François Mauriac

François Mauriac sa narodil ako najmladší z piatich detí v zámožnej rodine bankára. Nemal ani dva roky, keď mu zomrel otec a od tej doby sa o deti spolu s matkou starali starí rodičia. Matka bola veľmi zbožná katolíčka, Françoisa preto ako sedemročného poslali do školy Mariánskeho rádu (Collège de Grand-Lebrun) na predmestí Bordeaux. V Bordeaux pokračoval aj v univerzitnom štúdiu, ktoré zakončil v roku 1905.

V roku 1906 prišiel do Paríža, kde sa pripravoval na prijímacie skúšky na „École Nationale des Chartes“, kde ho prijali v roku 1908. Príliš dlho však na škole nevydržal – po niekoľkých mesiacoch z nej odišiel na základe pevného rozhodnutia, že svoj život zasvätí literatúre. Svoje prvé dielo, básnickú zbierku Les mains jointes (Zopäté ruky) vydal hneď v nasledujúcom roku (1909), ďalšiu zbierku básní „Adieu à l'adolescence“ (Zbohom dospievanie) v roku 1911. Potom sa už zameral skôr na prózu.

Jeho románový debut L’Enfant chargé de chaînes (Zviazané dieťa) vyšiel v roku 1913. Mauriac si osvojil typický štýl písania, veľmi poetický a sugestívny. Jeho rané práce patria súčasne do obdobia jeho osobnej mladistvej spirituálnej krízy, kedy trpel pocitom, že kresťanské duchovné zameranie človeka je potlačujúcim faktorom prirodzených ľudských potrieb, preto zobrazujú predovšetkým boj medzi citmi a rozumom, respektíve túžbou a zodpovednosťou vnútri človeka. Táto téma sa stáva ústrednou problematikou Mauriacových diel aj do budúcnosti, ale už v oveľa hlbšom rozmere.

Počas prvej svetovej vojny bol Mauriac povolaný, aby slúžil na Balkáne ako príslušník Červeného kríža. V roku 1922 vydal ďalší román Le baiser au lépreux (Bozk malomocnému), ktorý bol jeho prvým výrazným úspechom.

Ďalšie Mauriacove práce boli síce odmietnuté pravým krídlom katolíckych kritikov, novelu Thérèse Desqueyroux (Tereza Desqueyrouxová) 1927 prijali čitatelia aj ostatná kritika nadšene, označila ju za historicky najlepší francúzsky román. Kniha vychádza zo skutočnej udalosti. Mladá manželka začína postupne nenávidieť svojho manžela, hrubého statkára a nakoniec ju jej nenávisť doženie k jeho vražde. Román zobrazuje nepokoj a nenaplnenie človeka, núteného žiť v provinciálnom prostredí, obmedzenom množstvom predsudkov, vrátane sexuálnych. Dielo vo svojom hlavnom posolstve obsahuje autorovu tradičnú tému hriechu a vykúpenia, respektíve obhajobu človeka, ktorý sa síce jednoznačne previnil, ale jedinečnosť jeho osobnej citovej a morálnej skúsenosti zostáva vonkajšiemu svetu pri jeho posudzovaní skrytá, hoci je hlavným a jediným skutočným jeho obrazom vo vzťahu k etickému kódexu.

V júni 1933 ho prijali do Francúzskej akadémie. V tom čase písal pre parížsky denník „Le Figaro“, kde pravidelne uverejňoval svoje články, v ktorých upozorňoval na hrozbu nastupujúceho fašizmu. Tridsiate roky boli súčasne obdobím, kedy písal aj divadelné drámy, ktoré boli uvádzané s pomerne slušným úspechom v Comédie Française (napr. jeho prvá dráma Asmodée dosiahla v rokoch 1937 – 1938 sto repríz).

