Električková doprava v Štetíne

Akcie spoločnosti Stettiner Straßen-Eisenbahn Gesellschaft

Dňa 21. októbra 1872 dostal Johannes Büssing koncesiu k stavbe a prevádzkovanie koľajovej pouličnej dráhy ťahanej koňmi – konskej električky. V roku 1879 založil električkovou spoločnosť Stettiner Straßen-Eisenbahn Gesellschaftrachtenverkehr (slovensky Štetínska spoločnosť pouličných železničných dráh).

Dňa 23. augusta 1879 bola v Štetíne sprevádzkovaná prvá linka konskej električky. Trať viedla z dnešného Gałczyńského námestia k ulici Staszica. Po začatí prevádzky bolo k dispozícii 16 vozňov. Dňa 16. októbra toho istého roku bola uvedená do prevádzky trať z ulice Wiszesława do ulice Potulickej. Električky boli deponované vo vozovni v ulici Skargi, kde sa nachádzali aj stajne. Ďalšie nové úseky vznikli v roku 1886: električky začali jazdiť z hlavnej stanice do ulice Chmielewskiého a z ulice Wyszyńskiého do ulice Bulwar Piastowski. Boli vybudované ďalšie tri vozovne, a to v uliciach Dębogórskej, Dubois a Kolumba.[2]

V roku 1870 jazdili električky na troch linkách (dnešné názvy):

• Bolinko – Staromlynská – Dworzec Główny – Pogodna
• Potulicka – Brama Portowa – Grabow – Wiszesława
• Wojska Polskiego – Wyszyńskiego – Bulwar Piastowski

Elektrická električka na dnešnom námestí Prístavné brány

Električka Falkenried na dnešnom Grünwaldskom námestí

Električková sieť bola medzi rokmi 1896 a 1900 elektrifikovaná. Elektrický prúd bol odoberá z mestských elektrární Pomorzany, Staré Mesto a z elektrárne na ulici Gdanskej.

Vedenie liniek v roku 1905[3] (v zátvorkách súčasné názvy):

• 1 Westend (zľakne) – Lastadie (Łasztownia) (farba žltá)
• 2 Berliner Tor (Brama Portowa) – Zentralfriedhof (Cmentarz Centralny) (farba šedá)
• 3 Nemitz (Niemierzyn) – Hauptbahnhof (Dworzec Główny) (farba oranžová)
• 4 Pommerensdorf (Pomorzany) – Arndtplatz (pl. Szarych Szeregów) (farba zelená)
• 5 Alleestr. (Wawrzyniaka) – Turnerstr. (Jagiellońska) – Unterwiek (Jana z Kolna) (farba modrá)
• 6 Hauptbahnhof – Zabelsdorf (Niebuszewo) (farba biela)
• 7 Frauendorf (Golęcino) – Bellevue (Potulicka) (farba červená)

Vozovňa v ulici Dębogórskej ukončila prevádzku v roku 1898; pre elektrickú električku boli novo vystavané vozovne Niemierzyn v ulici Niemierzyńskej a Golęcin v ulici Wiszesława. V roku 1903 boli sprevádzkované nové trate cez Dlhý most až k ulici Energetikov a cez most Kłodno k ulici Wendy na riečnom ostrove Łasztownia. V roku 1927 bola začatá prevádzka električiek na letisko Dąbie. Trať viedla cez 4 mosty: Dlhý, Prístavný, na rieke Regaliczka (v súčasnej dobe neexistuje) a Colný. Bola to prvá električková trať v pravobrežnej časti mesta. Sieť bola postupne rozširovaná do nových štvrtí. V roku 1934 bola otvorená vozovňa Pogodno.[4]

Vedenie liniek v roku 1929[5] (v zátvorkách súčasné názvy):

• 1 Rennbahn (Tor kolársky) – Flughafen (Lotnisko)
• 2 Berliner Tor (Brama Portowa) – Wendorf (Słowieńsko)
• 3 Pommerensdorf (Pomorzany) – Eckerberger Wald (Las Arkoński)
• 4 Hauptbahnhof (Dworzec Główny) – Krankenhaus (Szpital)
• 5 Braunsfelde (Pogodno) – Dunzig (Duńczyca)
• 6 Hauptbahnhof (Dworzec Główny) – Bahnhof Zabelsdorf (Dworzec Niebuszewo)
• 7 Bellevue (Potulicka) – Frauendorf (Golęcino)
• 8 Schinkelplatz (plac Kościuszki) – Grabowerstrasse

V roku 1943 dosiahla električková sieť dĺžky 50,3 km, a za tento rok bolo elektrickými električkami prepravených 58,8 miliónov cestujúcich.

