Opoj

Obec je vzdialená približne 10 km od Trnavy, cesta autobusom do Trnavy trvá 10 minút. Vzdialenosť centra Bratislavy od Opoja predstavuje 50 km a po diaľnici trvá cesta približne 30 minút.

Opoj
obec
Kostol Najsvätejšej Trojice
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Trnava
Región	ZMO – Jaslovské Bohunice
Vodný tok	Dolný Dudváh
Nadmorská výška	135 m n. m.
Súradnice	48°18′00″S 17°39′00″V
Rozloha	4,62 km² (462 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 269 (31. 12. 2019) [2]
Hustota	274,68 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1266
Starosta	Peter Bartovič[3] (nezávislý)
PSČ	919 32
ŠÚJ	556491
EČV	TT
Tel. predvoľba	+421-33
Poloha obce na Slovensku Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Opoj
Webová stránka: opoj.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Opoj je obec na Slovensku v okrese Trnava.

Chotár obce Opoj sa rozprestiera na úrodnej Podunajskej nížine. Väčšia časť katastrálneho územia sa nachádza na Trnavskej tabuli, ktorá je z geomorfologického hľadiska súčasťou Podunajskej pahorkatiny. Administratívne obec Opoj patrí do okresu Trnava.

Opoj možno zaradiť medzi klimaticky teplejšie oblasti, ktoré charakterizuje teplé a suché podnebie s miernou zimou a dlhším slnečným svitom. Priemerná ročná teplota vzduchu je cca 9 °C.

V obci je rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice z roku 1775.

Okolie obce Opoj bolo v praveku vďaka všadeprítomnej vode vhodným miestom na osídlenie. Najstaršími pozostatkami ľudskej aktivity v okolí Opoja sú nálezy zo staršej doby kamennej, z obdobia približne 38 000 rokov. Priamo z katastrálneho územia Opoja pochádzajú prvé nálezy až z mladšej doby kamennej, vymedzenej rokmi 5000 až 3300 rokov pred Kristom. Od roku 550 po Kristovi prenikli na toto územie prví Slovania. V roku 833 vznikol spojením Nitrianskeho a Moravského kniežatstva nový štátny útvar Veľká Morava. Tento útvar je mimoriadne dôležitý aj pre poznanie histórie okolia Opoja, pretože práve v tomto období založili Slovania pri Dudváhu veľké nížinné hradisko. Prvá dosiaľ známa písomná zmienka o Opoji sa nachádza na listine nitrianskej kapituly z roku 1266. Obsah listiny sa týka predaja časti majetku Majcichova. V listine Bratislavskej kapituly z roku 1278, kde sa opisujú hranice Zelenča, sa spomína “terra Opoy” ako vlastníctvo Bratislavského hradu.

Pôvodná je však zvonica - z prvej polovice 19. storočia. Stavba so štvorcovou pôdorysnou dispozíciou, ihlanovou strechou a oblúkovitými oknami vyčnieva z radu domov na najstaršej opojskej ulici, ktorá končí pri soche sv. Jána Nepomuckého. Dnes sa už nepoužíva, ale aj napriek jej súčasnému stavu (podmočené steny), fungovala do skončenia druhej svetovej vojny, pokým na pohrebnej kaplnke v areáli cintorína nepostavili vežu.

Vo zvonici sa nachádzajú tri zvony - malý, stredný a veľký. Malý zvon so spodným priemerom 300 mm je nedatovaný a ani jeho miesto uliatia nie je známe. Stredný zvon so spodným priemerom 450 mm uliali Bratia Fischerovci v Trnave v roku 1902. Najstarším zvonom je veľký zvon z roku 1692. Jeho autorom je Ján Achamer z Bratislavy.

Severozápadnú časť obce uzatvára rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice - pôvodne spomínaná baroková, neskôr klasicisticky upravená, jednoloďová pohrebná kaplnka s podzemnou kryptou pre rodinu grófa Szásyho v roku 1775. Objekt však bol dvakrát rekonštruovaný (1982, 2001)

Vzdialenosť:

• do Trnavy 9 km po diaľnici
• do Nitry 40 km po diaľnici
• do Bratislavy 50 km po diaľnici
• do Trenčína 80 km po diaľnici