Heinrich Böll

Heinrich Böll (* 21. december 1917, Kolín nad Rýnom, Nemecko – † 16. júl 1985, Kreuzau-Langenbroich) bol nemecký spisovateľ a prekladateľ. Patrí medzi najvýznamnejších spisovateľov povojnovej literatúry v Nemecku. V rokoch 1971 – 1974 bol prezidentom Medzinárodného PEN klubu. V roku 1972 mu, ako prvému nemeckému autorovi, udelili Nobelovu cenu za literatúru.[1]

Nositeľ Nobelovej ceny
Heinrich Böll
nemecký spisovateľ a prekladateľ
Narodenie21. december 1917
Kolín nad Rýnom, Nemecko
Úmrtie16. júl 1985 (67 rokov)
Kreuzau-Langenbroich, Nemecko
Profesiaspisovateľ
Podpis
Odkazy
Commons Heinrich Böll
Biografický portál

Životopis

Bol vychovávaný katolícky a v odpore k násiliu, ale neskôr sa od cirkvi a týchto teórií odvrátil. Po maturite sa vyučil za kníhkupca a študoval germanistiku a klasickú filológiu. Druhú svetovú vojnu strávil na fronte v službách Wehrmachtu a od roku 1945 v zajatí. Od roku 1951 sa venoval už len literatúre. Je aj predstaviteľom nonkonformizmu.

Veľa cestoval po Európe, zaujímavosťou je, že august 1968 strávil v Prahe. Potom boli jeho diela v Česko-Slovensku zakázané.

Bola po ňom pre jeho životné postoje pomenovaná nadácia Heinrich Böll Stiftung, organizácia prepojená s nemeckou Stranou zelených (Die Grünen).[2]

Dielo

Jeho dielo veľmi kriticky popisuje vtedajšie Nemecko, účtuje s vojnou, militarizmom, zbrojením, mentalitou hospodárskeho zázraku, klerikalizmom, pokrytectvom, zlými vzťahmi medzi ľuďmi.

  • Die Botschaft, 1947, (Správa)
  • Der Zug war pünktlich, 1949
  • An der Brücke, 1949 (Na moste)
  • Wanderer, kommst du nach Spa..., 1950 -Spa- znamená Sparta. Tento výraz pochádza z gréckych diel. Keď vojak nedopovedal vetu, lebo ho uprostred nej zabili.
  • Wo warst du, Adam?, 1951 (Kde si bol Adam?) – autor tu ukazuje absurdnosť vojny, hlavného hrdinu zabijú na prahu otcovského domu granátom, ktorý vystrelia po kapitulácii mesta. Adam je tu symbolickým menom- symbolizuje každého muža. A odpoveďou na otázku kde bol je: Vo vojne.
  • Die schwarzen Schafe, 1951 (Čierne ovce)
  • Nicht nur zur Weihnachtszeit, 1951
  • Mein Onkel Fred, 1951 (Môj strýko Fred)
  • Der Lacher, 1952
  • Schicksal einer henkellosen Tasse, 1952
  • Die unsterbliche Theodora, 1953 (Nesmrteľná Teodora)
  • Bekenntnis eines Hundefängers, 1953
  • Erinnerungen eines jungen Königs, 1953 (Spomienky mladého kráľa)
  • Im Lande der Rujuks, 1953
  • Hier ist Tibten, 1953
  • Und sagte kein einziges Wort, 1953 (A nepovedal jediné slovo). Zobrazuje následky vojny, biedu, chudobu, zúfalstvom poznačený život ľudí zasiahnutých vojnou.
  • Die Waage der Baleks, 1953
  • Haus ohne Hüt, 1954 (Dom bez strážcov)
  • Unberechenbare Gäste, 1954 (Nepredvídaní hostia)
  • Es wird etwas geschehen, 1954 (Niečo sa stalo)
  • Das Brot der frühen Jahre, 1955
  • [Doktor Murkes gesammeltes Schweigen, 1955
  • Monolog eines Kellners, 1956 (Monológ čašníka)
  • Irisches Tagebuch, 1957
  • V údolí duniacich kopýt, 1957 (Im Tal der donnernden Hufe'', 1957), slov. in: V údolí duniacich kopýt a iné poviedky, 1966
  • Hauptstädtisches Journal, 1957
  • Der Wegwerfer, 1957
  • Der Bahnhof von Zimpren, 1958
  • Biliard o pol desiatej, 1962 (Billard um halbzehn, 1959) – román, obdoba Buddenbrookovcov od Thomasa Manna, hovorí o troch generáciách, kedy najstaršia niečo vybudovala, prostredná to zničila a na tej najmladšej je, aby sa rozhodla, či bude ničiť alebo budovať. Týmto sa vlastne popisuje vtedajšia nemecká spoločnosť.
  • Keine Träne um Schmeck, 1961
  • Klaunove názory, 1967 (Ansichten eines Clowns, 1963) – hlavnou postavou je Hans, cirkusový klaun. Už nepracuje, je chorý, unavený, nespokojný so svetom. Typický nonkonformista, priateľka sa nechcela za neho vydať a opustila ho. Jeho otec je bohatý, ale sú pohádaní a odmietne otcovu pomoc, pretože otec si stanoví podmienky, ktoré Hans nedokáže splniť. Hans nechce bojovať so životom, rezignuje, sedáva na schodoch, žobre a hrá na gitare. Dielo je písané formou vnútorného monológu Hansa. Ide o kritiku povojnového života v Nemecku.
  • Entfernung von der Truppe, 1964
  • Koniec služobnej cesty, 1969 (Ende einer Dienstfahrt, 1966)
  • Skupinový portrét s dámou, 1989 (Gruppenbild mit Dame, 1971) - nie je to dáma v pravom slova zmysle. Volá sa Leni, zaľúbila sa do sovietskeho zajatca (vtedy nepriateľa), po vojne sa zobrali a mali syna. Jej muž zomrel. Po jeho smrti sa zaľúbila do tureckého robotníka. Prostredie, v ktorom žije nie je vhodné pre dámu.
  • Die verlorene Ehre der Katharina Blum, 1974 (Stratená česť Kataríny Blumovej)
  • Du fährst zu oft nach Heidelberg, 1977
  • Fürsorgliche Belagerung, 1979
  • Ženy v údolí Rýna, 1990 (Frauen vor Flusslandschaft, 1985) - román kritizujúci politiku vlády v Bonne
  • Der Engel schwieg, 1992 – vyšlo až v pozostalosti – jeho prvotina zachytávajúca povojnové Nemecko, ktoré popisuje na základe vlastných skúseností.
  • Der blasse Hund, 1995
  • Kreuz ohne Liebe, 2002 (Kríž bez lásky)

Slovenský výber z poviedok Bölla vyšiel pod názvom V údolí duniacich kopýt a iné poviedky (1966)

Referencie

  1. Böll na webu Nobelprize.org
  2. Böll na webu Heinrich Böll Stiftung

Literatúra

  • HYRŠLOVÁ, Květuše. Böll, Heinrich - Slovník spisovatelů německého jazyka a spisovatelů lužickosrbských. Bok, Václav et al.. Praha : Odeon. S. 140-143.

Iné projekty

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.