Špačince

Leží v centrálnej časti Trnavskej tabule, na Krupskom potoku, približne 6 km severne od Trnavy. Stredom obce vedie cesta II/560, vedúca od okraja Trnavy do Dechtíc.[4]

V znaku obce je svätá Panna Mária.

Objavené archeologické nálezy potvrdili osídlenie tohto územia už v praveku. Z mladšej doby kamennej sa našli artefakty v lokalite "Peňažité", v tejto časti chotára boli objavené i nálezy zo strednej doby bronzovej. Črepy keramiky z tohto obdobia boli nájdené aj v centre dnešnej obce, pri kostole. Popolnicové pohrebisko z Halštatského obdobia bolo lokalizované aj v severnej časti obce, pri ceste do Dolného Dubového. Pravdepodobne mongolským vpádom zničená osada ležala juhovýchodne od obce v polohe "Za sýpkou" alebo "Pri dolnom mlyne", ktorá je stotožňovaná s pôvodnou obcou.

Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1111, kedy sa v Zoborskej listine spomína osada Spacha (Špača). Uhorský kráľ Ondrej III. ju v roku 1292 daroval županovi Goethovi, ktorý si následne ako zemepán Špačiniec k menu Comes Geth začal pridávať de Spacha (zo Špačiniec). Tento rod vlastnil územie obce až do jeho vymretia v roku 1751. Z konca stredoveku (15. stor.) pochádza vzácny nález strieborných mincí, ktoré boli uložené v džbáne v hĺbke asi 60-70 cm. Poklad obsahoval denáre uhorských panovníkov, drobné mince rakúske, nemecké, sliezske, mince miest a kniežat. V roku 1699 získali Špačince mestské výsady a jarmočné právo. Od roku 1785 získal časť majetkov v obci gróf Pavol Révay a po jeho smrti v roku 1816 mala jeho dcéra 1780 jutár rôľ, kaštieľ, dva majere, 14 domov, mlyn, pivovar a krčmu. V roku 1828 mali Špačince 147 domov a 1039 obyvateľov.

V roku 1838 začala v špačinskom chotári komasácia (sceľovanie) polí, kedy bola scelená poddanská a panská pôda. Majetky Márie Ujgyörgyovej vrátane polí a majera v roku 1895 darovala mestu Trnava."[5]

Aj rímskokatolícky kostol z roku 1939, postavený s využitím častí gotického chrámu, je zasvätený Narodeniu Panny Márie.

V obci pôsobí niekoľko dobrovoľných organizácií, medzi ktoré patrí hlavne folklórna skupina Špačinčanka.

Medzi hlavné podniky pôsobiace v obci patrí Biogal a firma Jaf Holz.

Okrem základnej školy s materskou školou sa v Špačinciach nachádza tiež pracovisko Fakulty prírodných vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

• František Sersen (* 1894 – † 1982) –  rímskokatolícky kňaz, salezián, spoluzakladateľ súkromného slovenského gymnázia v Taliansku, vysokoškolský pedagóg.[6]
• Jozef Strečanský (* 1910 –  † 1985) –  rímskokatolícky kňaz, salezián, skladateľ, dirigent, riaditeľ Útulku pre utečencov z východnej Európy v Belgicku (1956 - 1981), držiteľ Pamätnej medaily Ústavu Pamäti národa in memoriam.
• František Kollár (* 1913 – † 2009) –  rímskokatolícky kňaz, salezián, trpiteľ za vieru - disident (internovaný 1950 - 1952), direktor Charitného domova pre kňazov v Pezinku.[7]
• Leopold Sersen (* 1916 – † 2006) –  rímskokatolícky kňaz, salezián, grafik, výtvarný umelec, trpiteľ za vieru - disident (internovaný 1950 - 1954).[8]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Špačince

• webstránky obce Špačince
• www.apsida.sk - profil gotického kostola