Eurominca
Euromince alebo eurové mince sú mince meny Európskej menovej únie euro a spolu s eurobankovkami boli dané do obehu 1. januára 2002 ako hotovostné platidlo. Jedno euro sa delí na 2x 50 centov
Eurozóna |
---|
Belgicko • Cyprus |
Mikroštáty |
Andorra • Monako |
Budúce štáty eurozóny |
Bulharsko • Česko |
Ostatní členovia EÚ |
Dánsko • Švédsko |
Nominálne hodnoty |
0,01 € • 0,02 € • 0,05 € |
0,10 € • 0,20 € • 0,50 € |
1 € • 2 € |
Pamätné euromince |
2004 • 2005 • 2006 |
Platidlá nižších nominálnych hodnôt (nominálov) sú emitované v tvare mincí, ktorých počet bol stanovený na osem. Mince majú stanovenú spoločnú rubovú stranu (reverz) pre všetky emitujúce národné banky eurozóny (vrátane mikroštátov na základe zvláštnych dohôd) a lícnu národnú rubovú stranu (averz) s vlastným motívom emitujúcej národnej banky.
Určité nejasnosti týkajúce sa lícnej a rubovej strany euromince boli usmernené na neformálnom zasadnutí Rady ministrov financií vo Verone v apríli 1996 takto: spoločná strana je rubovou (reverz) a národná strana je lícnou (averz).[1]
Počty obehových mincí, a rôznych pamätných mincí boli v rámci eurozóny upravené do presných kvót. Voľba motívov rubových strán mincí je v kompetencií emitujúcich národných bánk, zatiaľ čo zmena mincí ako celku je v kompetencii Európskej centrálnej banky (ECB).
Séria 2002
Pôvodné návrhy 10-, 20- a 50-centových mincí vyobrazujú obrys každého z členských štátov európskej pätnástky. To znamenalo, že každý štát bol vyobrazený oddelene od ostatných, čo symbolizovalo Európu tvorenú mnohými ostrovmi. Členovia EÚ, ktoré nie sú súčasťou eurozóny (Spojené kráľovstvo, Švédsko a Dánsko) boli tiež vyobrazení.
Na 1 € a 2 € minciach sa objavila pevnina súdržnejšia hoci hranice sú označené. Vertikálne hrebene prechádzajú miestami nevyobrazených krajín. Všetky mince vyobrazujú 12 hviezd v ich dizajne.
Niektoré mince sú datované rokmi 1999, 2000, prípadne 2001, keď už bola mena formálne ustanovená (iba francúzske, španielske, belgické, fínske a holandské mince). Tieto krajiny tradične označujú mince rokom razby, teda skôr ako rok, v ktorom boli uvedené do obehu.
Séria 2007
V roku 2007 bol zavedený nový design mincí s cieľom zohľadniť rozšírenie EÚ v roku 2004. Konštrukcia stále zachováva všetky prvky pôvodných návrhov, vrátane dvanástich hviezd, ale mapa pätnástich delených štátov je nahradená jednou zobrazujúcou Európu „ako kontinent“ bez hraníc. Vertikálne hrebene sa objavujú len v miestach „mora“.
Cyprus je zobrazený niekoľko stoviek kilometrov severozápadne od jeho skutočnej geografickej polohy podľa mapy. Na 1- a 2-eurových minciach je ostrov zobrazený priamo na východ od pevninského Grécka, na 10-, 20- a 50-centových eurominciach priamo pod Krétou. Pôvodný návrh Európskej komisie navrhoval zobraziť Turecko na mape, ale tento návrh zamietla Rada. Takto sa odrazil odpor Rady k ambíciám Turecka o členstvo v EÚ.
Prvá emisia týchto mincí bola vyrazená v roku 2006, vo fínskej mincovni, pre slovinskú centrálnu banku. Tieto mince sa do obehu dostali v roku 2007, spolu s ostatnými krajinami okrem Portugalska, Rakúska, San Marína, Talianska a Vatikánu. Tie zmenu aplikovali v roku 2008, pretože motív je od toho roku záväzný pre existujúce členské štáty eurozóny. Jeden, dva a päť centové euromince mince zostali nezmenené, pretože ukazujú, Európa našla svoje miesto vo svete, a to i napriek tomu, že na mape je stále zvýraznená pôvodná „európska pätnástka“.
