Doprava v Trnave

Na území mesta Trnava sa nachádzajú dve cesty diaľničného typu – diaľnica D1 v mestskej časti Modranka a rýchlostná cesta R1 v mestských častiach Trnava-juh a Modranka.[4]

Diaľnica D1 je vedená v trase Bratislava – Trnava – Trenčín – Žilina – Poprad – Košice - Michalovce – Ukrajina. Úsek v Trnave je dlhý približne 13 km a nachádza sa na ňom mimoúrovňová križovatka - Trnava (diaľničný uzol s R1). V blízkosti Trnavy je diaľnica dokončená, predpokladá sa však rozšírenie na viac jazdných pruhov.[4]

Rýchlostná cesta R1 je vedená v trase Trnava – Nitra – Žiar nad Hronom – Banská Bystrica – Ružomberok. Úsek v Trnave je dlhý približne 4 km a nachádzajú sa na ňom 3 mimoúrovňové križovatky – Trnava-Východ (s cestami I/51 a I/61), Trnava-Modranka (s miestnou komunikáciou) a Trnava (diaľničný uzol s D1). V blízkosti Trnavy je rýchlostná cesta dokončená.[4]

Diaľnica D1 a rýchlostná cesta R1 sú v správe spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, vlastnené Slovenskou republikou a cestným správnym orgánom je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.[1]

Do Trnavy zasahujú 2 cesty I.triedy s celkovou dĺžkou približne 31 km.[4] Cesta I/51 prechádza niekoľkými mestskými časťami, Trnava-juh, Trnava-východ, Trnava-sever a Trnava-západ, a je tvorená úsekom Trstínskej ulice, Severným obchvatom a Juhovýchodným obchvatom.[1] Cesta I/61, nachádzajúca sa na uliciach Bratislavská, Ulica 9.mája, Tamaškovičová, Nitrianská a Piešťanská, zasahuje do 3 mestských častí - Trnava-juh, Trnava-východ a Trnava-sever.[1]

Cesty I/51 a I/61, ktorá je čiastočne v súbehu s cestou I/51, spravuje Slovenská správa ciest, cestným správnym orgánom je Okresný úrad Trnava a vlastníkom je Slovenská republika.[1]

Do Trnavy zasahujú 2 cesty II.triedy s celkovou dĺžkou približne 28 km.[4] Cesta II/504 je tvorená ulicami Ružindolská, Malženická a úsekom Trstínskej ulice a zasahuje do 2 mestských častí - Trnava-západ a Trnava-sever.[1] Cesta II/560 sa nachádza na ulici Špačinská, čiže v mestskej časti Trnava-sever.[1]

Cesty II.triedy spravuje Správa a údržba ciest Trnavského samosprávneho kraja, organizácia založená Trnavským samosprávnym krajom, ktorá je vlastníkom týchto komunikácií. Cestným správnym orgánom je Okresný úrad Trnava.[1]

Do Trnavy zasahujú 4 cesty III.triedy s celkovou dĺžkou približne 31 km.[4] Cesta 1279 je tvorená ulicami Zavarská, Koniarekova, Bernolákova a úsekom Sladovníckej ulice. Nachádza sa prevažne v mestskej časti Trnava-východ, ale krátkym úsekom Sladovníckej ulice zasahuje aj do ďalších 2 mestských častí - Trnava-juh a Trnava-stred.[1] Cesta 1287 je vedená na ulici Zelenečská v mestskej časti Trnava-juh.[1] Cesta 1295 je vedená na ulici Suchovská v mestskej časti Trnava-západ.[1] V mestskej časti Trnava-sever je na ulici Krupská vedená cesta 1299.[1]

Cesty III.triedy spravuje organizácia Správa a údržba ciest Trnavského samosprávneho kraja a vlastníkom týchto komunikácií je Trnavský samosprávny kraj. Cestným správnym orgánom je Okresný úrad Trnava.[1]

Miestne komunikácie vlastní a spravuje Mesto Trnava.[1] Cestný správny orgán je Mesto Trnava, ktoré rozhoduje v cestnom hospodárstve.[4]

Miestne komunikácie významom prevyšujú väčšinu ciest III. triedy. Najvýznamnejšie miestne komunikácie sú vedené na uliciach Dohnányho, Hospodárska, Trstínska cesta, Rybníková, Šrobárova, Bučianska, Piešťanská, Sladovnícka, Hlboká a Špačinská cesta. Tieto komunikácie prepájajú jednotlivé cesty I., II. a III. triedy nachádzajúce sa na území mesta. Dĺžka tohto základného skeletu miestnych komunikácií je približne 8 km.[4]

Trnava bola prvým mestom na Slovensku, ktoré v roku 1988 odstránilo motorizovanú dopravu v centre mesta[4] na Hlavnej ulici, čím vytvorila prvú pešiu zónu na Slovensku.

