Veľká Lomnica † 23. február 1822, Veľká Lomnica) – významná postava hornouhorského osvietenstva.

Gregor František Berzevici
uhorský ekonóm, osvietenec
Narodenie15. jún 1763
Veľká Lomnica, Habsburská monarchia
Úmrtie23. február 1822 (58 rokov)
Veľká Lomnica, Rakúske cisárstvo
Odkazy
Commons Gregor František Berzevici
 Biografický portál

Žiadal oslobodenie poddaného ľudu zdôrazňujúc, že bez toho pokrok nie je možný a podal niekoľko návrhov na zlepšenie hospodárskej situácie v Uhorsku. V hospodárskych otázkach bol najpokrokovejšou postavou svojich čias.

Život

Príslušník šľachtického rodu s predikátmi z Brezovice a z Veľkej Lomnice. Patril medzi najvýznamnejších študentov kežmarského lýcea, kde v roku 1783 získal právnické vzdelanie. Potom, do roku 1786, študoval na univerzite v nemeckom Göttingene. Skúsenosti získaval taktiež v Belgicku, Francúzsku a Anglicku. Po návrate domov, ako štátny zamestnanec, precestoval veľa oblastí Horného Uhorska. Na základe zistení o spôsobe života a hospodárskej situácie, predložil cisárovi Jozefovi II. niekoľko návrhov na reformy, ale jeho návrhy neboli prijaté. Po neúspešnom povstaní uhorských jakobínov a z obáv možného prenasledovania sa v roku 1795 stiahol do ústrania a venoval sa len svojím vedeckým a výskumným prácam, resp. vedeniu svojho hospodárstva.

V rámci tejto činnosti a štúdia zistil - a ako prvý v Uhorsku aj publikoval - skutočnosť, že panujúce feudálne pomery sú brzdou pokroku. Ostrou kritikou upozorňoval šľachtu na neúnosné vykorisťovanie poddaných. Navrhol rozvoj obchodu prostredníctvom využitia lodnej dopravy po riekach prepojených kanálmi.[1] Sám dvakrát podnikol cestu po Poprade, Dunajci a Visle na plti aj s tovarom (vínom). Navrhoval tiež reformy v oblasti daní.

Bol významným funkcionárom kalvínskej cirkvi a pričinil sa aj o sprístupnenie a propagáciu turistiky vo Vysokých Tatrách.[1] Pochovaný bol v rodinnej krypte na starom cintoríne vo Veľkej Lomnici. Po jej vyplienení počas vojny, boli jeho pozostatky uložené na dnešnom novom cintoríne.

Hrob Gregora Berzeviciho vo Veľkej Lomnici

Dielo
  • Jeho kniha De commercio et industria Hungariae,(O obchode a priemysle Uhorska) ktorú vydal v Levoči roku 1797, bola prvá taká hospodárska práca v Uhorsku, ktorá poukazovala na stave konkrétneho feudálneho hospodárstva na správnosť záverov a teórií Adama Smitha.
  • V knihe De conditione et indole rusticorum in Hungaria, (O stave vidiečanov v Uhorsku. Levoča 1802 a 1804, 70 s., dostupné on−line) ako prvý vedec na území Uhorska, porovnal životné a hospodárske podmienky roľníkov v jednotlivých krajinách vtedajšej Európy. Výskumom nevoľníctva v Uhorsku sa stal priekopníkom národopisu na jeho území a nielen tam.

Berzeviczy opisujúc nevoľnícke pomery okolo roku 1800 uvádza: „Počet duší v Uhorsku je 7 008 574, okrem vojakov, z toho šľachticov 325 894, ktorí držia 16/20 pozemkového majetku a neplatia žiadnu daň. Daň platiacich je 6 682 280, ktorí majú iba 4/20 pozemkov vo svojich rukách“.(Citácia) Aj na základe týchto zistení sa pokúšal o zmenu vtedajšieho daňového systému a keď nie úplné zrušenie, tak aspoň úpravu tzv. „nezdaniteľnosti šľachty.“

Ďalšie práce
  • Notizen über das Zipser Komitat in Ungarn. In: Vaterländische Blätter für den österreichischen Kaiserstaat, (1810), 3. ročník, č. 10, (z 8. 6. 1810, s. 99 – 103), č. 11 (z 12. 6. 1810, s. 109 – 112), č. 12 (z 15. 6. 1810, s. 117 – 122), č. 13 (z 19. 6. 1810, s. 134 – 136). [Dostupné on-line na stránke Rakúskej národnej knižnice, venovanej periodickým tlačiam.]
  • Ansicht des asiatisch-europäischen Welthandels nach dem jetzigen Zeitbedürfniß betrachtet. Pesth : Jos. Eggenberger, 1808. (Dostupné on-line na stránke Rakúskej národnej knižnice)
  • Coordinatio rei religionalis ecclesiasticae superintendentiae augustanae confessionis evangelicae Tibiscanae (etc.) Leutschoviae : Joan Werthmüller, 1837. (Dostupné on-line na stránke Rakúskej národnej knižnice)
  • Nachrichten über den jetzigen Zustand der Evangelischen in Ungarn. Leipzig : Kummer, 1822. (Dotupné on-line na stránke Rakúskej národnej knižnice)
  • Ungarns Industrie und Commerz. Weimar : gedruckt und verlegt bey den Gebrüdern Gädicke 1802, 143 s. (Dostupné on-line na stránke Rakúskej národnej knižnice)
  • Oeconomica Publico Politica etc. (1818). V roku 1902 v Budapešti preložil a vydal Jenő Gaál.
  • Die Karpathen in Ungern, ihre natürliche Beschaffenheit, ihre naturerscheinungen, ihre Seen un Thäler, Thiere, Pflanzen und Mineralien, in Sartori Franz: Oesterreichs Tibur, (Viedeň, 1819)
  • Die merkwürdigen Karpathen in Ungarn in Sartori Franz: Naturwunder und ausserordenliche Naturerscheinungen unserer Zeit in dem österr. Kaiserthum (Graz,1821)

Význam

Ocenenia

Referencie
  1. BERZEVICI, Gregor František. In: Biografický lexikón Slovenska I A-B. Martin: Slovenská národná knižnica, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. s. 393-394.

Literatúra
  • DERFIŇÁK, Patrik: Gregor Berzevici, zabudnutý mysliteľ spod Tatier. In: Ročenka Katedry dejín FHPV PU, 2001, s. 7 – 18.
  • DERFIŇÁK, Patrik: Gregor Berzevici a región Spiša. In: Ročenka Katedry dejín FHPV PU, 2004, s. 133 – 142.
  • ENDRÖDI, Ján: Ku genealógii a názvu rodu Berzeviczy. In: Annales historici Presovienses, tomus 6. Prešov : Universum pre Filozofickú fakultu PU, 2006, s. 43 – 57. Dostupné on-line.
  • MACHO, Peter: Bernard Bolzano a Gregor Berzeviczy o jazyku a jazykovej otázke. In: Česko-slovenská historická ročenka, 2000, s. 143 – 152.
  • UNČOVSKÝ, Ladislav: G. Berzeviczy. Martin : Osveta, 1956. 111 s.

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.