Rozpínanie vesmíru

Rozpínanie vesmíru alebo expanzia vesmíru je vlastnosť vesmíru, ktorá sa prejavuje vzájomným vzďaľovaním galaxií aj bublín medzigalaktického plynu.

Kozmológia

Vesmír · Veľký tresk · Vek vesmíru · Chronológia vesmíru Skorý vesmír Inflácia Nukleosyntéza GWB Neutrínové pozadie Kozmické mikrovlnné pozadie Expanzia vesmíru Červený posun Hubblov zákon Rozpínanie vesmíru Friedmannove rovnice FLRW metrika Vznik štruktúry Tvar vesmíru Vznik štruktúry Reionizácia Vznik a vývoj galaxií Veľká skupina kvazarov Pozorovateľný vesmír Vlákna galaxií Budúcnosť vesmíru Konečný osud vesmíru Budúcnosť expandujúceho vesmíru Komponenty Lambda-CDM model Tmavá energia Tmavá hmota História kozmologických teórií Časová os kozmologických teórií História teórie Veľkého tresku Objav kozmického mikrovlnného pozadia Experimenty Pozorovacia kozmológia 2dF SDSS COBE BOOMERanG WMAP Planck Vedci Galilei Kopernik Newton Einstein Hawking Friedman Lemaître Hubble Penzias Bharadwaj Tolman Wilson Gamow Dicke Zel'dovich Aaronson Mather Rubin Penrose Alfvén Smoot Ehlers Ellis Sunyaev Schmidt Suntzeff de Sitter Guth Sociálny dopad Náboženské interpretácie

Rozpínanie vesmíru je fyzikálna skutočnosť zmeraná hlavne pomocou červeného posunu. Pozorovaním vesmíru sa zistilo, že čím sú objekty vzdialenejšie, tým väčšou rýchlosťou sa od nás vzďaľujú. Podľa súčasných astronomických vedomostí vesmír vznikol z gravitačnej singularity pred cca 13,7 miliardami rokov (Veľký tresk) a odvtedy sa rozpína. Zatiaľ nie je známe, či sa bude rozpínať večne, alebo jedného dňa sa rozpínanie zastaví a nastane kontrakcia vesmíru končiaca opätovne v singularite. Predbežne sa predpokladá, že hustota hmoty vo vesmíre je taká, že rozpínanie sa nikdy nezastaví. Vo vesmíre však existuje veľké množstvo „neviditeľnej hmoty“ alebo tiež temnej hmoty, takže nie je presne známa jeho hustota. Ak je hustota vesmíru väčšia než kritická, začne sa zmršťovať, ak je menšia, bude večne expandovať, a ak je rovná kritickej hustote, bude sa rozširovanie postupne spomaľovať, až sa v limite zastaví, ale nezačne kontrakcia.

V roku 1998[1] sa z pozorovaní supernov typu Ia zistilo, že rozpínanie vesmíru sa zrýchľuje – toto by mohlo byť spôsobené dominanciou tmavej energie (napríklad Einsteinovej kozmologickej konštanty) nad hmotou. Ak táto teória zodpovedá skutočnosti, vesmír eventuálne skončí „roztrhnutím“ všetkých viazaných sústav až na úroveň elementárnych častíc (Big Rip). Pôvodné pozorovanie ale malo štatistickú významnosť iba 3 sigma a novšie pozorovania s o mnoho väčším počtom supernov typu Ia zrýchlené rozpínanie vesmíru spochybnilo.[2]

Posledná zmeraná hodnota rýchlosti rozpínania je 73,8 kilometra za sekundu na megaparsek. Na každý dodatočný milión parsekov (1 megaparsek = 3,26 milióna svetelných rokov) vzdialenosti od Zeme sa nám vzďaľovanie tej-ktorej galaxie javí o 73,8 kilometra za sekundu rýchlejšie.