V roku 2007 bola vykonaná séria prieskumov v rámci pripravovania strategického dopravného dokumentu Generálny dopravný plán mesta Trnava,[3] pri ktorých sa zistilo, že celkové cesty pešej dopravy predstavovali 76 808 individuálnych ciest, čo predstavuje podiel pešej dopravy na všetkých cestách po meste až vyše 44%[3] zo všetkých druhov dopravy, čo znamená, že chôdza je najviac použitým dopravným prostriedkom.[3]

V roku 2015 bola Hviezdoslavova ulica zrekonštruovaná a upravená na pešiu zónu, ktorá esteticky nadväzuje na pešiu zónu na Hlavnej ulici.[5]

V roku 2016 pokročil projekt výstavby takmer 1,5 kilometrov dlhého chodníka na ulici Kamenná cesta popri miestnej komunikácií, pričom bol zabezpečený drobný mobiliár aj s novými autobusovými prístreškami mestskej hromadnej dopravy a so segregovanou cyklotrasou.[6] V danom roku bol aj zrekonštruovaný úsek chodníka na Veternej ulici a nahradený bol novým chodníkom.[7]

Začiatkom roka 2017 začali stavebné práce na komplexnej rekonštrukcii Šrobárovej ulice, na ktorej pribudla aj nová autobusová zastávka mestskej hromadnej dopravy so zrekonštruovaným chodníkom.[8] V tom istom roku bol taktiež dokončený chodník na Trstínskej ulici[9] a zároveň prebehla komplexná rekonštrukcia Halenárskej ulice v historickom jadre mesta,[10] na ktorej bol rozšírený a zrekonštruovaný chodník pre chodcov, miestna komunikácia sa po rekonštrukcii z obojsmernej stala jednosmernou pre motorizovanú dopravu.

V roku 2018 pribudol v meste takmer jeden kilometer dlhý chodník na ulici Hlboká popri mestského tehlového opevnenia.[11] V danom roku prebehla aj obnova povrchov Ulice Jána Hollého, ktorá predstavovala komplexnú rekonštrukciu esteticky nadväzujúcu na rekonštrukciu Halenárskej ulice z roku 2017,[12] na ktorej sa pred individuálnou automobilovou dopravou prizeralo na pohyb chodcov rekonštrukciou chodníkov a zjednosmernením ulice pre motorizovanú dopravu.

Koncom roka 2019 začali stavebné práce na 600-metrov dlhej segregovanej cyklotrase na Bučianskej ulici,[13] na ktorej pribudol nový bezbarierový chodník a existujúci bol upravený bezbarierovo s vodozádržnymi opatreniami. V tom istom roku na prelome mája a júna bola dokončená rekonštrukcia takmer 200-metrov dlhého chodníka na Mikovíniho ulici v úseku od kruhovej križovatky Zelenečská - Generála Goliána - Mikovíniho po Priemyselnú ulicu.[14]

Na jar 2020 sa obyvatelia Kukučínovej ulice dočkali rekonštrukcie chodníkov o dĺžke takmer 400-metrov, nového verejného osvetlenia a aj obnovy autobusového prístrešku mestskej hromadnej dopravy.[15] Začiatkom toho istého roka sa rozbehli stavebné práce na rekonštrukcii chodníka, v podobnej dĺžke ako na Kukučínovej ulici, na Saleziánskej ulici, na ktorej bolo vymenené aj verejné osvetlenie, či obnovené autobusové prístrešky mestskej hromadnej dopravy.[16] Od piateho júna 2020 platí zákaz vjazdu bicyklov a e-kolobežiek na pešiu zónu na Hlavnej ulici z dôvodu prevencie kolízií s chodcami a zabezpečeniu bezpečnosti návštevníkov pešej zóny.[17]

