Chronologická tabuľka kozmologických teórií

Toto je chronologický prehľad ľudského porozumenia vesmíru počas viac ako 2 tisíc rokov. Moderné kozmologické myslenie sa mení spolu s vývojom vedeckej disciplíny nazývanej fyzikálna kozmológia.

Kozmológia
Vesmír · Veľký tresk · Vek vesmíru · Chronológia vesmíru
Skorý vesmír
Expanzia vesmíru
Vznik štruktúry
Budúcnosť vesmíru
Komponenty
História kozmologických teórií
Experimenty
Vedci
Sociálny dopad

Pred rokom 1900
  • cca 16. storočie pred Kr. – Mezopotámska kozmológia obsahovala plochú, kruhovú Zem obklopenú kozmickým oceánom.[1]
  • cca 12. storočie pred Kr.  – Rigvéda obsahuje nejaké kozmologické spevy, čiastočne v 10. knihe. Násadíja Súkta opisuje pôvod vesmíru, ktorý vznikol z Hiranjagarbha čiže Zlatého vajca.
  • 6. storočie pred Kr. – Babylonská mapa sveta zobrazuje Zem obklopenú kozmickým oceánom, so siedmimi ostrovmi okolo nej, tvoriacimi sedemcípu hviezdu. Súdobá biblická kozmológia opisuje plochú, okrúhlu Zem, plávajúcu na vode a preklenutú pevnou klenbou s hviezdami.
  • 4. storočie pred Kr. – Aristoteles navrhol geocentrický vesmír, v ktorom je Zem stacionárna a vesmír je konečný v priestore, ale nekonečný v čase.
  • 3. storočie pred Kr. – Aristarchos zo Samosu navrhol heliocentrický vesmír.
  • 3. storočie pred Kr. – Archimedes zo Syrakúz vo svojej práci Psammites odhadol priemer vesmíru na približne 2 svetelné roky.
  • 2. storočie pred Kr. – Seleukos doplnil Aristarchov model použitím slapových javov.
  • 2. storočie po Kr. – Ptolemaios navrhol geocentrický model, kde Slnko, Mesiac a viditeľné planéty obiehali okolo Zeme
  • 5. – 11. storočie po Kr. – Viacero astronómov navrhlo heliocentrický model: Árjabhata, Albumasar a Al-Sidžzí.
  • 6. storočie po Kr. – Ján Filoponos navrhol vesmír, ktorý je konečný v čase.
  • cca 8. storočie – Puránska hinduistická kozmológia, v ktorej vesmír prechádza opakovaným cyklom stvorenia, zničenia a znovuzrodenia. Jeden cyklus trvá 4,32 miliardy rokov.
  • 9. – 12. storočie – Al-Kindí, Saadja Gaon a Al-Gazzálí podporujú vesmír s konečnou minulosťou a vyvinuli dva logické argumenty proti koncepcii nekonečnej minulosti. Jeden z nich neskôr prevzal Immanuel Kant.
  • 964 – Abd ar-Rahmán ibn Umar as-Súfí, perzský astronóm, uskutočnil prvé zaznamenané pozorovanie galaxie Androméda a Veľkého Magellanovho mraku.
  • 12. storočie- Fachr ad-Dín ar-Rází rozoberal islamskú kozmológiu, odmietol Aristotelovu predstavu geocentrického vesmíru a tvrdil, že vesmír má okrem nášho sveta veľmi veľa svetov, že vesmír je nekonečný a je možné že existuje nekonečný počet vesmírov.
  • 13. storočie – Nasír al-Dín al-Túsí poskytol prvý empirický dôkaz o rotácii Zeme okolo vlastnej osi.
  • 13. storočie – Nachmanides predpokladal rozpínanie vesmíru a existenciu 10 rozmerov.
  • 15. storočie – Ali Kušdží poskytol empirický dôkaz rotácie Zeme okolo vlastnej osi a odmietol Ptolemaiove a Aristotelove teórie o stacionárnej Zemi.
  • 15. – 16. storočie – Nílakantha Sómajádži a Tycho Brahe navrhli vesmír, v ktorom planéty obiehali Slnko a Slnko obiehalo Zem, geoheliocentrická sústava (tzv. tychovská sústava).[2]
  • 1543 – Mikuláš Kopernik publikoval v práci De revoluionibus orbium coelestium heliocentrický vesmír.
  • 1576 – Thomas Digges upravil Kopernikov systém, vonkajší okraj nahradil neohraničeným priestorom s hviezdami.
  • 1584 – Giordano Bruno navrhol nehierarchický vesmír, v ktorom Kopernikova slnečná sústava nie je stred vesmíru, ale len relatívne bezvýznamná hviezda.
  • 1610 – Johannes Kepler použil tmavú nočnú oblohu ako dôkaz konečného vesmíru.
  • 1687 – Sir Isaac Newton opísal pohyb veľkých telies v celom vesmíre pomocou svojich zákonov.
  • 1720 – Edmund Halley navrhol ranú podobu Olbersovho paradoxu.
  • 1744 – Jean-Philippe de Cheseaux navrhol ranú podobu Olbersovho paradoxu.
  • 1755 – Immanuel Kant tvrdil, že hmloviny sú v skutočnosti samostatné galaxie mimo Mliečnej cesty, nazval ich ostrovné vesmíry.
  • 1791 – Erasmus Darwin napísal prvý opis cyklického vesmíru vo svojej básni The Economy of Vegetation.
  • 1826 – Heinrich Wilhelm Olbers predstavil Olbersov paradox.
  • 1848 – Edgar Allan Poe navrhol prvé správne riešenie Olbersovho paradoxu v Eureka: A Prose Poem.

