Salvatore Quasimodo

V roku 1908 sa rodina kvôli otcovi železničiarovi presťahovala do Messiny, kde bývali v odstavenom železničnom vozni na hluchej koľaji. V Salvatorovi navždy utkveli v pamäti spomienky na trosky, zrúcaniny a ničenie.

Už počas povinnej školskej dochádzky začal písať prvú poéziu a prózu. Spolu s priateľmi založil časopis Nuovo Giornale Letterario, z ktorého však vyšlo málo čísel. Po získaní diplomu na matematicko-fyzikálnom technickom inštitúte v roku 1919 odišiel do Ríma, kde sa zapísal na univerzitu - poľnohospodársku fakultu, ale zlé ekonomické podmienky mu zabránili v pokračovaní štúdia. Žil v chudobe a venoval sa rôznej činnosti. Písal a publikoval, pracoval ako technický kreslič aj ako predavač v železiarstve. Práve v Ríme vyšla jeho prvá zbierka básní Acque e terre a po nej druhá zbierka Oboe sommerso. Vďaka pobytu v Ríme spoznal mnohých vtedajších významných básnikov ako Eugenio Montale, Elio Vittorini a iných.

V roku 1940 sa presťahoval do Milána a v roku 1941 začal pôsobiť na tunajšom konzervatóriu ako profesor talianskej literatúry, ktorú vyučoval do roku 1968, teda do smrti. Medzitým vydal ďalšie zbierky básní (Ed e subito sera, Le nuove poesie).

Po smrti prvej manželky sa druhýkrát oženil. V rokoch 1960 – 1968 veľa cestoval po Európe aj Amerike. V roku 1966 mu vyšla posledná zbierka básní Dare e avere.

Jeho dielo je preložené do 40 svetových jazykov.

• Ponorený hoboj
• Teraz, keď deň sa dvíha

zbierky básní

• Acque e terre
• Oboe sommerso
• Erato e Apollion
• Nuove Poesie
• Ed e subito sera
• Giorno dopo giorno
• La vita non e sogno a mnoho ďalších.

V slovenčine vyšli dve knihy: jedna pod názvom Ponorený hoboj ( Tutte le poesie ) a druhá Teraz, keď deň sa dvíha ( Quando sorge il giorno ). Okrem básní písal aj hudobné libretá, ságy, preklady, antológie a rôzne spisy.

• Všetky básne

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Salvatore Quasimodo