Počas štvrtého a posledného mandátu primátora Štefana Bošnáka boli v roku 2007 vykonané prieskumy a rozbory v rámci pripravovania strategického dopravného dokumentu Generálny dopravný plán mesta Trnava.[3] Sekcia strategického dokumentu v časti Prieskumy a rozbory konštatuje, že celkové cesty na bicykli predstavovali 11 417 ciest celkovo, čo predstavuje podiel cyklistickej dopravy na všetkých cestách po meste 6,6%[3] zo všetkých druhov dopravy, čo znamená, že bicykel je najmenej použitým dopravným prostriedkom.[3] Pred cyklistickou dopravou sa umiestnila mestská hromadná doprava s viac ako dvojnásobným počtom ciest(23 354 individuálnych ciest) s podielom okolo 14%[3] zo všetkých druhov dopravy.[3]

Taktiež v roku 2007 začala výstavba cyklistického chodníka v jednej vetve na Zelenečskej ulici.[18] Druhá vetva na ulici bola dokončená v roku 2008.[19]

V meste Trnava sa počas pôsobenia primátora Petra Bročku zdvojnásobil počet cyklotrás na viac ako 20 kilometrov, naprojektovaných bolo ďalších 25 kilometrov.[20] Peter Bročka sa počas prvého volebného obdobia pri budovaní cykloinfraštruktúry stretával s odporom poslancov, ktorí boli vyslovene proti cyklotrasám, pretože ich považovali za vyhodené peniaze, čomu Peter Bročka nerozumel a tvrdil, že je to v kontexte západnej Európy a rozvinutých krajín šialené.[20]

V roku 2015 bola Hviezdoslavova ulica zrekonštruovaná a upravená na pešiu zónu s cyklotrasou typu B.[5]

V roku 2016 pokročil projekt výstavby takmer 1,5 kilometrov dlhého chodníka a cyklochodníka na ulici Kamenná cesta.[6] V danom roku bol aj predĺžený cyklochodník s novým chodníkom na ulici Veterná a postavená bola aj cyklistická trasa na ulici Rybníkova o dĺžke polkilometra a to len za šesť dní.[7] V roku 2016 vybudovala trnavská samospráva takmer 2,5 kilometra cyklotrás.[7] Študentská požičovňa bicyklov od občianskeho združenia Kolokolo funguje od roku 2016.[4]

Začiatkom roka 2017 začali stavebné práce na komplexnej rekonštrukcii Šrobárovej ulice, na ktorej pribudol aj cyklochodník.[8] Koncom toho istého roka 2017 získala cykloturistická trasa po účelovej komunikácií nadväzujúcej na cyklotrasu z parku Janka Kráľa, okolo koľají ďalej po Kamennej ceste k Amfiteátru Kamenný mlyn stavebne povolenie.[21] V tom istom roku bola taktiež dokončená cyklotrasa na Trstínskej ulici[9] a zároveň prebehla komplexná rekonštrukcia Halenárskej ulice v historickom jadre mesta,[10] ktorá sa po rekonštrukcii z obojsmernej ulice stala jednosmernou pre motorizovanú dopravu, na ktorej pribudla obojsmerná cyklotrasa v hlavnom dopravnom priestore.

V roku 2018 pribudla v meste takmer kilometrová cyklotrasa na ulici Hlboká.[11] V danom roku prebehla aj obnova povrchov Ulice Jána Hollého, ktorá predstavovala komplexnú rekonštrukciu a premenou verejného priestoru sa prinavrátil aj historický výraz jednej z najstarších ulíc v historickom jadre Trnavy,[12] po zjednosmernení ulice pribudla obojsmerná cyklotrasa v hlavnom dopravnom priestore.

Športový novinár Michal Červený z Denníka N koncom roka 2019 absolvoval s vtedajším primátorom Trnavy Petrom Bročkom 12,5 kilometrovú jazdu na mestských elektrobicykloch Trnavského bikesharingu, aby zistil, ako sa po meste jazdí po uplynutí Bročkovho prvého mandátu, pričom novinár jazdu bicyklom po Trnave prirovnáva k Viedni a tvrdí, že cyklistická infraštruktúra je oveľa lepšia ako v hlavnom meste Bratislava.[20]