1900 – 1949
  • 1905 – Albert Einstein publikoval Špeciálnu teóriu relativity, tvrdiacu že čas a priestor nie sú oddelené.
  • 1915 – Albert Einstein publikoval Všeobecnú teóriu relativity, ktorá ukázala, že hustota energie zakrivuje časopriestor.
  • 1917 – Willem de Sitter odvodil statickú izotropnú kozmológiu s kozmologickou konštantou, a tiež rozpínajúcu prázdnu kozmológiu s kozmologickou konštantou, nazývanú De Sitterov vesmír.
  • 1920 – uskutočnila sa debata Shapleyho a Curtisa.
  • 1921 – bol publikovaný prepis debaty Shapleyho a Curtisa.
  • 1922 – Vesto Slipher zosumarizoval svoj výskum systematického červeného posunu špirálových galaxií.
  • 1922 – Alexander Friedmann našiel riešenie Einsteinových rovníc poľa, ktoré predpokladalo rozpínanie vesmíru.
  • 1924 – Edwin Hubble objavil, že vesmír tvoria tisíce galaxií.
  • 1927 – Georges Lemaître opisuje vznik expandujúceho vesmíru, ktorý sa riadi Einsteinovými rovnicami. Predpoklad súvislosti vzdialenosti a červeného posunu je založený na tomto riešení.
  • 1928 – Howard Percy Robertson zistil, že merania červeného posunu Vesto Sliphera v kombinácii s meraniami jasu naznačujú súvislosť vzdialenosti a červeného posunu.
  • 1929 – Edwin Hubble demonštroval lineárny vzťah vzdialenosti a červeného posunu a dokazuje rozpínanie.
  • 1933 – Edward Milne vytvoril a sformoval kozmologický princíp.
  • 1934 – Georges Lemaître vysvetľuje kozmologickú konštantu pomocou energie vákua.
  • 1938 – Paul Dirac navrhuje hypotézu veľkých čísel, tzn. že gravitačná konštanta je malá, pretože sa zmenšuje s časom.
  • 1948 – Ralph Alpher, Hans Bethe ("v neprítomnosti") a George Gamow skúmali syntézu prvkov v rýchlo expandujúcom a chladnúcom vesmíre. Predpokladajú, že prvky vznikli rýchlym zachytením neutrónu.
  • 1948 – Hermann Bondi, Thomas Gold and Fred Hoyle navrhli kozmológiu ustáleného stavu, založeného na dokonalom kozmologickom princípe.
  • 1948 – George Gamow predpovedá existenciu žiarenia kozmického mikrovlnného pozadia.