Električka na linke 5 v centre mesta v roku 1948

Úchyty trolejového vedenia: pripomienka existencia električkovej trate v ulici Plater

Druhá svetová vojna zničila časť dopravnej infraštruktúry, vrátane tej električkovej (zničené bolo okolo 45% tratí, 75% trolejového vedenia a 50% vozňového parku). Pravidelná prevádzka sa začala 12. augusta 1945 na trati spájajúcej námestie Prístavnej brány a vozovňu Niemierzyn. Zrušené boli električkové trate v uliciach Rayskiého, Staszica, Plater, Wendy a na Colnom moste. Vznikla nová firma Tramwaje i Autobusy Miasta Szczecina (slovensky Električky a autobusy mesta Štetína), ktorá začala od roku 1950 používať názov Miejskie Przedsiębiorstwo Komunikacyjne (slovensky Mestský dopravný podnik v Štetíne).

Vedenie liniek v roku 1946[6]:

• 1 Wojska Polskiego – Brama Portowa
• 3 Las Arkoński – Dworzec Główny
• 4 Matejki – pl. Kościuszki
• 6 Gocław – Lubeckiego
• 7 Hutnicza – Mickiewicza

Vedenie liniek v roku 1948:

• 1 Zajezdnia Pogodno – Wojska Polskiego – Brama Portowa
• 2 Kołłątaja – Dworzec Niebuszewo
• 3 Pomorzany – Las Arkoński
• 4 Powstańców Wlkp. -Dworzec Główny
• 5 Lubeckiego – Ku Słońcu
• 6 Gocław – Lubeckiego
• 7 Żołnierska – Jana z Kolna

Súprava električiek Konstal 4N a 4ND na Tobruckom námestí v roku 1975

Električka Konstal 102N na linke 8 pri námestiu Prístavnej brány v roku 1975

Vedenie liniek v roku 1964[6]:

• 1 Głębokie – Wojska Polskiego – Brama Portowa – Potulicka
• 2 Dworzec Niebuszewo – Wyzwolenia – Brama Portowa – Wyszyńskiego – Gdańska – Basen Kaszubski
• 3 Pomorzany – Las Arkoński
• 4 Pomorzany – pl. Kościuszki – Piłsudskiego – Brama Portowa – Dworzec Główny
• 5 Krzekowo – Mickiewicza – Jagiellońska – Obrońców Stalingradu – Matejki – Stocznia Szczecińska – Stocznia Remontowa
• 6 Gocław – Dworcowa
• 7 Krzekowo – Mickiewicza – Jagiellońska – Obrońców Stalingradu – Wyszaka – Stocznia Szczecińska
• 8 Gumieńce – Brama Portowa – Gdańska – Basen Kaszubski
• 9 zájazdnom Pogodna – Wojska Polskiego – Potulicka

V roku 1967 sa v Štetíne odohrala najhoršia električková nehoda v dejinách Poľska – súprava električiek Konstal 4N a dvoch vlečných vozňov na linke 6 pri jazde v ulici Wyszaka vykoľajila a prevrátila sa. Bilancia tejto nehody bola tragická: 15 ľudí zahynulo, ťažko zranených bolo 42, ľahko 100.[7] Rovnako ako v iných mestách, ktorými bol napríklad Gdansk alebo Vroclav, aj v Štetíne sa ozývali hlasy požadujúce zrušenie električkovej dopravy v centre mesta. V roku 1973 boli zrušené trate v uliciach Jagelonskej (aleja Poľskej armády – aleja Piastovcov) a Ochrancov Stalingradu (súčasná ulica Bałuki), v aleji Poľskej armády (Leninovo námestie, súčasné námestie Szarych Szeregów – námestie Víťazstva) a na námestí Dohody. Pravidelná prevádzka začala na nových úsekoch tratí v aleji Varšavských hrdinov a v ulice Boleslava Krivoústého. V roku 1976 bol názov spoločnosti Miejskie Przedsiębiorstwo Komunikacyjne zmenený na Wojewódzkie Przedsiębiorstwo Komunikacji Miejskiej (slovenský Vojvodský podnik mestskej hromadnej dopravy).[8]

