Varšavské metro
Dejiny
Po vyhlásení nezávislého Poľska v roku 1918 sa Varšava stala hlavným mestom nového štátu. V tomto čase vznikli prvé plány na vybudovanie siete podzemnej železnice. Začali sa prípravné práce, avšak Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch a druhá svetová vojna ich zastavili. Plány počítali s dvoma linkami s celkovou dĺžkou 13,8 km. Po Varšavskom povstaní a oslobodení bolo zničených 90 percent budov v strede mesta a tak bola dôležitejšia obnova mesta ako doprava.
Varšava bola prebudovaná ako moderné mesto so širokými bulvármi a domami v sovietskom štýle. Z dopravného hľadiska mala byť zavedené, podobne ako v Prahe, aj podpovrchová električka, a to trasovaná rovnako ako prvá linka predvojnového projektu. Na okrajových častiach by linka viedla po povrchu a v centre meste by sa nachádzalo niekoľko staníc pod zemou. Projekt bol však v roku 1948 zrušený a nahradený koncepciou klasického metra, vedeného zhruba 15 metrov pod povrchom. Jeho realizácia sa však tiež neuskutočnila.
Obrat priniesla až hrozba jadrovej vojny. Komunistické úrady si uvedomovali, že budú v prípade ohrozenia musieť zaistiť aj prevádzku cez rieku Vislu, aj ochranu civilného obyvateľstva. Vypracovali sa plány na výstavbu prvej trate, vedenej severojužným smerom a založenej hlboko pod zemou. Na sedemnástich miestach začali súčasne a okamžite stavebné práce, vybudovalo sa 771 metrov tunelov. Po smrti Stalina v roku 1953 sa väčšina prác zastavila a Varšava zase stratila nádej na vlastný systém podzemnej dráhy, prebiehali však rôzne prieskumné práce až do roku 1957.
Konečné rozhodnutie o výstavbe podzemnej dráhy pod mestom padlo v roku 1984, metro bolo koncipované ako klasické metro sovietskeho typu. Vzhľadom na to, že Poľsko sa nachádzalo v tom čase v nie veľmi priaznivej ekonomickej situácii, stavba postupovala pomaly. Prvý úsek modrej linky 1 s jedenástimi stanicami bol sprevádzkovaný v roku 1995 a stále sa rozširuje. Existujú aj plány na vybudovanie ďalších dvoch liniek, červenej a zelenej.
Druhá linka (M2) so 7 stanicami bola otvorená 8. marca 2015. Spája východný a západný breh Visly a náklady na jej výstavbu presiahli 1 mld. eur.
Linky
M1
Ozn. | Názov stanice | Odovzdaná do používania | Lokalizácia |
---|---|---|---|
STP1 | Kabaty – Depo | 7. apríl 1995 | ul. Wilczy Dół |
A1 | Kabaty | 7. apríl 1995 | Aleja Komisji Edukacji Narodowej, ul. Wąwozowa |
A2 | Natolin | 7. apríl 1995 | Aleja Komisji Edukacji Narodowej, ul. Belgradzka |
A4 | Imelin | 7. apríl 1995 | Aleja Komisji Edukacji Narodowej, ul. Indiry Gandhi |
A5 | Stokłosy | 7. apríl 1995 | Aleja Komisji Edukacji Narodowej, ul. Jastrzębowskiego, ul. Herbsta |
A6 | Ursynów | 7. apríl 1995 | Aleja Komisji Edukacji Narodowej, ul. Surowieckiego, ul. Bartoka, ul. Wokalna |
A7 | Służew | 7. apríl 1995 | ul. Wałbrzyska, ul. Batuty, ul. Sonaty |
A8 | Wilanowska | 7. apríl 1995 | ul. Puławska, blízko al. Wilanowskiej, |
