Dolná Krupá

Kaštieľ z prednej strany s osadenou fontánou v tvare ruže.

“V celom Uhorsku sa nenájde kaštieľ a park takého výnimočného vkusu a krásy. Krupá bude triumfom umení a vied, ktorý ovenčuje vznešený rod Brunsvikovcov” s neskrývanou hrdosťou vyhlásil architekt Anton Pius Rigel.

Klasicistický kaštieľ z rokov 1793 – 95 bol naposledy upravovaný v rokoch 1820 – 1821 podľa projektu A.P.Rigela. Štyri štíhle stĺpy a trojuholníkový štít – to sú hlavné poznávacie znaky stavby. Dnes patrí k najkrajším príkladom vidieckej klasicistickej architektúry na Slovensku.

S dejinami krupského kaštieľa sa nerozlúčitelne odvíjala aj história parku. Majitelia kaštieľa sa rozhodli upraviť okolie kaštieľa i okolitú prírodu podľa najmodernejších trendov anglických parkov. Najintenzívnejšie práce prebiehali v rokoch 1813 – 1819, kedy v obci pôsobil záhradný architekt Henrich Nebbien. Kaštieľ postupne obklopila kópia ideálnej anglickej krajiny. Vznikol tu prírodno-krajinársky celok s množstvom architektonických stavieb, jazerami s ostrovom, sochami a pod.

Jeho architektonická hodnota predstihovala mnohé väčšie stavby, pretože podobné šľachtické divadlá boli na Slovensku postavené iba dve. Budovu divadielka si dal pri kaštieli postaviť gróf Jozef Brunsvik okolo roku 1800, aby v ňom mohli organizovať divadelné predstavenia, koncerty a akadémie. Malo celkom nezvyčajný tvar s pôdorysom pripomínajúcim korytnačky, z ktorých panciera sa voľakedy zhotovovali lýry. Práve na jeho pódiu mohol počas svojich návštev koncertovať i Ludwig van Beethoven. Bolo zbúrané v roku 1937.

Rozprestierala sa v susedstve parku ohraničená potokom a cestou na dnešnom hornom konci obce. Zakladateľka rozária Mária Henrieta Choteková si ružami obklopila svoj zvláštny dom krytý slamou, nazývaný “horný” kaštieľ. Najväčší rozkvet zažívala ružová záhrada pred rokom 1914, kedy sa do Dolnej Krupej dostali ruže slávneho šľachtiteľa Rudolfa Geschwinda. V roku 1910 kúpila grófka jeho pozostalosť, ktorú tvorilo asi 2000 ruží. V roku 1926 v rozáriu rástlo už 5000 ruží a v roku 1929 až 6000. Odborníci považovali dolnokrupskú ružovú záhradu v čase kvitnutia za jednu z najväčších krás v krajine. Rozárium v čase hospodárskej krízy upadlo a od polovice 30-tych rokov minulého storočia postupne zaniklo.

Kostol sv. Ondreja.

Predstavuje významnú pamiatku sakrálnej architektúry zo začiatku 19. storočia. Stavba vyrástla v rokoch 1807 – 1811 na mieste staršieho gotického kostola z roku 1465. Kostol je jednoloďový s vežou a vstupným portálom orientovanými do ulice. Po stranách presbytéria boli pristavané sakristia a oratórium s hrobkou rodiny Brunsvikovcov. Umelecky cenné je zariadenie interiéru – v duchu klasicizmu sú zhotovené všetky oltáre, lavice, krstiteľnica i kazateľnica. Oltárne obrazy pochádzajú z roku 1813, symbolický sarkofág so sochou leva z roku 1837. Pod oratóriom sa nachádza rodinná hrobka Brunsvikovcov, v ktorej je pochovaný aj najslávnejší majiteľ kaštieľa panstva Jozef Brunsvik (1750 – 1827).

Mauzóleum Chotekovcov dokončili v roku 1895 na objednávku majiteľa kaštieľa Rudolfa Choteka, ktorý doň dal pochovať svoju mladú dcéru i manželku. Označuje sa prívlastkom neorenesančné a zaraďujeme ho k ukážkovým príkladom neoslohovej architektúry z prelomu 19. a 20. storočia na území Slovenska. V roku 1964 doň pochovali aj poslednú príslušníčku rodiny Máriu Henrietu Chotekovú- ružovú grófku (nar. 1863).

Pradedovi ružovej grófky vďačí obec za ďalší unikát – umelý kopec. Navŕšili ho ľudia niekedy v rokoch 1813 – 1819, kedy sa s obrovskými nákladmi upravoval terén za kaštieľom. Na najvyššom mieste v strede budúceho vinohradu vyrástol umelý pahorok, ako jedna zo súčastí veľkolepého prírodno-krajinárskeho celku. Kopec vŕšili poddaní i furmani z okolia dlhé mesiace a ešte dnes je ich práca jasne viditeľná. Kóta Kopec (238 m n. m.) sa v najvyššom bode nad okolitý terén dvíha do výšky približne 15 metrov.