V roku 1941 vydal pravdepodobne svoje najvýznamnejšie dielo, román La Pharisienne (Farizejka). V priebehu druhej svetovej vojny aktívne spolupracoval s La Résistance – hnutím, v ktorom pôsobilo mnoho spisovateľov, odmietajúcich okupáciu Francúzska. Mauriac bol veľkým prívržencom hlavného predstaviteľa francúzskej zahraničnej armády generála Charlesa de Gaulla (neskoršieho francúzskeho prezidenta). Po vojne podporoval jeho politické ambície a predovšetkým jeho protikoloniálnu politiku (v roku 1964 o ňom napísal rozsiahlu biografickú esej). V roku 1952 vydal François Mauriac ďalší vynikajúci román Galagai a súčasne získal Nobelova cena za literatúru. O šesť rokov neskôr ho De Gaulle vyznamenal Veľkým krížom čestnej légie.

Od začiatku päťdesiatych rokov písal Mauriac pravidelne každý týždeň novinové stĺpčeky (nazývané Bloc-notes), ktoré si získali veľký ohlas. Koncom päťdesiatych rokov ich začal spracovávať knižne, aby neskôr vyšli v dvoch zväzkoch ako Le Nouveau Bloc-notes (1958 – 1960) a (1961 – 1964). Jeho práca v šesťdesiatych rokoch sa okrem toho obmedzuje už takmer len na písanie spomienok, ktoré zahŕňajú aj filozofické a politické úvahy. François Mauriac zomrel v Paríži 1. septembra 1970, pochovaný bol na cintoríne vo Vémars, kde v posledných rokoch pred smrťou žil.

Dielo Françoisa Mauriaca je významné predovšetkým tým, že autor patrí medzi tradičných románopiscov, pre ktorých viditeľný svet neprestal existovať, ktorého hrdinovia sú ľudia s dušami v duchu kresťanského pohľadu, spisovateľ, osobujúci si základné právo na komentár, teda na vyjadrenie svojich názorov. Jeho apológia človeka je vlastne schopnosťou videnia zárodočného jadra ľudskej podstaty, ktorá – akokoľvek obrastená pokrivenými vetvami predsudkov, zvykov, primárneho egoizmu a archetypov – nesie všetku ťažobu citového a morálneho rozporu života.

Anglický spisovateľ Graham Greene, ktorého Mauriac obdivoval (obdiv bol vzájomný, rovnako ako boli príbuzné aj ich ústredné témy) a považoval ho za najväčšieho moderného románopisca, o ňom napísal: Udalosti v románoch F. Mauriaca jeho hrdinov obyčajne nemenia (čo je skutočnosť, ktorú romantické nepravdy nepoznajú), ale odhaľujú ich vnútro postupne s nesmiernou jemnosťou. Jeho morálne a náboženské cítenie sa od bežného diametrálne odlišuje – nenarazíte u neho na falošný predpoklad či na konvenčnú postavu. So sympatiami ukazuje spirituálnu podstatu človeka, skrytú pod vrstvou deštruktívneho sebectva a falošnej ľútosti. Pokrytec predsa nemôže žiť večne, bez toho, aby na neho nemali vplyv názory, ktoré vyznáva. V Mauriacovom diele má miesto irónia, nie satira. Keby bol Pascal písal romány, bol by použil práve túto metódu a tento tón. Mauriacove dielo obsahuje takmer 60 titulov (románov, divadelných hier, esejí, filozoficky ladených biografií, polemík a politických úvah pamätí, takisto súbory novinových článkov a knihy spomienok).

Hlásiac sa k odkazu spirituality spisovateľovho diela vznikla spoločnosť „Association Européenne François Mauriac“, ktorej cieľom je podpora autorov a vydávanie diel súčasnej európskej literatúry, predovšetkým duchovného zamerania.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému François Mauriac
• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o François Mauriac

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému François Mauriac

Literárny portál Francúzsky portál

• Encyclopedia of World Literature in the 20th Century, vol. 3
• http://www.alalettre.com/mauriac-links.htm
• http://www.proverbes-citations.com/mauriac.htm