A9 | Wierzbno | 7. apríl 1995 | Aleja Niepodległości, ul. Woronicza, ul. Naruszewicza |
A10 | Racławicka | 7. apríl 1995 | Aleja Niepodległości, ul. Racławicka, ul. Wiktorska |
A11 | Pole Mokotowskie | 7. apríl 1995 | Aleja Niepodległości, ul. Rakowiecka |
A12 | Politechnika | 7. apríl 1995 | ul.Waryńskiego (Rondo Jazdy Polskiej) i ul. Nowowiejska |
A13 | Plac Konstytucji | plánovaná | Plac Konstytucji, ul. Wilcza |
A14 | Centrum | 26. máj 1998 | pl. Defilad, rondo R. Dmowskiego |
A15 | Świętokrzyska | 11. máj 2001 | ul. Świętokrzyska, ul. Marszałkowska |
A16 | Ratusz Arsenał | 11. máj 2001 | pl. Bankowy, ul. Długa, al. Solidarności |
A17 | Muranów | plánovaná | ul. gen. Andersa, ul. Anielewicza, ul. Świętojerska |
A18 | Dworzec Gdański | 20. december 2003 | ul. gen. Andersa, ul. Słomińskiego |
A19 | Plac Wilsona | 8. apríl 2005 | Plac Thomasa Woodrowa Wilsona |
A20 | Marymont | 29. december 2006 | ul. Słowackiego, ul. Popiełuszki, ul. Armii Krajowej |
A21 | Słodowiec | 23. apríl 2008 | ul. Kasprowicza, ul. Żeromskiego, ul. Marymoncka |
A22 | Stare Bielany | 25. október 2008 | ul. Kasprowicza, ul. Płatnicza, al. Zjednoczenia |
A23 | Wawrzyszew | 25. október 2008 | ul. Kasprowicza, ul. Wolumen, ul. Lindego |
A2 | Młociny | 25. október 2008 | ul. Kasprowicza, ul. Nocznickiego |
M2
Ozn. | Názov stanice | Odovzdaná do používania | Lokalizácia |
---|---|---|---|
STP2 | Karolin - Depo | plánovaný rok otvorenia 2022 | |
C1 | Karolin | plánovaný rok otvorenia 2022 | |
C2 | Chrzanów | plánovaný rok otvorenia 2022 | |
C3 | Lazurowa | plánovaný rok otvorenia 2022 | |
C4 | Bemowo | plánovaný rok otvorenia 2022 | |
C5 | Ulrychów | plánovaný rok otvorenia 2022 | |
C6 | Księcia Janusza | plánovaný rok otvorenia 2019 | |
C7 | Młynów | plánovaný rok otvorenia 2019 | |
C8 | Płocka | plánovaný rok otvorenia 2019 | |
C9 | Rondo Daszyńskiego | 8. marec 2015 | Rondo Daszyńskiego, ul. Prosta |
C10 | Rondo ONZ | 8. marec 2015 | Rondo ONZ, ul. Prosta, ul. Świętokrzyska, al. Jana Pawła II. |
C11 | Świętokrzyska | 8. marec 2015 | ul. Świętokrzyska, ul. Marszalkowska |
C12 | Nowy Świat-Uniwersytet | 8. marec 2015 | ul. Świętokrzyska |
C13 | Centrum Nauki Kopernik | 8. marec 2015 | Wybrzeże Kościuszkowskie, Skwer Kahla |
C14 | Stadion Narodowy | 8. marec 2015 | ul. Sokola |
C15 | Dworzec Wileński | 8. marec 2015 | ul. Targowa, al. Solidarności |
C16 | Szwedzka | plánovaný rok otvorenia 2019 | |
C17 | Targówek Mieszkaniowy | plánovaný rok otvorenia 2019 | |
C18 | Trocka | plánovaný rok otvorenia 2019 | |
C19 | Zacisze | plánovaný rok otvorenia 2022 | |
C20 | Kondratowicza | plánovaný rok otvorenia 2022 | |
C21 | Bródno | plánovaný rok otvorenia 2022 |
Vlaky
V súčasnosti disponuje linka ruskými vozidlami typu 81-71 v počte 60 ks, ako aj modernými vlakmi od firmy Alstom v počte 108 ks a vlakmi od firmy Siemens.
Galéria
- Stanica Racławicka
- Stanica Swiętokrzyska
- Stanica Wierzbno
- Stanica Ratusz Arsenał
- Stanica Plac Wilsona