Séria 2017
Od roku 2017 začali jednotlivé členské štáty s modifikáciou vzoru lícnej strany mincí s nominálnou hodnotou 1, 2 a 5 centov. Tento vzor sa vyznačuje menšou a zaoblenejšou číslicou a dlhšími úsekmi čiar na vonkajšej strane hviezd pri okraji mince.[2] Slovenské mince prešli na nový vzor v roku 2019, kedy boli ešte razené obe ich verzie.[3]
Technické parametre mincí
Mince sa razia v rôznych členských krajinách, ktoré často využívajú polotovary vyrobené v birminghamskej mincovni v Anglicku. Problém nastal v rozlíšení mincí vyrobených podobnými technikami z podobných polotovarov. Napríklad minca 1 turecká líra sa veľmi podobá dvojeurovej minci, veľkosťou aj hmotnosťou. Obe mince môžu byť v automatoch rozpoznané ako 2 eurá (ktoré majú asi 4-násobnú hodnotu). Niektoré automaty boli preto vylepšené za účelom rozpoznania jednolírovej mince.
Spoločná strana | Národná strana | Nominál | Priemer mm |
Hrúbka mm |
Hmotnosť gram |
Zloženie | Okraj | Motív, spoločná strana | Prvá emisia | |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
|
0,01 € | 16,25 | 1,67 | 2,30 | meďou pokovená oceľ 94.35% oceľ 5.65% meď |
Pohľad na Zem s Európou, Afrikou a Stredným Východom | 2002 | |||
hladký | ||||||||||
|
0,02 € | 18,75 | 1,67 | 3,06 | ||||||
Jedna drážka po obvode okraja | ||||||||||
|
0,05 € | 21,25 | 1,67 | 3,92 | ||||||
hladký | ||||||||||
|
0,10 € | 19,75 | 1,93 | 4,10 | Severské zlato 89% meď 5% hliník 5% zinok 1% cín |
Európa vľavo | 2007 | |||
drobné vlnky na okraji | ||||||||||
|
0,20 € | 22,25 | 2,14 | 5,74 | ||||||
7 zubov na okraji tzv.("Španielsky kvet") | ||||||||||
|
0,50 € | 24,25 | 2,38 | 7,80 | ||||||
drobné vlnky na okraji | ||||||||||
|
1 € | 23,25 | 2,33 | 7,50 Core: 3,71 |
1 € vonkajšok/2 € stred: niklová mosadz 75% meď 20% zinok 5% nikel 2 € vonkajšok/1 € stred: medinikel 75% meď 25% niklový poťah na niklovom jadre |
Európa vpravo | ||||
prerušované kolmé drážkovanie okraja (striedavo šestina obvodu hladká, šestina drážkovaná) | ||||||||||
|
2 € | 25,75 | 2,20 | 8,50 Core: 4,10 |
||||||
razené znaky (každá krajina vlastný námet) v kolmo zúbkovanom okraji | ||||||||||
Zdroj: Copper Development Association UK. The Euro - Born out of Copper [online]. [Cit. 2007-05-29]. Dostupné online. Sources: Európska centrálna banka. ECB:Common sides [online]. [Cit. 2007-11-23]. Dostupné online. |
Okraj mince
Okraj euromince nominálu 2€ je v každej emitujúcej krajine razený s vlastným motívom – kombináciou znakov, prípadne textom po obvode razenom do kolmo zúbkovaného okraja. Dosiaľ jediná krajina (Fínsko) využila možnosť rôznych motívov pri emitovaní pamätných mincí.