1950 – 1999
  • 1950 – Fred Hoyle prvýkrát použil termín Veľký tresk.
  • 1961 – Robert Dicke prvýkrát použil slabý antropický princíp.
  • 1965 – Hannes Alfvén nevrhol už nepoužívaný koncept ambiplazmy na vysvetlenie baryónovej asymetrie.
  • 1965 – Martin Rees a Dennis Sciama analyzovali kvazary a objavili, že hustota kvazarov sa zvyšuje s červeným posunom.
  • 1965 – Arno Penzias a Robert Wilson objavili žiarenie mikrovlnného pozadia s teplotou 2,7 K.
  • 1966 – Stephen Hawking a George Ellis preukázali, že každá plauzibilná všeobecnorelativistická kozmológia je singulárna.
  • 1966 – James Peebles preukázala, že Veľký tresk predpovedá správne množstvá hélia.
  • 1967 – Andrej Sacharov predstavuje požiadavky na baryogenézu, baryónovo – antibaryónovú asymetriu vo vesmíre.
  • 1969 –  Charles Misner prezentuje problém horizontu Veľkého tresku.
  • 1969 –  Robert Dicke prezentuje problém plochosti Veľkého tresku.
  • 1974 – Robert Wagoner, William Fowler a Fred Hoyle preukázali, že Veľký tresk predpokladá správne množstvá deutéria a lítia.
  • 1977 – Gary Steigman, David Schramm a James Gunn skúmajú vzťah medzi počiatočným množstvom hélia a počtom neutrín.
  • 1981 – Viačeslav Fiodorovič Muchanov a G. Čibisov tvrdia, že kvantové fluktuácie v inflačnom vesmíre môžu viesť k veľkým štruktúram.
  • 1981 – Alan Harvey Guth navrhuje inflačné teórie ako možné riešenie problému horizontu a problému plochosti.
  • 1989 – objav Veľkého múru.
  • 1990 – priebežné výsledky sondy COBE potvrdzujú spektrum kozmického mikrovlnného pozadia s presnosťou 1:105.
  • 1992 – ďalšie merania COBE objavili malé rozdiely v kozmickom mikrovlnnom pozadí.
  • 1998 – Supernova Cosmology Project a High-Z Supernova Search Team na základe vzdialeností supernov typu Ia objavil kozmické zrýchľovanie.
  • 1998 – Merania žiarenia CMB s lepším rozlíšením ako COBE. Výsledky merania naznačujú, že geometria vesmíru je plochá.

Po 2000
  • 2001 – Austrálsko/britský tím z 2dF Galaxy Redshift Survey (2dF) poskytol silný dôkaz, že hustota hmoty je takmer 25 % kritickej hustoty. Spolu s výsledkami CMB pre plochý vesmír to predstavuje nezávislý dôkaz kozmologickej konštanty alebo tmavej energie.
  • 2002 – Cosmic Background Imager (CBI) v Čile získal snímky žiarenia kozmického mikrovlnného pozadia doteraz najvyšším uhlovým rozlíšením 4 uhlové minúty.
  • 2003 – Wilkinson Microwave Anisotropy Probe (WMAP) NASA získal detailný obrázok žiarenia kozmického mikrovlnného pozadia celej oblohy. Z obrázku možno odvodiť, že vek vesmíru je 13,7 miliardy rokov a je veľmi kozistentný s Lambda-CDM modelom.
  • 2003 – objav Veľkého Sloanovho múru.
  • 2004 – The Degree Angular Scale Interferometer (DASI) ako prvý získal polarizačné spektrum žiarenia kozmického mikrovlnného pozadia.
  • 2005 – Oba prieskumy červeného posunu Sloan Digital Sky Survey (SDSS) a 2dF zachytili akustické oscilácie baryónov, kľúčový predpoklad modelov chladnej tmavej hmoty.
  • 2006 – uvoľnené očakávané trojročné dáta WMAP, potvrdzujúce predchádzajúce analýzy.
  • 2006 – 2011 – vylepšené merania WMAP, nové prieskumy supernov ESSENCE a SNLS a akustické oscilácie baryónov z SDSS a WiggleZ sú konzistentné so štandardným Lambda-CDM modelom.

Pozri aj

Referencie
  1. Horowitz (1998), p.xii
  2. Súpis termínov z astronómie. Kultúra slova (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Matica Slovenská), 2017, roč. 51, čís. 1, s. 21. Dostupné online [cit. 2017-07-04]. ISSN 0023-5202.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.