Strahovský kláštor

Znak kláštora

Kláštor založil v roku 1140 Vladislav II. na podnet olomouckého biskupa Jindřicha Zdíka a dostal nové meno Sion. V roku 1142 sem prišli premonštrátskí mnísi z westfálskeho Steinfeldu.[1] Kamenný kostol a kláštor bol vybudovaný v druhej polovici 12. storočia, v roku 1178 tu bol pochovaný kráľ Vladislav II. a po úpravách bol kostol po druhé vysvätený v roku 1182.

Po požiari v roku 1258 a v 14. storočí bol kláštor rôzne prestavovaný. Po vyplienení v husitských vojnách v roku 1420 bol obnovený a výrazne prestavaný až v rokoch 1601 – 1605 (kostol) a 1614 – 1626. V roku 1613 bola tiež novo založená opátska záhrada. V roku 1627 sem boli z Magdeburgu prevezené ostatky zakladateľa premonštrátského rádu svätého Norberta (+ 1134).

V roku 1648 kláštor vyrabovalo švédske vojsko, ktoré odviezlo i veľkú časť knižnice. Barokovú prestavbu viedli architekti Giovanni Domenico Orsi (1671 – 1674), ktorý postavil aj novú sálu knižnice (dnešný Teologický), a Jean-Baptiste Mathey (budova opátstva, po 1682). Po poškodení kostola v roku 1742 opravoval fasády Anselmo Lurago a koncom 18. storočia sa na prestavbách priečelia Filozofickej sály knižnice podieľal Ignác Ján Nepomuk Palliardi.

V roku 1950 bol kláštor uzavretý a mnísi z väčšej časti deportovaní do zberných táborov. Pri rekonštrukcii pre účely Pamätníka národného písomníctva v rokoch 1950 – 1953 sa ukázalo, že veľké časti pôvodnej románskej stavby kostola i kláštora sa zachovali, a to až do výšky prvého poschodia. V rokoch 1992 – 1993 bol kláštor obnovený a v nasledujúcich rokoch opravený.[2]

Pôvodne románska bazilika Nanebovzatia Panny Márie z druhej polovice 12. storočia bola goticky prestavovaná po požiari v roku 1258. Zároveň bola k severnej bočnej lodi pristavaná kaplnka zasvätená pôvodne sv. Voršile, dnes svätému Norbertovi.

Ďalšia prestavba prišla po vyplienení baziliky husitmi a dlhom chátraní až za opáta Jana Lohelia v rokoch 1601 – 1605, kedy bola strhnutá priečna loď a staré veže priečelia a postavené nové. V renesančných úpravách pokračoval i jeho nástupca Kašpar Questenberg, ktorý v rokoch 1630 – 1631 dal baziliku predĺžiť a vybudovať nové priečelie. K južnej lodi potom dal pristavať kaplnku Panny Márie Pasovskej.

Súčasná baroková podoba baziliky je dielo talianskeho architekta A. Luragha, ktorý viedol prestavbu potom, čo bola v roku 1742 a 1751 poškodená pri francúzskom a pruskom ostreľovaní Prahy. Bazilika bola dôkladne opravená po roku 1993.[3]

Strahovská knižnica je jedna z najcennejších a najlepšie zachovaných historických knižníc nielen v Česku. Uchováva cez 200 tisíc kníh, z toho cez 3 000 rukopisov a 1 500 prvotlačí, uložených vo zvláštnom depozitári. Knižnicu tvoria dve sály, Teologická a väčšia Filozofická, a spojovacie chodby medzi nimi.

Teologická sála

Teologická sála

Najstaršia časť dnešnej knižnice, takzvaná Teologická sála, vznikla v rokoch 1671 – 1674 podľa návrhu a pod vedením G. D. Orsiho. Stropné fresky od strahovského mnícha Siarda Noseckého sú z rokov 1721 – 1727. V sále je uložená hlavne teologická literatúra, väčšinu severnej steny pokrývajú rôzne vydania biblie.

Strahovský kláštor sa po stáročia staral o vzdelanosť a kultúru. Už v 18. storočí tu existovala hodnotná zbierka obrazov. Rok po svojom zvolení strahovským opátom (1834) sa Jeroným J. Zeidler rozhodol pre vybudovanie obrazárne. Stalo sa tak v súvislosti so záujmom o Ružencovú slávnosť, Dürerove najdôležitejšie dielo, ktoré bolo v tej dobe majetkom kláštora. Do obrazárne bolo hneď po zriadení umiestnených asi 400 obrazov. V priebehu ďalších rokov bola získaná rada významných diel a urobený katalóg. V sedemdesiatych rokoch 19. storočia mala obrazáreň cez tisíc položiek. Sálu so stovkami obrazov navštevovali ročne desiatky, neskôr stovky záujemcov z celé Európy. Napriek tomu bola možnosť vidieť zbierku obmedzená jej umiestnením v priestoroch klauzúry. Po násilnom zrušení kláštora v roku 1950 boli zbierky rozdelené, najhodnotnejšie časti prevzala pražská Národná galéria a ďalšie diela sa väčšinou dostali do správy pamiatkových objektov.

Spoločne s obnovením rehoľného života bol v rokoch 1992 – 1993 fond obrazárne z väčšej časti scelený, zbierka teraz obsahuje poldruhého tisíca malieb. Od roku 1993 je časť kolekcie prvýkrát verejnosti prezentovaná v stálej expozícii, predstavujúcej výber časti najkvalitnejších obrazov z časového rozmedzia 14. až 19. storočia. Súčasná expozícia je výberom tematických celkov, ktoré sú v strahovskej zbierke obsiahnuté.

V súčasnosti je opátom Kráľovskej kanónie premonštrátov na Strahove Rmus. D. Michael Josef Pojezdný (zvolený pôvodne ešte tajne v r. 1987). Ku kanónii patrí celkom 75 rehoľníkov žijúcich v kláštore samotnom, alebo na farách po celom Česku a v časti Slovenska.

• 
  Nádvorie
• 
  Kláštorná bazilika Nanebovzatia Panny Márie na Strahove
• 
  Interiér baziliky
• 
  Bibliotéka

1. www.strahovskyklaster.cz
2. P. Vlček a kol., Umělecké památky Prahy. Pražský Hrad a Hradčany. Str. 348-360.
3. P. Vlček a kol., Umělecké památky Prahy. Pražský Hrad a Hradčany. Str. 112-124.

• Premonštráti

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Strahovský kláštor

• Oficiálna stránka
• Strahovská knihovna

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Strahovský klášter na českej Wikipédii.