Franz Anton Maulbertsch
Franz Anton Maulbertsch (* 7. jún 1724, Langenargen – † 8. august 1796, Viedeň, Rakúsko) bol rakúsky maliar a freskár, vedúca osobnosť stredoeurópskeho maliarstva neskorého baroka.
Franz Anton Maulbertsch | |||
Martin Johann Schmidt, Portrét Franza Antona Maulbertscha, okolo 1764, olej na mosadzi, Viedenské múzeá, Viedeň | |||
| |||
Narodenie | 7. jún 1724 Langenargen, Rímskonemecká ríša, dnes Nemecko | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 8. august 1796 (72 rokov) Viedeň, Rakúsko | ||
Odkazy | |||
Commons | |||
Odchovanec „Trogerovej školy“
V priebehu prvej polovice 18. storočia nové podnety priniesla expanzia rakúskeho neskorobarokového umenia, zasahujúca i na Slovensko, reprezentovaná umelcami združenými okolo centra umeleckého diania, ktorým bola viedenská Akadémia výtvarných umení. Jedným z jej najvýznamnejších reprezentantov bol Paul Troger, pôvodom z Tirolska, v rokoch 1754 – 1757 rektor Akadémie. Z „Trogerovej školy“ vyšiel aj najväčší génius rakúskeho neskorobarokového maliarstva Franz Anton Maulbertsch.
Mladosť a počiatky umeleckej tvorby
Franz Anton Maulbertsch pochádzal z juhonemeckého Švábska z rodiny maliara. Práve osobnosť uznávaného Paula Trogera prilákala mladého Maulbertscha na viedenskú Akadémiu (prvý raz nastúpil v roku 1739 a opäť po obnovení výučby v rokoch 1750 – 1752). V roku 1759 sa stal členom vedenia Akadémie; v tom istom roku bol menovaný cisárskym dvorným maliarom. V roku 1788 sa stal členom výtvarnej Akadémie v Berlíne.
Už v čase štúdia na viedenskej Akadémii upozornil na seba prvými realizáciami monumentálneho charakteru (piaristický Kostol Maria Treu vo Viedni, fresky kostola v Sümegu, kostol piaristov v Mikulove, freska v sále biskupskej rezidencie v Kroměříži). Za vrcholné obdobie jeho tvorby možno považovať roky 1755 – 1765. Po dôslednom presadzovaní princípov barokového umeleckého stvárňovania prišlo v jeho tvorbe na počiatku sedemdesiatych rokov k tvorbe diel ovplyvnených nastupujúcim klasicistickým umeleckým štýlom.
Maulbertsch zrelým umelcom
Anton Franz Maulbertsch obsiahol všetky maliarske techniky, bol aj vynikajúcim kresličom a grafikom. Za vrchol jeho tvorby je však jednoznačne považovaná sakrálna tvorba (fresky a oltárne obrazy). Vo svojom rozsiahlom a mnohostrannom diele zachovanom na území dnešného Rakúska (napr. v zámku Halbturn, v innsbruckom Hofburgu), Čiech a Moravy (Strahovský kláštor v Prahe, Zámok Jaroslavice), Maďarska (karmelitánsky kostol v Stoličnom Belehrade, arcibiskupský palác v Kalocsi, Katedrála Nanebovzatia Panny Márie v Győri) a Slovenska, bol spočiatku ovplyvnený tradíciou juhonemeckej barokovej maľby, neskôr (približne od roku 1745) pod vplyvom svojho profesora Paula Trogera talianskym výtvarným umením; dôležitým inšpiračným zdrojom sa preňho stala holandská umelecká škola.
Prvé významné práce mimo svojej vlasti vytvoril na Morave. Po prácach spadajúcich do obdobia päťdesiatych rokov 18. storočia v Kroměříži a v Mikulove svoje „moravské“ diela tvoril aj v neskoršom období (sedemdesiate roky) – premonštrátsky kláštor v Louke, Kostol svätého Tomáša v Brne, kartuziánsky kláštor v Královom Poli, zámok v Jaroslaviciach a ďalšie.
