Cytosól

Cytosól tvorí vnútorné prostredie bunky. Je tekutý až rôsolovitý a vykonáva mnoho úloh. V prvom rade ide o všeobecné bunkové prostredie, ktorého 75 až 80 % tvorí voda. Gélovitosť cytosólu závisí od množstva anorganických a organických látok a biomakromolekúl rozpustených v tejto vode. Prítomnosť určitej látky v bunke je často podmienená jej rozpustnosťou vo vode. Najčastejšími anorganickými látkami v cytosóle okrem vody sú anorganické zlúčeniny kyslíka (napr. molekulový kyslík alebo kyslíkové radikály), uhlíka (napr. oxid uhličitý), dusíka (napr. amoniak), fosforu (napr. pyrofosfát) a síry, a ďalej ióny draslíka, sodíka, vápnika, horčíka, mangánu, zinku, fosforu a ďalších. Najčastejšími organickými látkami v cytosóle sú aminokyseliny, mastné kyseliny, nukleotidy, organické kyseliny a rôzne metabolické medziprodukty. Najčastejšími biomakromolekulami v cytosóle sú proteíny (napr. enzýmy), sacharidy, lipidy a nukleové kyseliny. Cytoplazma v bunke nie je homogénnou emulziou; pri povrchu bunky je tekutejšia (ektoplazma), vo vnútri viskóznejšia (endoplazma).

Fakt, že je tvorený prevažne vodou, dáva cytosólu charakteristické vlastnosti. Voda je polárne rozpúšťadlo a dobre rozpúsťa polárne a hydrofilné látky. Napríklad proteíny môžu svoju funkciu plniť iba vtedy, keď sú v bunke v rozpustenom stave. Inak fungujú hydrofóbne látky, ktoré sa vo vode nerozpúšťajú, ale naopak agregujú (zhlukujú). Typicky hydrofóbne sú lipidy; vďaka vodnému prostrediu sa zachováva štruktúra biomembrán, ktorú tvoria prevažne lipidy.

Medzi výhody vodného charakteru cytosólu patria i termoregulačné schopnosti. Voda dobre vodí teplo, takže "prehriatie" určitej oblasti bunky a jej následné tepelné poškodenie v dôsledku výraznej metabolickej aktivity tak ľahko nehrozí.

Ďalšou vlastnosťou cytosólu je tá, že voda je univerzálne prostredie pre biochemické reakcie. Veľkosť molekúl vody, veľká kyslíková elektronegativita, ľahká protonizácia vodíka a schopnosť tvoriť vodíkové mostíky poskytujú dostatočne flexibilné prostredie pre všetky typy chemických reakcií. Poskytovať priestor pre biochemické procesy je najdôležitejšou schopnosťou cytosólu. Prebiehajú v ňom malé biochemické reakcie, zložité enzymatické cykly aj komplexné biochemické dráhy. Spomenúť možno glykolýzu, syntézu bielkovín, hydrolytické procesy a mnohé ďalšie.

V cytosóle látky ľahko difundujú, takže vnútrobunkový transport je pre mnohé molekuly rýchly a nenáročný. Tekutosť cytosólu takisto umožňuje nielen pohyb v ňom, ale i pohyb jeho samotného, spolu s presunom organel, ktoré obklopuje - tieto pohyby sa označujú ako prúdenie cytoplazmy.

• Radovan Malina: Všeobecná zoológia – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.