Na prelome mája a júna v roku 2019 bola dokončená komplexná obnova Mikovíniho ulice v úseku od kruhovej križovatky Zelenečská - Generála Goliána - Mikovíniho po Priemyselnú ulicu, na tomto takmer 200 metrovom úseku Mikovíniho ulice pribudol spoločný priestor pre chodcov a cyklistov.[14] Koncom roka 2019 začali stavebné práce na 600-metrov dlhej segregovanej cyklotrase na Bučianskej ulici,[13] ktorá napojila najväčšie trnavské sídlisko Družba v mestskej časti Trnava-východ na cyklotrasu na uliciach Rybníková – Šrobárova – Hospodárska – Terézie Vansovej – Kamenná cesta. Od roku 2019 funguje v meste taktiež spôsob zdieľaných bicyklov Trnavský Bikesharing, slúžiaci pre širokú verejnosť obyvateľov Trnavy starších ako 18 rokov.[4] V tom istom roku sa stala Trnava prvým mestom na Slovensku, ktoré vybudovalo prvý automatický parkovací dom pre bicykle, dvanásť metrov vysokú cyklovežu v priestore medzi železničnou a autobusovou stanicou.[4] Pri parkovacom dome pre bicykle pri železničnej stanici v tom istom roku namontovalo Mesto Trnava servisný stojan pre cyklistov, ktorý je vybavený pumpičkou a základným náradím.[4] V roku 2019 bol taktiež umiestnený poschodový stojan na bicykle pri budove mestského úradu na Trhovej ulici. Na ploche veľkej ako parkovacie miesto pre jedno auto je možno odložiť až dvanásť bicyklov. Ide o prvý takýto stojan v uliciach slovenských miest.[4]

Začiatkom roka 2020 sa rozbehli stavebné práce na cyklochodníku o dĺžky takmer 400-metrov na Saleziánskej ulici[16] a taktiež začiatkom toho istého roka bola v podobnej dĺžke dokončená komplexná rekonštrukcia Kukučínovej ulice, na ktorej pribudol spoločný chodník a cyklochodník mimo hlavný dopravný koridor.[15] Zákaz vjazdu bicyklov a e-kolobežiek na pešiu zónu na Hlavnej ulici začal platiť od piateho júna 2020 z dôvodu prevencie kolízií s chodcami, pretože na Hlavnej ulici sa v posledných rokoch výrazne zvýšil počet návštevníkov, pričom ľudia môžu prejsť po Hlavnej ulici pešo so svojím nemotorovým dopravným prostriedkom po svojom boku alebo využiť obchádzku po Vajanského, Paulínskej alebo cez Sad Antona Bernoláka.[17]

V Trnave je ku koncu roka 2019 postavených viac ako 20 kilometrov mestských cyklotrás.[2]

• ulice Halenárska – Jána Hollého
• ulica Dolné bašty
• ulica Spartakovská
• ulica Pri kalvárii
• ulica Strojárenská
• ulica Zelenečská

• ulica Hviezdoslavova
• ulice Dolné bašty – Halenárska – Hlboká
• ulice Rybníková – Šrobárova – Hospodárska – Terézie Vansovej – Kamenná cesta
• ulica Trstínska cesta – Ružindolská
• ulica Bratislavská
• ulica Mikovíniho
• ulica Nitrianska
• ulica Zavarská
• ulica Vladimíra Clementisa
• ulice Bučianska - Veterná
• ulica Cukrová
• ulica Kukučínova

• námestie SNP – Hlavná – Trojičné námestie – Divadelná – Hospodárska – okolo materskej škôlky – pozdĺž autobusovej stanice a hlavnej vlakovej stanice cez mestský park Janka Kráľa
• účelová komunikácia cez sídlisko Linčianska
• účelová komunikácia cez sídlisko Družba I
• ulice Starohájska – Námestie svätého Mikuláša– M. Schneidera-Trnavského
• účelová komunikácia cez kampus Slovenskej technické univerzity v mestskej časti Trnava-západ

• účelová komunikácia nadväzujúca na cyklotrasu z parku Janka Kráľa, okolo koľají ďalej po Kamennej ceste k Amfiteátru Kamenný mlyn

V Trnave je ku koncu roka 2019 projektovo pripravených viac ako 20 kilometrov mestských cyklotrás na realizáciu.[2]

• ulica Andreja Žarnova
• účelová komunikácia okolo univerzity Sv. Cyrila a Metoda – ulica Jána Hajdóczyho

• ulice Štefana Moyzesa – Jána Bottu
• ulica Špačinská cesta
• ulice Vladimíra Clementisa – Piešťanská
• ulice Veterná – Saleziánska – Jána Hlubíka
• účelová komunikácia za sídliskom Zátvor k ceste I/51
• ulica Veterná smerom k ulici Olympijskej
• ulica Pri Kalvárii
• ulica Ružindolská
• ulica Kamenná cesta cez Trnavské rybníky
• ulica Mikovíniho

• účelová komunikácia cez sídlisko Linčianska
• účelová komunikácia od ulice Mikovíniho pozdĺž rieky Trnávka k mestskej časti Modranka
• účelová komunikácia pri záhradkárskej kolónii pri mimoúrovňovej križovatke cesty I/51 na severe mesta pri Chovateľskej ulici

