Adam Smith

Presný dátum jeho narodenia sa nevie, ale pokrstili ho 5. júna 1723 v malej dedine Kirkcaldy v Škótsku. Smith bol syn colného úradníka. Jeho otec Adam Smith zomrel približne šesť mesiacov pred jeho narodením. Keď mal 4 roky, uniesla ho skupina cigánov. Strýko sa ho vybral hľadať a čoskoro ho vrátil jeho matke, Margaret Douglasovej. Smithov životopisec, John Rae, túto príhodu sarkasticky okomentoval, že Smith by bol býval veľmi mizerný cigán.

Vo veku pätnásť rokov začal študovať na Univerzite v Glasgowe filozofiu u (ako ho sám označil) „nezabudnuteľného“ Francisa Hutchesona. V roku 1740 vstúpil do Balliol College na Univerzite v Oxforde, ale ako poznamenal William Robert Scott, „Oxford tých čias bol iba málo, ak vôbec, naklonený tomu, čo sa malo stať jeho životným dielom“. Tak v roku 1746 Smith z Oxfordskej univerzity odišiel. V roku 1748 začal verejne prednášať v Edinburghu pod patronátom Lorda Kamesa. Časť jeho prednášok sa venovala rétorike a štylizácii, no neskôr sa viac venoval téme „pokroku bohatstva“. Práve vtedy vysvetlil ekonomickú filozofiu „zjavného a jednoduchého systému prirodzenej slobody“, ktorú neskôr ukázal svetu v Bohatstve národov. Niekedy okolo roka 1750 stretol Davida Huma, z ktorého sa stal jeden z jeho najbližších priateľov.

V roku 1751 Smitha poverili miestom profesora logiky na Univerzite v Glasgowe a v roku 1752 prešiel na post profesora etiky. Témy jeho prednášok zasahovali do oblasti etiky, rétoriky, práva, politickej ekonómie a „dozor a zisk“. V roku 1759 bola uverejnená jeho Teória morálnych pohnútok (po anglicky Theory of Moral Sentiments), kde sú zahrnuté niektoré glasgowské prednášky. Toto dielo, ktoré položilo základ Smithovej súčasnej reputácie, rieši otázku, ako závisí komunikácia ľudí od náklonnosti a pochopenia medzi hovoriacim a načúvajúcim. Smithova schopnosť plynulo, presvedčivo a priam rečnícky argumentovať, je zreteľná. Svoje vysvetlenia nezakladá, na rozdiel od tretieho Lorda Shaftesburyho a Hutchesona, na zvláštnom „zmysle pre morálku“, ani (ako Hume) na užitočnosti, ale na náklonnosti a pochopení.

V ďalšom období začal Smith vo svojich prednáškach venovať viac pozornosti právu a ekonómii, etikou sa zaoberal menej. Predstavu o vývoji jeho ekonomických myšlienok si vieme urobiť na základe poznámok, ktoré si z prednášok urobil jeden jeho študent okolo roku 1763 a neskôr ich zredigoval E. Cannan. Vyšli v roku 1896 pod názvom Prednášky o práve, polícii, zisku a zbraniach (po anglicky Lectures on Justice, Police, Revenue and Arms). Ďalší zdroj, z ktorého sa pri štúdiu vývoja Smithových ekonomických názorov dá čerpať, je včasný koncept časti Bohatstva národov, ktorý objavil a vydal William Robert Scott a jeho vznik datuje približne do roku 1763.

Na konci roka 1763 získal Smith lukratívne miesto tútora mladého vojvodu z Buccleuch a vzdal sa svojej profesúry. V rokoch 1764 až 1766 cestoval so svojím žiakom, predovšetkým po Francúzsku, kde sa zoznámil s osobnosťami ako Voltaire, Jean-Jacques Rousseau, Turgot, Jean D'Alembert, André Morellet, Helvétius a ďalší. Mimoriadne významné bolo jeho stretnutie s Françoisom Quesnayom, čelným predstaviteľom fyziokratickej školy, dielo ktorého si veľmi vážil. Po návrate domov do Kirkcaldy, počas nasledujúcich desiatich rokov, venoval väčšinu času práci na svojom vrcholnom diele, ktoré nazval Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov a vydali ho v roku 1776. Verejnosť toto dielo prijala veľmi dobre, rýchlo si získalo veľkú popularitu a Smith sa stal slávnym. V roku 1778 sa spolu so svojou matkou presťahoval do Edinburghu, kde ho vymenovali na miesto colného komisára v Škótsku. Táto funkcia ho dostala do nepríjemného postavenia, lebo bol nútený potláčať pašovanie, ktoré na rozdiel od „neprirodzeného“ zákonodarstva, považoval za legitímnu činnosť . V Edinburghu 19. júla 1790 napokon podľahol bolestivej chorobe. Značnú časť svojho majetku venoval na dobročinné ciele. Nikdy sa neoženil a nemal nijaké deti.

