Bičík

Obe štruktúry sa zásadne odlišujú stavbou, pôvodom a mechanizmom pohybu. Pohyb eukaryotického bičíka je generovaný pozdĺž takmer celej jeho štruktúry, zatiaľ čo pohyb prokaryotického bičíka je rotačný a je generovaný motorovým komplexom nachádzajúcim sa v jeho proximálnej časti[1]. Bičíky prokaryotov nie sú pokryté cytoplazmatickou membránou, zatiaľ čo všetky eukaryotické bičíky sú pokryté cytoplazmatickou membránou.

Bičík môže byť aj malý bič alebo zastarano sláčik.
Počet a usporiadanie bakteriálnych bičíkov: A. monotricha, B. lofotricha, C. amfitricha, D. peritricha

Bičík alebo flagellum (lat. flagellum) môže byť:

  • a) eukaryotický bičík (=eukaryontný bičík), čiže bičík (niektorých) eukaryotov, t.j. podlhovastá bunková štruktúra, ktorá slúži na pohyb bičíkovcov, niektorých menších mnohobunkových organizmov, niektorých buniek mnohobunkových organizmov (napr. spermie ľudí) alebo na posúvanie tekutiny okolo buniek mnohobunkových organizmov. Je veľmi podobný brvám (cíliám), ale väčší.
  • b) bakteriálny bičík v širšom zmysle (iné názvy: prokaryotický bičík, prokaryontný bičík), čiže bičík (niektorých) prokaryotov, t.j. podlhovastý extracelulárny útvar pripojený k bunkovej membráne, ktorý slúži na pohyb niektorých baktérií v užšom zmysle (bakteriálny bičík v užšom zmysle) a archeónov.


Bakteriálny bičík

Bakteriálny bičík je pevná štruktúra skrutkovitého tvaru, ktorá sa krúti, poháňa bunku vpred a teda tlačí. Má hrúbku asi 20 nm a dĺžku 20 μm, čo môže byť desaťnásobok dĺžky baktérie. Pohyb baktérie sa nazýva taxa a môže mať veľa foriem. Baktéria dokáže pomocou bičíka prekonať desať dĺžok svojho tela za jednu sekundu.

Rozdelenie baktérií podľa počtu bičíkov

  • monotricha - baktéria má jediný bičík
  • amfitricha - jeden alebo viac bičíkov na oboch koncoch
  • lofotricha - baktéria má zväzok bičíkov na jednom konci[2]
  • peritricha - bičíky umiestnené po celom povrchu bunky

Počet bičíkov sa ale v priebehu života baktérie môže meniť. Vo všeobecnosti sa pri prestupe do viskóznejšieho prostredia vybaví ďalšími bičíkmi.

Stavba
Bakteriálny bičík

Bakteriálny bičík je dutá trubica tvorená proteínom flagelínom. Tá je upevnená pružným háčikom (hook), ktorý ju spája s komplexom proteínov tvoriacich motor pracujúci s gradientom H+ (viac protónová pumpa). Tento komplex je tvorený skupinou proteínov fungujúcich ako rotor a ďalších, ukotvených v membráne, fungujúcich ako stator.

Evolúcia

Zástancovia kreacionizmu resp.inteligentného dizajnu opisujú bakteriálny bičík ako zástupcu neredukovateľnej zložitosti. V súčasnosti sa objavujú jednotlivé proteíny tvoriace bázy bičíkov plniace rôzne funkcie. Napríklad ide o F1 ATP-synteázový proteín, ktorý využíva rovnako ako bičík energiu gradientu H+, ktorý využíva na vlastné roztáčanie a následnú syntézu ATP z ADP a fosfátu.

Zdroje
  1. KHAN, Shahid; SCHOLEY, Jonathan M.. Assembly, Functions and Evolution of Archaella, Flagella and Cilia. Current Biology, 2018-03, roč. 28, čís. 6, s. R278–R292. Dostupné online [cit. 2020-10-25]. DOI: 10.1016/j.cub.2018.01.085. (po anglicky)
  2. VOTAVA, Miroslav. Prof. Mudr. Csc.. druhé. vyd. Brno-Jundrov : NEPTUN, 2005. ISBN 80-86850-00-5. S. 44.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bičík na českej Wikipédii.


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.