Theotokos
Theotokos (novogr. θεοτόκος, rus. Богородица – Bogorodica, lat. Dei Genitrix alebo menej často, no etymologicky ekvivalentnejšie Deipara[1] či Mater Dei[2]) je kresťanský teologický pojem, titul Márie, matky Ježiša Krista. V slovenskom preklade znamená „nositeľka Boha“, „Božia rodička“, resp. Bohorodička. Ide o ranokresťanský titul, ktorý bol oficiálne schválený Efezským koncilom v roku 431 ako dogma.[3] Pojem uznávajú katolícke aj ortodoxné cirkvi (grécke aj orientálne), nestoriáni ho odmietli používať.[4]
História pojmu
Pojem matky boha/bohov pôvodne odkazoval na starovekú egyptskú bohyňu Eset (Isis).[3] Pohanský kult matky bohov mal však iný charakter ako kresťanský pojem Theotokos.[2] V kresťanstve sa prvýkrát objavil v niekedy v 3. storočí v tropári Sub tuum praesidium a textoch Hyppolyta Rímskeho.[3] Ekvivalentné pojmy použil aj Origenes.[5] Pojem v spore s ariánmi použil aj egyptský teológ a svätec Atanáz Veľký a Gregor Naziánsky ho dokonca považoval za jeden zo základov kresťanskej viery.[3] Samotné uctievanie Márie ako Bohorodičky má pôvod v 3. storočí v Egypte.[6] Podľa svätého Efréma Sýrskeho bol titul prvýkrát použitý v Biblii Alžbetou ktorá Márii povedala: Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? (Lk 1:43).[2]
Opačný názor zastávali niektorí predstavitelia antiochijskej školy, ktorí Máriu uznávali iba v zmysle matky ľudskej Kristovej podstaty. Hlavný propagátor tejto myšlienky, konštantínopolský patriarcha Nestorios argumentoval, že Mária ako stvorená bytosť nemôže byť nositeľkou nestvoreného Boha a že titul Máriu zbožšťuje. Druhá Božská osoba tak do Ježiša mala zostúpiť. Titul nepoužívali podľa neho ani raní cirkevní otcovia a koncily. Ako kompromis preto navrhol pojmy starogr. Χριστοτόκος – Christotokos (nositeľka Krista) alebo starogr. Θεοδόχος – Theodochos (prijímateľka Boha).[3][5]
Spor vyvolal značné polemiky a proti antiochijskej škole sa ostro ohradila jej rivalská škola v Alexandrii a tamojší patriarcha Cyril Alexandrijský.[3] Odmietnutie titulu Bohorodičky totižto chápal ako útok na jednotu Božstva a ľudstva v Ježišovi Kristovi. V Máriinom lone sa podľa Cyrila spojenie medzi Bohom a ľudstvom sa stáva realitou, ktorej konečným cieľom je obnova a posvätenie všetkého stvorenia v Bohu. V súlade s tým je podľa neho uznanie Márie ako Bohorodičky zárukou proti kacírskemu vnímaniu christologického zväzku.[6] Nestoriovu teológiu odsúdil tiež pápež Celestín I. a následne aj Efezský koncil.[3] Efezský koncil zároveň jasne deklaroval Máriin titul Bohorodičky (Theotokos) a dogma sa stala základným kameňom nasledujúcej ortodoxnej christológie. V jej duchu sa následne niesli aj ustanovenia Chalcedónskeho a ďalších ekumenických koncilov.[6] Márii ako Bohorodičke bola vzdávaná zvláštna úcta a bola (a je) vnímaná ako prvá medzi svätými či ako prvá učeníčka Krista. Kult Bohorodičky našiel bohatú odozvu v kresťanskej (a najmä byzantskej) literatúre a umení. Významné miesto vo východnom kresťanstve má hymnus Akatist k Presvätej Bohorodičke.[7]
Theotokos v umení
Keďže kresťanstvo v zásade odmieta modlárstvo (idolatriu), bývajú vyobrazenia Márie spravidla spájané s jej titulmi, ktoré nesú hlbší teologický význam. Jedným z najčastejších typov zobrazenia Márie je práve Mária ako Bohorodička. Zvýrazňuje sa pri tom jej úloha v živote Ježiša Krista (Boha) a v dejinách spásy. Na kresťanskom Východe ide najmä o ikony a Mária je na nich zväčša zobrazovaná s dieťaťom (Ježišom). Ako inskripcia sa používajú písmená MP ΘY – Métér Theou (Matka Božia). Podľa jednotlivých detailov (držanie Krista, ich vzájomná interakcia a iné) sa rozlišuje viacero typov ikon Theotokos. Patrí medzi ne napríklad:[7][6][8]
- Theotokos Hodegetria (Ukazujúca cestu), asi najrozšírenejší typ v byzantskej ikonografii, existuje niekoľko podtypov (Dexiokratousa, Psychosostria, Peribleptos, tou Pathous (Utrpenia), Amolyntos, Orans, Eleusa a i). Z nich pomerne známou je Theotokos Eleusa (Milujúca či Milostivá), ktorá má takisto viacero variantov (Glykofilousa - Sladko bozkávajúca, Gorgoepikoos, Episkepsis,...).
- Theotokos Galaktotrofousa (Kojaca)
- Theotokos Nikopoios (Víťaziaca; podľa konštantínopolského chrámu aj Theotokos Blachernitissa alebo Episkepsis)
- Theotokos Platytera (Širšia než nebesia)
- Theotokos Kyriotissa (podľa monastiera Kyrou)
- Theotokos Paraklésis (Prímluvnica), je vyobrazenie bez Krista, má viacero podtypov (Hagioritissa, Kechiritomene - Milostiplná)
Referencie
- Theotokos In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 1607 – 1608. (po anglicky)
- The Church and Mary. Ed. R. N. Swanson. 1. vyd. Zväzok 39. Woodbridge : Boydell Press, 2004. (Studies in Church History.) ISBN 0954680901. S. 22, 25, 28.
- THEOTOKOS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2070. (po anglicky)
- Theotokos In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-09-21]. Dostupné online. (po anglicky)
- THEOTOKOS. In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 3:772. (po anglicky)
- Theotokos, the Blessed Virgin In: The Encyclopedia of Eastern Orthodox Christianity. Ed. John Anthony McGuckin. Malden, MA : Blackwell Publishing Ltd., 2011. ISBN 978-1-405-18539-4. S. 594 – 599. (po anglicky)
- MARY, THE VIRGIN, CLUSTER In: CANER, Daniel F.. The Cambridge Dictionary of Christianity. Ed. Daniel Patte. 1. vyd. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-0-521-52785-9, 978-0-521-82096-7. S. 773 – 774. (po anglicky)
- Matka Boží In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 307 – 308.