Minca

Termín minca má viacero podobných, ale odlišných definícií:

• (nie len okrúhly) kus kovu (alebo zriedkavo iného materiálu, napr. kože či porcelánu), na ktorom je znak (znamenie) či znaky (znamenia) potvrdzujúce, že má istú vnútornú alebo výmennú hodnotu.[1]
• kovový (zvyčajne) okrúhly peniaz určitej hmotnosti a určitej akosti, označený výsostným znakom alebo znamením vydavateľa [2]
• kúsok kovu tvarovaný do predpísanej formy, hmotnosti a čistoty a označený vládou predpísanými hodnotami a znakmi tak, aby mohol obiehať ako platidlo s pevnou hodnotou[3]
• peniaz(e) v podobe kusu kovu, za ktorého hmotnosť a obsah ručí štát prostredníctvom opečiatkovania, a ktorý slúži ako platidlo a obeživo[4], podobná definícia: kus kovu určitého tvaru, za hrubú hmotnosť a množstvo drahého kovu ručil štát alebo iný vydavateľ[5]
• strižok kovu, ktorý bol opatrený razbou vyznačujúcou hodnotu alebo cenu plativa [plativo znamená asi platidlo][6]
• razený alebo liaty kus kovu všeobecne uznávaný pri výmene tovarov [7]
• plnohodnotný peniaz razený alebo liaty z drahého kovu [8]

Mince rôznych mien

Stotožňovanie mincí paušálne s kovovými peniazmi je nesprávne, pretože historicky existovali aj kovové predmety, ktoré neboli mincami, ale napriek tomu slúžili ako peniaze.

Minca je predmetom skúmania numizmatiky.

Rozlišuje sa:

• kurantná minca (=plnohodnotná minca) - minca, ktorej nominálna hodnota je zhodná s jej vnútornou hodnotou
• neplnohodnotná minca - minca, ktorej nominálna hodnota je vyššia než jej vnútorná hodnota (sem patria všetky moderné mince)

Prvé mince vznikli v 7. storočí pred Kr. v Malej Ázii a nezávisle aj v Číne.