Vysoká pec Karol

Vysoká pec Karol (Karlova huta) je pobočkou Slovenského technického múzea v Košiciach. Nachádza sa v katastri obce Vlachovo pri sútoku Dobšinského potoka a rieky Slaná. Vysoká pec patrila do širšieho hutníckeho komplexu, v ktorom sa nachádzala aj zlievareň. Dokladuje historickú technológiu výroby surového železa na drevnom uhlí a zaujme aj jej architektonické prevedenie. Karlovu hutu eviduje Sheffildská univerzita ako jednu z najvýznamnejších historických vysokých pecí v Európe. Je to národná kultúrna pamiatka v registri ÚZPF pod č. 2484/1.

Objekt vysokej pece ja pamiatkovo chránenou stavbou vo vlastníctve Slovenského technického múzea v Košiciach. Napriek tomu chátra spolu s ostatnými objektmi.

Vysoká pec Karol
vo Vlachove
Základné údaje
AdresaŽelezná Huta
Vlachovo, Slovensko
Rok založenia1870
TypTechnické
SúčasťSlovenské technické múzeum
Ďalšie odkazy
WebOficiálna stránka na STM.sk
Vysoká pec Karol
 Národná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Karlova huta
ÚZPF[2]
 - číslo 2484/1
 - dátum zápisu 5. 12. 1975
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

História
Areál Karlovej huty v súčasnosti.
  • 1843 - stavba prvej vysokej pece vo Vlachove, ktorú nechal postaviť Karol Andráši (1792-1845), ktorá spracovávala rudu z okolitých baní vo Vlachove, Rejdovej a Vyšnej Slanej. Táto vysoká pec sa však nezachovala.
  • 1868 - Emanuel Andráši, prezývaný tiež železný gróf, navrhol založenie Šálgotárjanskej akciovej spoločnosti, s cieľom spracovávať gemerské rudy na železo na výrobu koľajníc.
  • 1870 - stavba vysokej pece Karol, túto dal postaviť Emanuel Andráši (1821 – 1891) syn Karola III, po ktorom pec pomenoval.
  • 1877 - E. Andráši zaregistroval spoločnosť Železiarne grófa Emanuela Andrássyho do ktorej majetku patrili pece vo Vlachove
  • 1880 – vyradenie staršej pece z prevádzky
  • 1881 - založená Rimavsko-muránsko-šalgotarjánska železiarska účastinná spoločnosť, zvaná RIMA, spojením Šálgotárjanskej akciovej spoločnosti s Rima-muránskou spoločnosťou, pri čom pomáhala viedenská banka Wiener Bankveiner. Emanuel Andráši je najväčším akcionárom
  • 1891 - E. Andráši zomiera a majetok dedí syn Gejza Adráši (1856 – 1938), ktorý nakoniec predáva spoločnosti RIMA všetky hute a hámre od Vidovej po Dobšinú, zostáva vo vedená a je významným akcionárom spoločnosti
  • 1906 - dáva G. Andráši prednosť politickej kariére, stáva sa ministrom vnútra, potom ministrom zahraničných vecí Uhorska.
  • 1907 - zastavenie prevádzky Karlovej hute spoločnosťou RIMA.

Parametre pece

Pobočka STM Košice
  • Objekt je v správe Slovenského technického múzea. Je pripravený projekt na rekonštrukciu.
  • Prístup k objektu je po ceste z Vlachova, smerom na Dobšinú, kde pred sútokom Slanej a Dobšinského potoka, je naľavo odbočka na vedľajšiu cestu vedúcu cez železničné priecestie, ktorá návštevníka popár sto metroch privedie pred Karlovu hutu.
  • Informácie možno získať na STM v Košiciach.
  • Objekt je prístupný verejnosti s obmedzením, je nutné sa informovať na kontaktoch:

Galéria

Referencie
  1. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-12]. Dostupné online.
  2. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-12]. Dostupné online.

Pozri aj

Zdroje
  • Ladislav Mlynka, Katarína Haberlandová: Kultúrne krásy Slovenska – Technické pamiatky. Bratislava, Vydavateľstvo Dajama, r. 2007
  • Peter Štefanča: Bane a železiarne rodiny Andrássyovcov. Rožňava, Roven, r. 2009
  • Ladislav Tajták a kol.: Dejiny Rožňavy I., II. Košice, Východoslovenské vydavateľstvo, r. 1978
  • Peter Zámora a kol.: Dejiny baníctva na Slovensku I. Košice, Tibor Turčan - Banská agentúra, r. 2003

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.