Franz Anton Maulbertsch

V priebehu prvej polovice 18. storočia nové podnety priniesla expanzia rakúskeho neskorobarokového umenia, zasahujúca i na Slovensko, reprezentovaná umelcami združenými okolo centra umeleckého diania, ktorým bola viedenská Akadémia výtvarných umení. Jedným z jej najvýznamnejších reprezentantov bol Paul Troger, pôvodom z Tirolska, v rokoch 1754 – 1757 rektor Akadémie. Z „Trogerovej školy“ vyšiel aj najväčší génius rakúskeho neskorobarokového maliarstva Franz Anton Maulbertsch.

Franz Anton Maulbertsch pochádzal z juhonemeckého Švábska z rodiny maliara. Práve osobnosť uznávaného Paula Trogera prilákala mladého Maulbertscha na viedenskú Akadémiu (prvý raz nastúpil v roku 1739 a opäť po obnovení výučby v rokoch 1750 – 1752). V roku 1759 sa stal členom vedenia Akadémie; v tom istom roku bol menovaný cisárskym dvorným maliarom. V roku 1788 sa stal členom výtvarnej Akadémie v Berlíne.

Už v čase štúdia na viedenskej Akadémii upozornil na seba prvými realizáciami monumentálneho charakteru (piaristický Kostol Maria Treu vo Viedni, fresky kostola v Sümegu, kostol piaristov v Mikulove, freska v sále biskupskej rezidencie v Kroměříži). Za vrcholné obdobie jeho tvorby možno považovať roky 1755 – 1765. Po dôslednom presadzovaní princípov barokového umeleckého stvárňovania prišlo v jeho tvorbe na počiatku sedemdesiatych rokov k tvorbe diel ovplyvnených nastupujúcim klasicistickým umeleckým štýlom.

Anton Franz Maulbertsch obsiahol všetky maliarske techniky, bol aj vynikajúcim kresličom a grafikom. Za vrchol jeho tvorby je však jednoznačne považovaná sakrálna tvorba (fresky a oltárne obrazy). Vo svojom rozsiahlom a mnohostrannom diele zachovanom na území dnešného Rakúska (napr. v zámku Halbturn, v innsbruckom Hofburgu), Čiech a Moravy (Strahovský kláštor v Prahe, Zámok Jaroslavice), Maďarska (karmelitánsky kostol v Stoličnom Belehrade, arcibiskupský palác v Kalocsi, Katedrála Nanebovzatia Panny Márie v Győri) a Slovenska, bol spočiatku ovplyvnený tradíciou juhonemeckej barokovej maľby, neskôr (približne od roku 1745) pod vplyvom svojho profesora Paula Trogera talianskym výtvarným umením; dôležitým inšpiračným zdrojom sa preňho stala holandská umelecká škola.

Prvé významné práce mimo svojej vlasti vytvoril na Morave. Po prácach spadajúcich do obdobia päťdesiatych rokov 18. storočia v Kroměříži a v Mikulove svoje „moravské“ diela tvoril aj v neskoršom období (sedemdesiate roky) – premonštrátsky kláštor v Louke, Kostol svätého Tomáša v Brne, kartuziánsky kláštor v Královom Poli, zámok v Jaroslaviciach a ďalšie.

Významnú časť jeho prác predstavujú diela vytvorené v druhej polovici 18. storočia na Slovensku. K Maulbertschovým obdivovateľom, mecénom a objednávateľom patrili o. i. i cisársky dvor, cirkevné rehole, preláti a popredné šľachtické rody na Slovensku. K jeho prvým prácam na území Slovenska patrí obraz zakladateľov rehole trinitárov Jána z Mathy a Felixa z Valois s Najsvätejšou Trojicou na hlavnom oltári niekdajšieho trinitárskeho Kostola Najsvätejšej Trojice v Trnave.

