George Kennan

Kennan pôsobil na čele americkej misie v Moskve od mája 1944 do apríla 1946. Na konci tohto obdobia poslal telegram ministrovi zahraničia Jamesovi Byrnesovi, v ktorom bola vytýčená nová stratégia diplomatických vzťahov voči ZSSR.

„Základom kremeľského neurotického prístupu k svetovým udalostiam je ruský tradičný inštinktívny pocit neistoty“. Po októbrovej revolúcii sa tento pocit zmiešal s komunistickou ideológiou a „orientálnym tajnostkárstvom a podozrievavosťou“. Sovietske správanie v medzinárodnej sfére odráža vnútropolitickú scénu v tom zmysle, že Stalin potrebuje nepriateľský svet, aby mohol legitimizovať vlastný autoritatívny režim.

Stalin používa marxizmus-leninizmus k ospravedlneniu sovietskeho inštinktívneho strachu z vonkajšieho sveta a tím aj ospravedlňuje diktátorstvo, bez ktorého nevie vládnuť. Podla Kennana mal Západ posilniť svoje inštitúcie, ktoré by takto mohli čeliť sovietskej výzve, ktorá by prišla spolu s prípadným vnútorným oslabením sovietskeho režimu.

James Forrestal, Trumanov spolupracovník a predstaviteľ tvrdej línie v politike voči ZSSR, pod vplyvom dlhého telegramu zariadil Kennanov návrat do Washingtonu a následnú publikáciu stati X. Vo Washingtone sa Kennan stal vedúcim nového oddelenia štátneho departmentu, ktoré sa malo zaoberať politickým plánovaním. V tejto pozícií zostal do decembra 1949.

Zatiaľ v marci 1947 Truman tiež na základe dlhého telegramu preniesol reč, ktorej obsah vyšiel na známosť ako Trumanova doktrína.

V júli 1947 sa objavil v časopise Foreign Affairs Kennanov článok (pod pseudonymom X) s názvom The Sources of Soviet Conduct (Zdroje sovietskeho konania). Článok začínal úvahou, že Stalinova politika je formovaná jednak marxizmom-stalinizmom a jednak Stalinovým odhodlaním užívať ideu kapitalistického obkľúčenia k upevňovaniu vlastnej vnútropolitickej pozície. Stalin nemohol tento kurz zmeniť a preto úlohou Západu bolo pevne a vytrvale odolávať expanzívnej politike Sovietskeho zväzu. USA budú musieť toto poslanie zobrať na seba, ale nemusí to ohroziť ich ekonomickú základňu ani politickú stabilitu. Naopak sovietska strana by po období dlhodobého tlaku mala skončiť buď rozpadom alebo postupným zmäkčením moci.

Publikácia článku podnietila intenzívnu debatu na téma studenej vojny. Onedlho sa stalo známym, že X je Kennan, ktorý sa nedávno stal hlavou jedného z oddelení štátneho departmentu. Táto informácia spôsobila, že článok začal byť chápaný ako vyjadrenie oficiálneho názoru Trumanovej administratívy.

Kennanova predstava aktívnej obrany voči rozširovaniu komunizmu bola často chybne interpretovaná ako iba vojenská obrana. Tomuto sa Kennan bránil, podla neho článok nevyjadroval názor, že automaticky sa má čeliť všetkým expanzívnym krokom sovietskej vlády, bez rozlíšenia primárnych záujmov. Ďalej tu nie je nikde upresnené, že má ísť o vojenské riešenie situácie, skôr o politické či ekonomické kroky.

Znovu sa k tomuto problému Kennan vyjadril v interview s Davidem Gergenem v polovici 90. rokov. Opäť upozornil, že Sovietsky zväz nevnímal ako predovšetkým vojenskú hrozbu. "Neboli ako Hitler… toto nedorozumenie pochádza z jednej vety v X článku, kde som napísal, že kdekoľvek by nás títo ľudia, teda sovietske vedenie, vo svete konfrontovalo, mali by sme urobiť všetko možné, aby sme ich zadržali a nenechali ich ďalej expandovať. Mal som vtedy vysvetliť, že od nich neočakávam vojenský útok. Bolo absurdné si po vojne myslieť, že by sa otočili a zaútočili na Spojené štáty. Nemyslel som, že toto musím vysvetľovať, ale je zrejmé, že som mal."