Krátko pred svojou smrťou Smith väčšinu svojich rukopisov zničil. Počas posledných rokov života pravdepodobne plánoval spísať dve základné úvahy: jednu o teórii a histórii práva a druhú o vede a umení. Po jeho smrti vyšli Eseje o filozofických otázkach (po anglicky Essays on Philosophical Subjects, 1795), kde je pravdepodobne obsiahnutá časť zamýšľaných spisov.

Význam Bohatstva národov je v tom, že veľkou mierou prispelo k vytvoreniu ekonómie a jej vyprofilovaniu sa ako samostatnej systematickej disciplíny. V západnom svete je to pravdepodobne najvýznamnejšia kniha o ekonómii, ktorú kedy vydali. Táto kniha sa stala klasickým manifestom proti merkantilizmu. V čase jej vydania panovala v Británii aj Amerike veľká podpora myšlienky voľného obchodu. Tento nový postoj sa zrodil z ekonomických ťažkostí a chudoby spôsobenej americkou vojnou za nezávislosť. Napriek tomu, v tom čase o výhodách voľného obchodu ešte zďaleka neboli presvedčení všetci: britská verejnosť a parlament ešte počas nasledujúcich rokov lipli na merkantilizme.

Bohatstvo národov odmieta aj fyziokratickú školu, ktorá zdôrazňovala význam pôdy. Na rozdiel od fyziokratov, Smith bol presvedčený, že práca je rovnocenný výrobný faktor a že deľba práce bude viesť k výraznému zvýšeniu výroby. Bohatstvo národov bolo úspešné do tej miery, že napokon viedlo k odkloneniu sa od predchádzajúcich ekonomických učení. Neskorší ekonómovia, ako napríklad Thomas Malthus a David Ricardo, sa zamerali na zdokonaľovanie Smithovej teórie, takže sa z nej vyvinula klasická ekonómia. Tá neskôr poskytla základ modernej ekonómii. Malthus rozvinul Smithove myšlienky o preľudnení a Ricardo veril na „železný zákon miezd“ – že preľudnenie zabráni mzdám prekročiť hranicu existenčného minima. Smith požadoval zvyšovanie miezd, ktoré je primerané zvyšovaniu výroby. Tento názor sa súčasnosti považuje za vhodnejší.

Ťažiskom Bohatstva národov je myšlienka, že voľný trh, hoci vyzerá neusporiadane a neviazane, je v skutočnosti vedený k výrobe správneho množstva a druhov statkov takzvanou „neviditeľnou rukou“. Ak sa vyskytne nedostatok nejakého statku, zvýši sa jeho cena, čo motivuje výrobcov vyrábať viac tohto druhu statku, a tak sa samovoľne vyrieši jeho pôvodný nedostatok na trhu. Väčšia konkurencia medzi výrobcami a väčšia ponuka zasa vedú k zníženiu ceny za výrobok na úroveň jeho nákladov na výrobu, čo je takzvaná „prirodzená cena“. Smith veril, že hoci ľudí často vedie lakomstvo a sebecké pohnútky, konkurencia na voľnom trhu pôsobí na prospech spoločnosti ako celku. No predsa si zachovával ostražitý postoj voči obchodníkom a bol proti vytváraniu monopolov.

Smith energicky napadol zastarané vládne reštrikcie, ktoré podľa jeho názoru bránili expanzii priemyslu. Zaútočil na väčšinu foriem zásahov vlády do ekonomického procesu, vrátane ciel. Odsudzoval ich ako hlavný príčinu neefektívnosti a vysokých cien počas dlhého obdobia. Táto teória, dnes označovaná slovným spojením „laissez-faire“ (z francúzštiny, voľne preložené ako „nechať pracovať bez zásahov“), v ďalšom období ovplyvnila vládnu legislatívu, mimoriadne výrazne v 19. storočí. Ale Smith sám kritizoval viaceré praktiky, ktoré sa neskôr začali spájať s kapitalizmom typu laissez-faire, napríklad moc a vplyv veľkých podnikov a dôraz na kapitál na úkor práce.