Zázrak svätého Ladislava, 1780, freska, Kaplnka svätého Ladislava (Primaciálny palác), Bratislava

Pozoruhodným Maulbertschovým dielom je maliarska výzdoba kaplnky (už v rokokovom slohu) niekdajšieho erdődiovského kaštieľa v Trenčianskych Bohuslaviciach z roku 1763. V roku 1759 začal gróf Anton Erdődy so stavbou kaštieľa a priľahlého parku. Park bol unikátnym napodobením francúzskeho parku známeho zámku vo Versailles. Kaštieľ bol však v roku 1905 v dôsledku schátralosti zbúraný. Jediným jeho pozostatkom je kaplnka, ktorej výzdoba od F. A. Mulbertscha patrí k jedným z najkrajších a najimpozantnejších diel tohto umelca. Obrazy troch oltárov a klenbové fresky sú vyvrcholením umelcovej tvorby na Slovensku. K ideovo najdokonalejším patrí figurálna kompozícia Triumf katolíckej Cirkvi, personifikovanej majestátnou figúrou v pápežskom ornáte so zväzkom kľúčov v ruke nad tzv. panským oratóriom a ústredná kruhová kupola v lodi z výjavom Nanebovzatie Panny Márie doplnená v pendatívoch postavami štyroch cirkevných otcov. Na základe objednávky Maulbertsch dodal okrem freskovej výmaľby klenby i obraz hlavného oltára a obrazy dvoch bočných oltárov – svätého Františka z Assisi a svätého Antona Padovského.

V neskoršom období ako jeho dielo získavalo na kvalite tak rástol aj počet ním realizovaných prác. V roku 1778 vytvoril pozoruhodný obraz na hlavnom oltári farského Kostola svätého Michala archanjela v Skalici.

V roku 1780 prijal pozvanie ostrihomského arcibiskupa a prímasa Jozefa Baťána, aby maľbami dotvoril novostavbu jeho bratislavského Primaciálneho paláca. Výsledkom Maulbertschovho umeleckého pôsobenia v Bratislave je nástropná kupolová freska Zázrak svätého Ladislava v palácovej kaplnke svätého Ladislava. Freska je vizuálne rozdelená na dve sféry – pozemskú a nebeskú. V centre fresky je postava uhorského kráľa sv. Ladislava ako udiera kopijou do skaly. Po stranách je vidno vojenský tábor. Udalosť z nebies sleduje Panna Mária (ako patrónka Uhorska) s Ježiškom na rukách. Popri freskovej výmaľbe kaplnky bol F. A. Maulbertsch autorom aj alegorickej monochrómnej fresky na tympanóne palácového priečelia (freska dnes nejestvuje, v roku 1959 ju nahradila dnešná mozaika od Ernesta Zmetáka).

Maulbertsch mnoho so svojich diel nevytvoril sám. Ako pomocníkov pribral viacero so svojich žiakov a spolupracovníkov, ku ktorým patrili napr. Johann Baptist Wenzel Bergl, Felix Ivo Leicher, Josef Winterhalder mladší, Andreas Brugger, Johann Angst a ďalší.

• 
  Jozef a jeho bratia, 1745 – 1750, olej na plátne, Múzeum výtvarných umení, Budapešť
• 
  Víťazstvo svätého Jakuba z Compostely, 1762 – 1764, olej na kartóne, Palác Belveder, Viedeň
• 
  Posledná večera, okolo 1754, olej na plátne, Rezidencia, Salzburg
• 
  Ránhojič, pred 1785, olej na dreve, Staatsgalerie Altdeutsche Meister, Augsburg

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Franz Anton Maulbertsch

• B. Balážová a kol., Medzi zemou a nebom - majstri barokovej fresky na Slovensku, Societas historiae artium a Ústav dejín umenia SAV, Bratislava, 2009, ISBN 978-80-970304-0-7
• Z. Bartošová a kol., Umenie na Slovensku, Slovart, Bratislava, 2007, ISBN 978-80-8085-435-5
• I. Janota, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-89218-65-3
• kol. autorov, Slovensko - Kultúra, Obzor Bratislava, 1979