• účelová komunikácia vychádzajúca z ulice Chovateľská severovýchodným smerom, stáčajúca sa v smere na Bohdanovce nad Trnavou
• ulica Kamenný mlyn idúce od križovatky s Amfiteátrom Kamenný mlyn na severozápad k ceste II/504, ďalej na západ a pri Medzihájí sa na sever a na západ do obce Ružindol

Parkovanie je zabezpečené na uliciach alebo na samostatných parkovacích plochách. Regulácia parkovania je v centre mesta Trnava, pričom toto územie je rozdelené do nasledujúcich zón:

• zóna A - parkovanie je predovšetkým na uliciach v centrálnej mestskej zóne[4]
• zóna B - záchytné parkoviská na okraji centrálnej mestskej zóny[4]
• zóna C - parkovisko na Starohájskej ulici[4]

Spoplatnené parkovanie v meste sa riadi Všeobecne záväzným nariadením č. 477 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzenom území mesta. Vymedzené územie je rozdelené do troch zón s označením A, B a C. Parkovanie je spoplatnené len v pracovných dňoch od 8.00 do 18.00.[4]

Zóna A sa nachádza v historickom jadre mesta a je ohraničená ulicami Hlboká, Kollárova, Hospodárska, Zelený kríčok a Rybníková.[4]

Zóna B predstavuje vybrané parkoviská na okraji zóny A alebo v jej blízkosti – ide o parkoviská Kollárova (oproti parným kúpeľom), Hospodárka I., Hospodárska II., Rybníková (pri hale Slávia) a ulice Kollárova od križovatky s Hlbokou po Hospodársku, Zelený kríčok, Šrobárova ulica a parkovisko na ulici Dohnányho a A. Žarnova.[4]

Zóna C je tvorená parkoviskom na Starohájskej ulici pri mestskej poliklinike, budove Úradu TTSK a budove daňového úradu.[4]

• Bratislava 45 km
• Piešťany 30 km
• Žilina 120 km
• Košice 375 km
• Poprad 260 km

V roku 2016 bol spracovaný strategický dokument Koncepcia rozvoja statickej dopravy v meste Trnava pozostávajúci z nasledujúcich troch častí:

• Analýza aktuálneho stavu statickej dopravy[22]
• Návrh nových plôch statickej dopravy[22]
• Návrh Koncepcie rozvoja statickej dopravy[22]

Strategický dokument Koncepcia rozvoja statickej dopravy v meste Trnava poskytol aktuálne informácie o kapacitách parkovacích ploch na území mesta, návrh nových parkovacích plôch, ale aj návrch základnej koncepcie rozvoja, ktorá navrhuje systém rezidentského parkovania, ktorý by umožnil� obyvateľom vymedzených zón(rezidentom) parkovať v blízkosti bydliska za zvýhodnených podmienok.[22]

Na realizáciu Plánu udržateľnej mobility krajského mesta Trnava a jeho funkčného územia získalo Mesto Trnava nenávratný finančný príspevok z Integrovaného regionálneho operačného programu vo výške 770 275 eur v roku 2017 od Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja.[23] Mestská funkčná oblasť Trnavy je tvorená obcami, pre ktoré je Trnava kultúrnym, športovým, vzdelávacím, nákupným, pracovným a príležitostným centrom dochádzania, pozostáva z pätnástich obcí: Biely Kostol, Bohdanovce nad Trnavou, Brestovany, Bučany, Dolné Lovčice, Hrnčiarovce nad Parnou, Jaslovské Bohunice, Malženice, Ružindol, Suchá nad Parnou, Šelpice, Špačince, Zavar, Zeleneč a Zvončín.[4] Jedná sa o komplexný strategický dokument, ktorého cieľom je posúdiť dopravnú situáciu v riešenom území a zabezpečiť komplexné riešenie bezpečnosti a efektívnosti udržateľných dopravných systémov a sietí s cieľom zaručiť mobilitu a prístup k hlavným službám pre všetkých občanov.[23] Zmluvu o dielo s dodávateľom na vypracovanie Plánu udržateľnej mobility krajského mesta Trnava a jeho funkčného územia Mesto Trnava podpísalo 2. júla 2019 po úspešnom verejnom obstarávaní.[24]

Mesto Trnava oznámilo verejnosti na začiatku mája 2020 možnosť oboznámiť sa s Oznámením o strategickom dokumente o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.[25]