Cheprer

Cheprer (staroeg. ḫprr; iné názvy: Cheprej staroeg. ḫpr(j), Chepre, Cheper, Chep[e]ra, Chepri) je jeden zo slnečných bohov starovekého Egypta, stotožňovaný s chrobákom lajniakom (skarabeom, staroeg. ḫpr cheper). Egypťania verili, že podobne ako egyptský chrobák skarabeus si valí guľôčku trusu, Cheprer valí pred sebou slnko po oblohe. Cheprer začal byť neskôr považovaný za vtelenie samotného slnka, a teda za solárne božstvo. Na vysvetlenie, prečo sa slnko v noci stráca, bolo dodané, že Cheprer valí slnko aj podsvetím.

Khepri v hieroglyfoch

Pretože skarabeus kladie vajíčka do mŕtvych tiel iných živočíchov vrátane vlastného druhu a do hnoja, z ktorého larvy vyliezajú po vyliahnutí, Egypťania verili, že skarabeus sa rodí z mŕtvej hmoty. Z tohoto dôvodu spájali Cheprera tiež so znovuzrodením a obnovou. Egyptské slovo cheper znamená doslova „vzniknúť“. Po tom, ako boh Re zatienil iné solárne božstvá, sa stal z Cheprera iba jeden z aspektov boha Re, a to konkrétne slnka pri jeho východe, t. j. slnka, ktoré vzniká.

Po splynutí Rea s Atumom bol Cheprer stotožnený s mladou formou Atuma – Nefertemom. To viedlo k tomu, že v ogdoadickej teogónii vznikol po vzájomnej interakcii živlov Ogdoady najprv Cheprer, ktorý sa vynoril z kvetu modrého lekna, aby sa premenil na Nefertuma a ten vyrástol na dospelého Atemrea, ktorý dal zo svojho semena vzniknúť heliopoliskému Devätoru.

Božstvo bolo zobrazované ako chrobák skarabeus, hoci v niektorých zriedkavých prípadoch býva zobrazované aj ako muž s hlavou v tvare chrobáka skarabea. Objavuje sa v solárnej bárke podopieranej Nun alebo v najtypickejšej pozícii – tlačiace pred sebou slnko, po oblohe za dňa a bezpečne podsvetím v noci. Skarabeus sa stal najbežnejším amuletom boha Cheprera.

Cheprer, ako jedna z foriem boha Rea, prevládal hlavne v pohrebných textoch Novej ríše. V dobe Ramessovcov sa Re objavuje na maľbách v kráľovských hrobkách z Údolia kráľov, pričom Cheprer je ranné slnko a Atum zapadajúce slnko.