Dielo na Slovensku
Významnú časť jeho prác predstavujú diela vytvorené v druhej polovici 18. storočia na Slovensku. K Maulbertschovým obdivovateľom, mecénom a objednávateľom patrili o. i. i cisársky dvor, cirkevné rehole, preláti a popredné šľachtické rody na Slovensku. K jeho prvým prácam na území Slovenska patrí obraz zakladateľov rehole trinitárov Jána z Mathy a Felixa z Valois s Najsvätejšou Trojicou na hlavnom oltári niekdajšieho trinitárskeho Kostola Najsvätejšej Trojice v Trnave.
Pozoruhodným Maulbertschovým dielom je maliarska výzdoba kaplnky (už v rokokovom slohu) niekdajšieho erdődiovského kaštieľa v Trenčianskych Bohuslaviciach z roku 1763. V roku 1759 začal gróf Anton Erdődy so stavbou kaštieľa a priľahlého parku. Park bol unikátnym napodobením francúzskeho parku známeho zámku vo Versailles. Kaštieľ bol však v roku 1905 v dôsledku schátralosti zbúraný. Jediným jeho pozostatkom je kaplnka, ktorej výzdoba od F. A. Mulbertscha patrí k jedným z najkrajších a najimpozantnejších diel tohto umelca. Obrazy troch oltárov a klenbové fresky sú vyvrcholením umelcovej tvorby na Slovensku. K ideovo najdokonalejším patrí figurálna kompozícia Triumf katolíckej Cirkvi, personifikovanej majestátnou figúrou v pápežskom ornáte so zväzkom kľúčov v ruke nad tzv. panským oratóriom a ústredná kruhová kupola v lodi z výjavom Nanebovzatie Panny Márie doplnená v pendatívoch postavami štyroch cirkevných otcov. Na základe objednávky Maulbertsch dodal okrem freskovej výmaľby klenby i obraz hlavného oltára a obrazy dvoch bočných oltárov – svätého Františka z Assisi a svätého Antona Padovského.
V neskoršom období ako jeho dielo získavalo na kvalite tak rástol aj počet ním realizovaných prác. V roku 1778 vytvoril pozoruhodný obraz na hlavnom oltári farského Kostola svätého Michala archanjela v Skalici.
V roku 1780 prijal pozvanie ostrihomského arcibiskupa a prímasa Jozefa Baťána, aby maľbami dotvoril novostavbu jeho bratislavského Primaciálneho paláca. Výsledkom Maulbertschovho umeleckého pôsobenia v Bratislave je nástropná kupolová freska Zázrak svätého Ladislava v palácovej kaplnke svätého Ladislava. Freska je vizuálne rozdelená na dve sféry – pozemskú a nebeskú. V centre fresky je postava uhorského kráľa sv. Ladislava ako udiera kopijou do skaly. Po stranách je vidno vojenský tábor. Udalosť z nebies sleduje Panna Mária (ako patrónka Uhorska) s Ježiškom na rukách. Popri freskovej výmaľbe kaplnky bol F. A. Maulbertsch autorom aj alegorickej monochrómnej fresky na tympanóne palácového priečelia (freska dnes nejestvuje, v roku 1959 ju nahradila dnešná mozaika od Ernesta Zmetáka).
Maulbertschov okruh
Maulbertsch mnoho so svojich diel nevytvoril sám. Ako pomocníkov pribral viacero so svojich žiakov a spolupracovníkov, ku ktorým patrili napr. Johann Baptist Wenzel Bergl, Felix Ivo Leicher, Josef Winterhalder mladší, Andreas Brugger, Johann Angst a ďalší.
Výber z diela
- Jozef a jeho bratia, 1745 – 1750, olej na plátne, Múzeum výtvarných umení, Budapešť
- Víťazstvo svätého Jakuba z Compostely, 1762 – 1764, olej na kartóne, Palác Belveder, Viedeň
- Posledná večera, okolo 1754, olej na plátne, Rezidencia, Salzburg
- Ránhojič, pred 1785, olej na dreve, Staatsgalerie Altdeutsche Meister, Augsburg
Zdroje
- B. Balážová a kol., Medzi zemou a nebom - majstri barokovej fresky na Slovensku, Societas historiae artium a Ústav dejín umenia SAV, Bratislava, 2009, ISBN 978-80-970304-0-7
- Z. Bartošová a kol., Umenie na Slovensku, Slovart, Bratislava, 2007, ISBN 978-80-8085-435-5
- I. Janota, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-89218-65-3
- kol. autorov, Slovensko - Kultúra, Obzor Bratislava, 1979