Goniometria

Goniometria (z gréckeho gónia = uhol a metró = meranie) je oblasť matematiky, ktorá sa zaoberá goniometrickými funkciami ako sínus, kosínus, tangens a kotangens. Jej súčasťou je tiež trigonometria, ktorá sa venuje praktickému použitiu týchto funkcí pri riešení rôznych úloh o trojuholníkoch.

História goniometrie


Základy goniometrie položili už Egypťania a Babyloňania. Po Alexandrovej výprave do Ázie prevzali tieto vedomosti spolu s delením kruhu na 360° Gréci. Hlavným bodom záujmu babylonských a gréckych vedcov bol podoobor dnešnej goniometrie, trigonometria, zvlášť trigonometria sférická (trigonometria útvarov na guľovej ploche). Jej priekopníkom sa stal Aristarchos ze Samu, ktorý študoval vzdialenosti Slnka a Mesiaca od Zeme.

Ďalej v budovaní goniometrie pokračovali vedci z Indie a Arábie, ktorí venovali úsilie hlavne kalkulatívnym problémom a aritmetickým algoritmom. Indovia zaviedli funkcie, ktoré sa neskôr ustálili pod menami sínus a kosínus (kosínus znamenal sínus doplnku do 90°).

Dnes používané termíny pre tangens, kotangens, sekans a kosekans sa po prvýkrát objavili až počas 16. a 17. storočia v Európe. V tomto období sa utriedili poznatky a goniometrické funkcie sa začali používať pre opis periodických dejov.

Použitie goniometrie

V súčasnosti poznatky z goniometrie uplatňuje veľké množstvo oborov, hlavne astronómia, geodézia a satelitné navigačné systémy pre určovanie vzájomných pozícií dvoch bodov (táto technika sa nazýva triangulácia). Goniometriu využíva hudobná teória, akustika, optika, elektronika, biológia, štatistika, lekárska diagnostika (ultrazvuk a tomografia), chémia, kryptológia, seizmológia, oceánografia, meteorológia, fonetika, architektúra, ekonómia, kryštalografia, počítačová grafika a mnoho fyzikálnych vied.

Goniometrické funkcie

Hlavný článok o goniometrických funkciách
Pravouhlý trojuholník s pravým uhlom γ pri vrchole C.
Priľahlá a protiľahlá odvesna sa vzťahuje k uhlu α.
  • Sínus je pomer dĺžky odvesny protiľahlej tomuto uhlu a dĺžky prepony.
  • Kosínus je pomer dĺžky odvesny priľahlej tomuto uhlu a dĺžky prepony.
  • Tangens je pomer dĺžok odvesny protiľahlej tomuto uhlu a dĺžky odvesny k nemu priľahlej.
  • Kotangens je pomer dĺžok odvesny priľahlej tomuto uhlu a dĺžky odvesny k nemu protiľahlej.
  • Sekans je pomer dĺžky prepony a dĺžky odvesny priľahlej tomuto uhlu.
  • Kosekans je pomer dĺžky prepony a dĺžky odvesny protiľahlej tomuto uhlu.

Pozri aj

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Goniometrie na českej Wikipédii.

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.