Krajina | Motív | Séria | Okraj | Text | |
---|---|---|---|---|---|
AT | 2002 2007 | ||||
BE | 2002 2007 | ||||
CY | 2007 | nominál s názvom meny striedavo v gréckej a latinskej abecede. | |||
EE | 2007 | názov emitujúcej krajiny v estónčine, oddelený krúžkom. | |||
FI | 2002 2007 | názov emitujúcej krajiny vo fínskom a švédskom jazyku, tri levie hlavy. | |||
FR | 2002 2007 | ||||
DE | 2002 2007 | Jednota a právo a sloboda, orlica. | |||
GR | 2002 2007 | dlhý názov emitujúcej krajiny v gréckej abecede, hviezdička. | |||
IE | 2002 2007 | ||||
IT | 2002 2007 | ||||
LU | 2002 2007 | ||||
MT | 2007 | ||||
MC | 2002 2007 | ||||
NL | 2002 2007 | text „Boh s nami“ prerušovaný hviezdičkami. | |||
PT | 2002 2007 | ||||
SM | 2002 2007 | ||||
SK | 2007 | Dlhý názov emitujúcej krajiny v latinskej abecede, hviezdička, lipový lístok, hviezdička. | |||
SI | 2007 | Krátky názov emitujúcej krajiny v latinskej abecede, plný krúžok. | |||
ES | 2002 2007 | ||||
VA | 2002 2007 | ||||
FI | 2005 | Skratka pre OSN vo fínčine, letopočet 1945 – 2005, skratka pre OSN vo švédčine, tri levie hlavy. | |||
FI | 2007 | Text „50 rokov európskej zmluvy“ vo švédčine. | |||
FI | 2009 | Text „Hospodárska a menová únia HMÚ“ vo fínčine. |
Európske mincovne
Každá krajina, ktorá je členom eurozóny, má vlastnú mincovňu a splní podmienky má právo raziť euromince. Krajiny bez vlastnej mincovne razia mince v rôznych mincovniach v rámci eurozóny. Viac informácií o razbe je na stránkach informujúcich o eurominciach jednotlivých krajín a na stránkach pamätných euromincí pre jednotlivé roky.
Krajina | Vlastná mincovňa | Názov mincovne, Lokalita | Značka | Aktivita | Webstránka | Kontakt |
---|---|---|---|---|---|---|
Rakúsko | ✓ | Rakúska mincovňa, Viedeň | - | 1194 - doteraz | http://www.austrian-mint.at | [email protected] |
Belgicko | ✓ | Belgická kráľovská mincovňa, Brusel | Hlava archanjela Sv. Michaela | 1932 - 2017 | ||
Fínsko | ✓ | Fínska mincovňa, Vantaa | Štátny znak Fínska v kruhu | 1860 - doteraz | http://www.mint.fi | [email protected], [email protected] |
Francúzsko | ✓ | Monnaie de Paris, Paríž | 864 - doteraz | http://www.monnaiedeparis.fr | [email protected] | |
Nemecko | ✓ | Štátna mincovňa, Berlín | A | 1871 - doteraz | http://www.muenze-berlin.de | [email protected] |
Bavorská štátna mincovňa, Mníchov | D | 1872 - doteraz | http://www.hma.bayern.de | [email protected] | ||
Štátna mincovňa Bádensko-Württembersko, Stuttgart | F | 1872 - doteraz | http://www.staatlichemuenzenbw.de | [email protected] | ||
Štátna mincovňa Bádensko-Württembersko, Karlsruhe | G | 1872 - doteraz | http://www.staatlichemuenzenbw.de | [email protected] | ||
Hamburská krajská mincovňa, Hamburg | J | 1875 - doteraz | http://www.muenzehamburg.de | [email protected] | ||
Grécko | ✓ | Grécka národná mincovňa, Atény | Palmeta | - doteraz | http://www.bankofgreece.gr/Pages/en/default.aspx | |
Írsko | ✓ | Írska mincovňa, Sandyford | - | 1926 - doteraz | http://www.centralbank.ie | |
Taliansko | ✓ | Štátna mincovňa a polygrafický inštitút, Rím | R (Rím) | 269 p.n.l. - doteraz (v roku 1978 zlúčená s Polygrafickým inštitútom) | http://www.ipzs.it | [email protected] |
Luxembursko | ✘ | - | ||||
Monako | ✘ | - | ||||
Holandsko | ✓ | Holandská kráľovská mincovňa, Utrecht | 1567 - doteraz | http://www.knm.nl | [email protected] | |
Portugalsko | ✓ | Národná mincovňa, Lisabon | INCM | 13. storočie - doteraz (v roku 1972 zlúčená s Imprensa Nacional) | http://www.incm.pt | [email protected] |
San Maríno | ✘ | - | ||||
Španielsko | ✓ | Kráľovská mincovňa, Madrid | Kráľovská korunu nad M | 1893 - doteraz | http://www.fnmt.es | [email protected] |
Vatikán | ✘ | - | ||||
Slovinsko | ✘ | - | ||||
Cyprus | ✘ | - | ||||
Malta | ✘ | - | ||||
Slovensko | ✓ | Mincovňa Kremnica, Kremnica | MK v kruhu | 1328 - doteraz | http://www.mint.sk | [email protected] |
Estónsko | ✘ | - | ||||
Andora | ✘ | - | ||||
Lotyšsko | ✘ | - | ||||
Litva | ✓ | Litovská mincovňa, Vilnius | LMK v kruhu | 1990 - doteraz | http://kalykla.lt | [email protected] |
Rozdelenie mincí
Euromince ako aj iné mince sa dajú rozdeliť na základe kvality podľa viacerých systémov. Každý systém pochádza z jednej krajiny ako napríklad Veľká Británia, USA, Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Španielsko, Taliansko, Portugalsko alebo Škandinávia [4]. Pri eurominciach sa najčastejšie používa Britský systém hodnotenia.
