Emanuel Andráši
Gróf Emanuel Andráši zo Sâncrăieni a Krásnej Hôrky[1] (staršie: Emanuel Andrássy, latinsko-maďarské prídomky: de Csíkszentkirály et Krasznahorka; * 3. marec 1821, Košice – † 23. apríl 1891, Gorica) bol uhorský maliar, karikaturista, zberateľ, cestovateľ a politik. Bol členom Uhorskej akadémie vied. Pôsobil ako poslanec Uhorského snemu (1847 – 1848 a 1881 – 1891).
| Emanuel Andráši | |||
| uhorský maliar, karikaturista, zberateľ, cestovateľ, politik | |||
 | |||
| Narodenie | 3. marec 1821 Košice, Uhorsko (dnes Slovensko) | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 23. apríl 1891 (70 rokov) Gorica, Taliansko | ||
| Národnosť | uhorská | ||
| Profesia | maliar, politik | ||
| Rodičia | Karol Andráši a Etela Sapáriová | ||
| Súrodenci | Július Andráši Aladár Andráši | ||
| Manželka | Gabriella Pálffy | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  Emanuel Andráši | ||
| |||
Život
Podieľal sa na Uhorskej revolúcii z roku 1848. Po porážke žil v emigrácii, v tom čase cestoval po Ázii (najmä Čína a India). Po návrate mal veľké zásluhy na regulácii rieky Tisa. Bol hlavným županom Turnianskej (1849), Gemersko-malohontskej (1868 – 1872) a Zemplínskej župy (1860 a 1873). Inicioval prestavbu Betliarskeho kaštieľa do podoby, v ktorej ho poznáme dnes.
Aktivity
Bol veľkým podporovateľom baníctva, vďaka čomu si vyslúžil prezývku Železný gróf.[2] Za jeho éry dochádzalo k masívnej modernizácií ťažobných techník, budovali sa nové zariadenia a modernizovali procesy. Z Gemera spravil jednu z hospodársky najvýznamnejších žúp Uhorska. V roku 1867 dal postaviť hutu v Nižnej Slanej, ktorú pomenoval po svojej matke – Huta Etelka).[3] Ďalšiu hutu dal postaviť v roku 1870 vo Vlachove, a pomenoval ju po svojom otcovi – Huta Karol.[4]
Rodina
Jeho otcom bol gróf Karol Andráši (1792 – 1845) a matkou grófka Etela Sapáriová z Murskej Soboty (maď. Szápáry de Muraszombat; 1798 – 1876). Jeho mladším bratom bol Július Andráši – uhorský premiér a minister zahraničných vecí Rakúsko-Uhorska a Aladár Andráši. Jeho manželkou bola grófka Gabriela Pálfiová (1833 – 1914).
Dielo
Galéria
Rodový erb
Karikatúra Emanuela Andrášiho
Emanuel Andráši v roku 1891
Referencie
- ANDRÁŠI, Emanuel. In. Biografický lexikón Slovenska I A – B. Martin : Slovenská národná knižnica, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. S. 75.
- STRÝČKOVÁ, Katarína. Riaditeľka múzea Betliar Tímea Mátéová: Andrássyovcom komunisti nevrátili ani len jednu fotografiu [online]. Denník N, 2020-09-04, [cit. 2020-09-04]. Dostupné online.
- Čierne diery [online]. 2014-12-22, [cit. 2020-09-04]. Dostupné online.
- Čierne diery [online]. 2014-12-26, [cit. 2020-09-04]. Dostupné online.
Externé odkazy
- Művészeti Kislexikon, Akadémiai Kiadó, 1973
- "Életrajza az 1887-1892-es országgyűlés almanachjában" (in Hungarian). ogyk.hu. Retrieved 2011-04-23.
- Beatrix Basics. "Egy gyűjtemény titkai – a betléri Andrássy kastély képei" (in Hungarian). Vörös Postakocsi. Retrieved 2011-04-23.
- Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 14, pokrstený ako Emanuel Petrus Josephus Andrássy 2011-04-23
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Manó Andrássy na anglickej Wikipédii.
- Kempelen, Béla; Magyar nemes családok (I-XI. kötet, Bp., 1911 – 1932)
- Nagy, Iván; Magyarország családai czímerekkel és nemzékrendi táblákkal. I-XII. Pest 1857 – 1868