Mikrovlnové pozadie

Mikrovlnové pozadie (iné názvy: mikrovlnné pozadie, (kozmické/vesmírne) mikrovlnové/mikrovlnné žiarenie pozadia, mikrovlnové/mikrovlnné žiarenie kozmického/vesmírneho pozadia, rádiové žiarenie kozmického pozadia, reliktové/reliktné (kozmické) žiarenie, zvyškové žiarenie, pozostatkové žiarenie) je elektromagnetické žiarenie, ktoré prichádza z vesmíru zo všetkých smerov a je pozostatkom z obdobia krátko po veľkom tresku.[1] V tom čase bol vesmír vyplnený hustou a horúcou plazmou, fotóny sa neustále zrážali s voľnými elektrónmi, hmota a žiarenie mali rovnakú teplotu. Vesmír sa ale ochladzoval a po dosiahnutí teploty okolo 3 000 kelvinov sa voľné elektróny spojili s jadrami a vytvorili stabilné atómy vodíka a hélia. Hmota sa tak stala pre žiarenie priehľadná a žiarenie sa ďalej vyvíjalo nezávisle. Dnes je najvýznamnejším zdrojom poznatkov o mladom vesmíre a predmetom intenzívneho výskumu.

Kozmológia

Vesmír · Veľký tresk · Vek vesmíru · Chronológia vesmíru Skorý vesmír Inflácia Nukleosyntéza GWB Neutrínové pozadie Kozmické mikrovlnné pozadie Expanzia vesmíru Červený posun Hubblov zákon Rozpínanie vesmíru Friedmannove rovnice FLRW metrika Vznik štruktúry Tvar vesmíru Vznik štruktúry Reionizácia Vznik a vývoj galaxií Veľká skupina kvazarov Pozorovateľný vesmír Vlákna galaxií Budúcnosť vesmíru Konečný osud vesmíru Budúcnosť expandujúceho vesmíru Komponenty Lambda-CDM model Tmavá energia Tmavá hmota História kozmologických teórií Časová os kozmologických teórií História teórie Veľkého tresku Objav kozmického mikrovlnného pozadia Experimenty Pozorovacia kozmológia 2dF SDSS COBE BOOMERanG WMAP Planck Vedci Galilei Kopernik Newton Einstein Hawking Friedman Lemaître Hubble Penzias Bharadwaj Tolman Wilson Gamow Dicke Zel'dovich Aaronson Mather Rubin Penrose Alfvén Smoot Ehlers Ellis Sunyaev Schmidt Suntzeff de Sitter Guth Sociálny dopad Náboženské interpretácie

V súčasnosti je toto žiarenie tak posunuté k červenej časti spektra, že sa nejaví ako svetlo ale ako mikrovlny.[1]

Podľa teórie štandardného modelu vesmíru sa 379 tisíc rokov po veľkom tresku oddelilo žiarenie od hmoty s počiatočnou teplotu okolo 3 000 kelvinov a dnes by malo mať teplotu 5 až 10 kelvinov. George Gamow, Ralph Alpher a Robert Herman takto predpovedali reliktové žiarenie už v roku 1948.

Reliktové žiarenie objavili v roku 1965 Arno Penzias a Robert Wilson, v roku 1978 za tento objav boli ocenení Nobelovou cenou za fyziku. Reliktové žiarenie v súčasnosti svojimi charakteristikami zodpovedá žiareniu absolútne čierneho telesa s teplotou okolo 2,73 K a najväčšiu intenzitu má pri vlnovej dĺžke 2 – 3 milimetrov. Objav reliktového žiarenia bol silným dôkazom podporujúcim teóriu veľkého tresku.