V dobe medzi aprílom 1947 a decembrom 1948, kedy bol George C. Marshall ministrom zahraničí USA, bol Kennanov vplyv asi najsilnejší. Patril k jeho najbližším poradcom a stal sa aj prvým šéfom novo zriadeného Politického plánovacieho štábu. Kennan stál aj v pozadí Marshalllovho plánu a pomáhal s organizáciou ekonomickej pomoci Európe. Aj keď považoval Sovietsky zväz za príliš slabý, aby riskoval otvorenú vojnu, veril, že je schopný rozšíriť svoj vplyv do západnej Európy cez západoeurópske komunistické strany získavajúce silný vplyv v povojnovej demoralizovanej Európe. Aby sa tento sovietsky vplyv oslabil, bola Kennanovým riešením priama hospodárska pomoc a skrytá politická podpora. Takto by USA dokázali obnoviť rovnováhu síl v Európe.

Navyše v júni 1948 Kennan navrhoval skrytou podporu ľavicovým stranám a robotníckym úniám, ktoré sa neorientovali na Moskvu a tak zväčšiť rozkol medzi robotníckym hnutím na Západe a Moskvou. Rovnako tak navrhoval využiť roztržku Moskvy s Titovou Juhosláviou.

Na Kennanov nápad Trumanová administratíva zmenila svoj postoj k Francovému režimu v Španielsku a zaistila si tak vplyv v Stredomoriu.

Kennanov vplyv po nástupu Deana Achesona silne opadol. Acheson nevnímal Sovietsku hrozbu ako predne politickú, ale vojenskú. To mu ďalej potvrdzoval aj ďalší vývoj – berlínska blokáda od júna 1948, v auguste 1949 prvá Sovietska skúška atómovej zbrane, komunistické prevzatie moci v Číne v septembri 1949 a začiatok kórejskej vojny v júni 1950.

Pod vplyvom kritiky republikánskeho senátu kvôli „strate Číny“, sa rozhodol Acheson a Truman zmeniť politiku a vymedziť sféru západného vplyvu založenú na systéme spojeneckých štátov.

Táto nová politická línia bola vytýčená v správe Národnej rady bezpečnosti USA NSC-68 v apríli 1950, ktorú spísal Paul Nitze. Kennan spolu s Charlesom Bohlenom sa snažili ovplyvniť koncept NSC-68, pretože podľa ich názorov iba zintenzívňoval studenou vojnu. Kennan odmietal myšlienku, že sa Stalin snaží realizovať plán svetovej nadvlády, z ktorej vo svojej správe vychádzal Nitze. Naopak sa podľa neho Stalin bál prílišného rozšírenia Sovietskej moci. Kennan sa bránil zmene politiky tiež preto, že veril, že je nová línia príliš strnulá a zameraná na vojenskú konfrontáciu.

V rovnakej dobe Kennan vystúpil proti výrobe vodíkovej bomby a znovuvyzbrojeniu Nemecka, čo boli všetko rozhodnutia založené na správe NSC-68. Rovnako tak sa staval proti plánom postúpiť v Kórei na sever od 38 rovnobežky, resp. dokonca znovu zjednotiť Kóreu pod americkým vplyvom.

Následkom týchto názorov bol Kennan nahradený vo svojej pozícii Nitzem a prijal miesto v Institut for Advanced Study od Roberta Oppenheimera.

Aj napriek svojmu nespornému vplyvu sa Kennan nikdy nestal štandardným členom administratívy. Považoval seba samého za outsidera a nemal trpezlivosť s kritikmi. William Averell Harriman, americký vyslanec v Moskve v rokoch 1944 – 1946 o Kennanovi povedal, že „bol mužom, ktorý rozumel Rusku, ale nie Spojeným štátom“.