Rozdelenie podľa kvality
- Obehové - opotrebované mince, ktoré sú stiahnuté z obehu. Ich ďalšie rozdelenie podľa britského systému je od najnižšej kvality je:
- G - Good - dobrá,
- VG - Very Good - veľmi dobrá,
- F - Fine - fajn,
- VF - Very Fine - veľmi fajn,
- XF - Extremely Fine - extrémne fajn,
- AU - About Uncirculated - takmer neobehová.
- UNC (z anglického uncirculated) - mince, ktoré sú určené do obehu, ale obehom neprešli. Sú najrozšírenejším typm podľa kvality. Zvyčajne sú vydávané bankami alebo mincovňami najmä v rolkách alebo v sáčkoch. Na minciach sa môžu nachádzať malé, ale aj väčšie škrabance, ktoré vznikli vzájomným kontaktom počas ich razby alebo balenia. Matice určené na razbu sú leštené strojom.
- BU (z anglického brilliant uncirculated) - mince zaliaté vo fólii v oficiálnych sadách, blistroch. S mincami sa pracuje len v rukavičkách, preto sú bez škrabancov. Razba prebieha pomocou ručne leštenými maticami a počas razby mincí sa viackrát preleštia.
- PROOF - špeciálne zberateľské mince, ktoré majú zrkadlovo lesklý povrch a matovaný reliéf. Sú tú najkvalitnejšie mince. S mincami sa pracuje len v rukavičkách a sú takmer vždy zabalené v kapsuliach a v boxoch. Razba prebieha pomocou ručne leštenými maticami a po každej vyrazenej minci sa prebieha leštenie.
Rozdelenie podľa prevedenia
Klasifikovanie mincí na základe prevedenia pre zberateľov je náročné, pretože každá mincovňa má svoje vlastné spôsoby. Jednotlivé prevedenia nemusia vždy obsahovať mince istej kvality. Napríklad v boxe bývajú zvyčajne PROOF, ale niektoré obsahujú BU. Najčastejšie sú to tieto prevedenia:
- Sada v karte - mince sú zatavené vo fólii vložené v tematických papierových obaloch. Sady môžu obsahovať všetky obehové mince (1c-2€), pamätné 2€ mince alebo pamätné mince s inou nominálnou hodnotou.
- Karta/coincard - najčastejšie jedna 2€ minca zatavená vo fólii a vložená v papierovom obale. Karta môže obsahovať rôzne iné nominálne mince a aj viac mincí. Veľkosti sú rôzne, ale najčastejšie rozmeru platobnej karty.
- Numisbrief/filatelisticko-numizmatická busta - zvyčajne samostatná minca s rôznym nominálom zatavená vo fólii a vložená v papierovom obale s pamätnou známkou súvisiacou s danou témou. Rozmer je najčastejšie veľkosti poštovej pohľadnice.
- Blister/Folder - mince sú zatavené vo fólii vložené v tematických papierových obaloch. Veľkosti, prevedenia a počet strán sú rôzne.
- Box - najkvalitnejšie mince sú najčastejšie uložené v plastových kapsuliach zvyčajne v drevených boxoch rôznych tvarov. Môže obsahovať rôzne mince s rôznou nominálnou hodnotou.
Referencie
- Commission Recommendation of 29 September 2003 on a common practice for changes to the design of national obverse sides of euro circulation coins (PDF), OJ L 264, 2003-10-15, pp. 38-39; EU doc. nr. C(2003) 3388.
- https://en.numista.com/catalogue/pieces105.html
- https://en.numista.com/catalogue/pieces5084.html
- Jednotlivé spôsoby hodnotenia mincí