Nikolaj Alexandrovič Berďajev
Nikolaj Alexandrovič Berďajev (* 18. marec 1874, Kyjev, Ukrajina – † 24. marec 1948, Clamart, Francúzsko) bol ruský filozof, personálny existencionalista, náboženský neoromantik, predstaviteľ bohohľadačstva.
| Nikolaj Alexandrovič Berďajev | |||
 ruský filozof | |||
| Narodenie | 18. marec 1874 Kyjev, Ukrajina | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 24. jún 1948 (74 rokov) Clamart, Francúzsko | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  Nikolaj Alexandrovič Berďajev | ||
| |||
Berďajevov záujem sa v prvom období sústreďoval na etickú problematiku, v druhom období na nábožensko-mystickú, v treťom na historiozofickú a v štvrtom na personalistickú problematiku.
Mystiku interpretuje ako prostriedok vnútorného oslobodzovania sa človeka. Marxizmus podľa Berďajeva zacláňa človeka triedou, a preto nie je schopný riešiť problém aktivity a slobody osobnosti. Berďajevovo filozofické myslenie vyúsťuje do tematizácie tvorivosti ako základu osobnosti. Tvorivosť má podľa neho dialektickú povahu bohočlovečenstva, čiže rodenia sa boha v človeku a človeka v bohu.
S Berďajevovým dielom (najmä s kľúčovým spisom 'Zmysel dejín, 1923) sa spája tendencia kresťanskej renesancie: spájanie myšlienky humanizmu a renesancie s tým, čo ľudstvu prinieslo krestanstvo. Strojová civilizácia Západu je podla Berďajeva slepou uličkou vývoja ľudstva a vedie do priepasti. Preto sa ľudstvo musí vrátiť ku koncepciám, ktoré ho môžu vyviesť z bludného kruhu, ktorý ináč smeruje k sebazničeniu. Zvláštnu úlohu bude mať v tomto návrate Rusko (ruský mesianizmus - viera v osloboditelskú úlohu Ruska, ktoré spasí svet). Rusko prostredníctvom svojej literatúry (L. N. Tolstoj, F. M. Dostojevskij) už dávno vyzývalo k náboženskému pretvoreniu ľudstva.
Berďajevova filozofia dejín
Berďajevova filozofia dejín predstavuje dejinno-filozofickú konštrukciu, ktorá umožňuje formou pojmového básnenia a vytvárania nových mýtov vyjadriť dejinnú orientáciu emocionálneho rozpätia základných nálad určitých sociálnych vrstiev; iba vo výnimočnom prípade dokáže reálne orientovať konkrétne spoločenskovedné disciplíny, resp. prakticko-duchovnú činnosť. Jej expresívna hodnota je niekoľkonásobne väčšia než jej kognitívna hodnota.
Literatúra
Pramene a zmysel ruského komunizmu - Kalligram, Bratislava 2004
Ríša Ducha a ríša cisárova - Kalligram, Bratislava 2003
Sebapoznanie (Pokus o filozofickú autobiografiu) - Agora, Bratislava 2005