Vedenie liniek v roku 1988:

• 1 Głębokie – Stocznia Szczecińska
• 2 Dworzec Niebuszewo – Basen Górniczy
• 3 Las Arkoński – Pomorzany
• 4 Pomorzany – Potulicka
• 5 Krzekowo – Ludowa
• 6 Gocław – Pomorzany
• 7 Krzekowo – Basen Górniczy
• 8 Gumieńce – Basen Górniczy
• 9 Głębokie – Potulicka
• 10 Gocław – Potulicka
• 11 Ludowa – Pomorzany
• 12 Dworzec Niebuszewo – Pomorzany

Električka Konstal 102N stanicuje v zastávke Hlavná stanica, cca rok 2004

Električky GT6 a 105N na Grünwaldskom námestí v roku 2005

Dňa 30. apríla 1991 prevzal električkovú prevádzku Miejski Zakład Komunikacyjny (slovenský Mestský dopravný podnik). V roku 1996 bola ukončená prevádzka starých dvojnápravových električiek Konstal 4N a vozňový park bol doplnený šestinápravovými električkami Düwag GT6 z Düsseldorfu. V roku 2001 bol uvedený do prevádzky prvý vozeň Konstal 105Ng/S. Od roku 2001 sú tiež v prevádzke električky Konstal 105N2k/S/2000. Prvý vlečný vozeň Konstal 105N2k/D/2000 bol do pravidelnej prevádzky zaradený v roku 2007. V rovnakom roku boli vyradené z prevádzky všetky zvyšné dvojčlánkové električky Konstal 102Na. V rokoch 2006 – 2008 zakúpil podnik celkom 53 vyradených berlínskych električiek Tatra KT4Dt (21 kusov) a Tatra T6A2D (32 kusy). V roku 2008 bola zmodernizovaná prvá štetínska električka 105Na na typ Moderus Alfa.

Vedenie liniek v roku 2008:[9]

• 1 Głębokie – Potulicka
• 2 Dworzec Niebuszewo – Basen Górniczy
• 3 Las Arkoński – Pomorzany
• 4 Pomorzany – Potulicka
• 5 Krzekowo – Stocznia Szczecińska
• 6 Gocław – Pomorzany
• 7 Krzekowo – Basen Górniczy
• 8 Gumieńce – Basen Górniczy
• 9 Głębokie – Potulicka
• 11 Ludowa – Pomorzany
• 12 Dworzec Niebuszewo – Pomorzany

V roku 2009 bol názov spoločnosti Miejski Zakład Komunikacyjny zmenený na Tramway Szczecińskie (slovenský Štetínske električky). V roku 2010 bola do Štetína dodaná prvá z 6 objednaných nízkopodlažných električiek Pesa 120NaS, ktorých dodávky prebiehali do roku 2011. V rokoch 2010 – 2014 sa objavili tiež české električky typu Tatra KT4Dt, ktoré boli nadobudnuté ako ojazdené z Berlína. V rokoch 2013 – 2014 sa vozňový park rozšíril o ďalšie 22 vozidlá typu Pesa 120NaS2. V roku 2014 sa v prevádzke prvýkrát objavila čiastočne nízkopodlažná novostavba vozňa Moderus Beta MF15AC. Dňa 29. augusta 2015 bola po dlhej dobe opäť otvorená nová trať Basen Górnicza – Turkusowa. Väčšina vozňov 105N a 105Na bola z bežnej prevádzky odstavená, po roku 2017 zostala v prevádzke jediná dvojica modernizovaných električiek 105Na.

Počas histórie existovalo v Štetíne celkom 8 vozovni; niektoré z nich boli zbúrané, iné zase zmenili svoj účel.

Od roku 1994 fungujú tri vozovne, z ktorých bola vozovňa Niemierzyn v roku 2010 zmenená na múzeum.

• Vozovňa Golęcin
• Vozovňa Pogodno

• Vozovňa Niemierzyn (múzeum)
• Vozovňa v ulici Krzysztofa Kolumba (čiastočne zachovaná)
• Vozovňa v ulici Piotra Skargi (čiastočne zachovaná)
• Vozovňa v ulici Dębogórskej (vozovňa koňky, neudržiavaná)
• Vozovňa v ulici Dubois (vozovňa koňky, neudržiavaná)