Nižná Slaná

• Evanjelický kostol, jednoloďová pôvodne gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z prvej polovice 14. storočia.[4] Renesančná veža bola doplnená v roku 1594. V neskoršom období došlo množstvom prestavieb k strate väčšiny pôvodných stredovekých detailov a k odstráneniu pôvodného opevnenia kostola. Z pôvodných prvkov sa v kostole nachádza krížová klenba nad presbytériom a gotický portál do sakristie. Iba z interiéru veže je prístupné zamurované východné okno presbytéria s dochovanou gotickou kružbou a maľovaným dekorom.[5] Fasády kostola sú hladké, členené polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená trojuholníkovými štítmi s tympanónmi a ihlancovou helmicou.

• 
  Evanjelický kostol
• 
• 
  Vstup do kostola
• 
  Interiér

• Etelka huta, významná industriálna pamiatka. Ide o vysokú pec, ktorú vybudoval v roku 1867 gróf Emanuel Andráši. Je pomenovaná po jeho matke, Etelke Sapári. Huta fungovala do roku 1907. V súčasnosti sa uvažuje o zriadení baníckej expozície v areáli huty.[6]

• Dedinská zvonica, murovaná stavba s drevenou nadstavbou na pôdoryse štvorca. Ukončená je ihlancovou helmicou. V miestnom nárečí sa nazýva turnička a slúži rímskokatolíckym veriacim.

• 
  Etelka huta
• 
• 
• 
  Zvonica Turnička

Karol Jozef  Schablik, narodil sa 10. marca 1876 v Nižnej Slanej, zomrel 19. júla 1909 v Rožňave

Otec Matej Schablik, matka Žofia Haagová, manželka Margita Póschová.

Študoval na gymnáziu v Rožňave, neskôr na výtvarnej škole Gustáva Keletiho v Budapešti. Po jej skončení sa stal učiteľom kreslenia na rožňavskom evanjelickom gymnáziu. Maľoval krajinky a sakrálne obrazy (o. i. oltárny obraz Viera, Nádej, Láska v ev. kostole v Šiveticiach).

Marína  Maliaková (rod. Ormisová) narodila sa  4.11.1861 v  Nižnej Slanej, zomrela 13.1.1946 vo Zvolene, pochovaná v Banskej Bystrici.

Kultúrno-osvetová pracovníčka, spisovateľka.

Dcéra revúckeho profesora Samuela Ormisa, manželka národovca Jozefa Maliaka. Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Učila sa za krajčírku vo Viedni a v Prahe. Po otcovej smrti prežila osem rokov u poručníka S. Daxnera v Tisovci. Viedla krajčírske kurzy v Brezne, Tisovci a nakoniec ako majiteľka krajčírskej dielne žila v Revúcej. Ochotnícka herečka v Tisovci a Martine, zberateľka ľudových krojov a výšiviek. Členka Živeny, rozvíjala v Iloku ženskú aktivitu a osvetu. Literárne činná, svojou tvorbu, ktorá mala spočiatku sentimentálny ráz, obohatila o vlastné skúsenosti, napr. o poznanie kraskovskej fary A.H.Škultétyho v próze Orgovánová besiedka. Časopisecky vyšli jej cestopisné črty ( Výlet do chorvátsko-dalmátskeho prostredia, Dennica 1904, 1905) poviedky, v ktorých spomína na otcovo revúcke gymnázium (Živena 1927). Autorka autobiografického diela Marína Ormisová spomína, ktoré vydal z rukopisu Ján V. Ormis (1979).

• Samuel Ormis (* 1824 – † 1875). V rokoch 1855 – 1863 pôsobil v Nižnej Slanej ako ev. farár. Spisovateľ, veľký národovec a profesor.