Vznikla polemika o tom, či Smithove postoje nie sú rozporné. Na jednej strane dával dôraz na náklonnosť a pochopenie v medziľudských vzťahoch vo svojej Teórii morálnych pohnútok, na druhej strane pripisoval kľúčovú úlohu sebeckým vlastným záujmom jednotlivca v Bohatstve národov. Ekonóm Joseph Schumpeter túto situáciu označil nemeckým „das Adam Smith Problem“. Teória morálnych pohnútok obhajuje široký súlad ľudských zámerov a konania pod ochranou Prozreteľnosti. Hoci „neviditeľná ruka“ vedie konfliktné vlastné záujmy jedincov k spoločnej harmónii, Bohatstvo národov na mnohých miestach poukazuje na rozpory medzi sebeckými pohnútkami ľudí. Napriek tomu by nebolo správne vyčítať Smithovej Teórii morálnych pohnútok, že popiera základnú sebeckosť pohnútok ľudí, lebo sám Smith uvádza:

„Tak sebazáchova a rozmnožovanie druhov sú dva veľké ciele, ktoré Príroda ponúkla pri utváraní všetkých zvierat. Ľudia sú obdarení túžbou po týchto cieľoch a averziou k ich opaku; láskou k životu a bázňou z rozkladu; túžbou po pokračovaní a trvalosti druhov a averziou k myšlienkam o úplnom vyhynutí. No hoci sme týmto spôsobom obdarení veľmi silnou túžbou po týchto cieľoch, nebolo pomalým a neistým rozhodnutiam nášho rozumu zverené odhaliť správne prostriedky, ako ich dosiahnuť. K väčšine týchto pôvodných a okamžitých inštinktov nás nasmerovala Príroda. Hlad, smäd, vášeň, ktorá spája obe pohlavia, láska k pôžitku a bázeň z bolesti nás nabádajú k použitiu týchto prostriedkov pre ne samotné a bez akéhokoľvek zvažovania ich snahy o dobročinné ciele, ktoré veľký Správca prírody zamýšľal vytvoriť s ich pomocou.“

Bohatstvo národov a v menšej miere aj Teória morálnych pohnútok sa stali východiskom každej obhajoby, či kritiky rozličných foriem kapitalizmu, predovšetkým v dielach Marxa a humanistických ekonómov. Kapitalizmus sa často spája s bezuzdným sebectvom, preto nedávno vzniklo hnutie zdôrazňujúce Smithove etické postoje, ktoré sa sústreďujú na vzájomné pochopenie vo vzťahoch ľudí.

Existuje istá polemika o pôvodnosti Smithovho Bohatstva národov. Niektorí tvrdia, že toto dielo iba málo prispelo k v tých časoch už zavedeným myšlienkam napr. Davida Huma či baróna de Montesquieu. Je pravda, že veľa Smithových teórií iba opisuje historické trendy odkláňajúce sa od merkantilizmu a smerujúce k voľnému obchodu, ktoré sa vyvíjali počas desiatok rokov a za čias Smitha už mali značný vplyv na politiku vlády. Napriek tomu, Smith v Bohatstve národov dáva tieto myšlienky do úplného a prehľadného usporiadania. Preto zostáva jedným z najvplyvnejších a najdôležitejších ekonomických autorov aj v súčasnosti.

Od roku 1982 udeľuje National Association for Business Economics na jeho pamiatku Adam Smith Award.[1]

Inquiry into the nature and causes of the wealth of nations, 1922

• Lectures on Rhetoric and Belles Lettres, 1748
• The Theory of Moral Sentiments, 1759:(najnovšie vydanie v češtine: Teorie mravních citů. Praha, Liberální institut, 2004)
• Lectures on Rhetoric and Belles Lettres (prednášané v rokoch 1762 – 1763; publikované 1958)
• Lectures on Jurisprudence, 1766
• An Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations, 1776

(najnovšie vydanie v češtine: Pojednání o podstatě a původu bohatství národů. Praha, Liberální institut, 2001)

• Account of the Life and Writings of David Hume, 1777
• Thoughts on the State of the Contest with America, 1778
• Essays on Philosophical Subjects, 1795

1. http://www.nabe.com/publib/asmith

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Adam Smith
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Adam Smith