Plastid

Plastidy sú membránové organely rastlinných buniek a rias.

Plastidy vznikli primárnou endosymbiózou, preto sú obalené dvojitou membránou a majú vlastnú plastidovú DNA. Je to pomerne rôznorodá skupina organel. Nové plastidy vznikajú delením starých, alebo premenou z proplastidu. Aj jednotlivé typy plastidov sa môžu vzájomne premieňať. Dedia sa vždy maternálne, spermia plastidov obsahuje len veľmi málo.

Typy plastidov
  • Proplastid je nezrelý plastid. Nie je farebný, možno ho nájsť v bunkách delivých pletív a v mladých bunkách. Počas diferenciáce a zrenia bunky sa mení na niektorý z ďalších typov plastidov.
  • Chromoplasty sú plastidy, ktoré obsahujú farebné pigmenty.
    • Chloroplasty sú podskupinou chromoplastov a obsahujú fotosynteticky aktívne farbivá. Okrem chlorofylov to môžu byť aj ďalšie, podľa ktorých rozoznávame špeciálne typy chloroplastov:
      • Rodoplast je dočervena sfarbený plastid obsahujúci fykoerytrín (červené) a fykocyanín (modré farbivo). Nájdeme ich napríklad u červených rias (Rhodophyta).
      • Feoplast je plastid, ktorý obsahuje chlorofyl a hnedé farbivo fukoxantin, možno ho nájsť v hnedých riasách (Phaeophyta).
    • Vlastný chromoplast: Je to žltý alebo červený plastid. Sám nie je schopný fotosyntézy, obsahuje len pomocné pigmenty. To sú karotenoidy a xantofyly. Nachádzajú sa predovšetkým v kvetoch a plodoch, alebo v starých bunkách. Chránia fotosystémy pred prebytočnou energiou a to tak, že za spotreby energie odbúravajú karotenoidy na xantofyly.
  • Leukoplast je bezfarebný plastid. Jeho funkcia je zásobná.
    • Proteinoplast je plastid obsahujúci proteíny.
    • Amyloplast je plastid, v ktorom sa ukladá škrob. Škrobové zrná sú často charakteristické pre daný druh rastliny a využívajú sa pri určovaní.
    • Elaioplast obsahuje vo väčšom množstve oleje.


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.