Cerová (okres Senica)

Cerová
obec
Kostol sv. Anjelov Strážcov
Štát Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Senica
Región Záhorie
Vodný tok Cerovský potok
Nadmorská výška 450 – 500 m n. m.
Súradnice 48°35′12″S 17°22′50″V
Rozloha 21,88 km² (2 188 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 133 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 51,78 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1696
Starosta Ján Čerešník[3] (nezávislý)
PSČ 906 33
ŠÚJ 504297
EČV SE
Tel. predvoľba +421-34
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Cerová
Webová stránka: obeccerova.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Geografický portál
Slovenský portál
Demonym: Cerovčan[4]

Cerová je obec na Slovensku v okrese Senica.

Časti obce

  • Cerová (od roku 1888 trvalo zlúčená so susednou obcou Liekové do názvu Cerová-Lieskové, od roku 1976 iba Cerová)
  • Lieskové (od roku 1888 trvalo zlúčená obec)
  • Rozbehy (pričlenené od roku 1976)

Symboly obce

Erb obce sa skladá zo stromu cer, dvoch liesok a nebeských telies. Cerovú vyznačuje strom cer. Lieskové znázorňujú dve malé liesky a Rozbehy znázorňuje polmesiac a hviezda.

Kultúra a zaujímavosti

Obec sa spomína až od roku 1696. Patrila panstvu hradu Korlátka. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Bol tu liehovar.

Pamiatky

  • Hrad Korlátka, zrúcanina hradu strážiaceho Českú cestu z druhej polovice 13. storočia. Nachádza sa nad časťou Rozbehy. Majiteľmi hradu boli napr. Matúš Čák Trenčiansky, Žigmund Luxemburský či Stibor zo Stiboríc. Od konca 16. storočia stratil sídelnú funkciu, boli vybudované kaštiele v Lieskovom, Jablonici a Trstíne. V poslednom období patril Aponiovcom, ktorí ho využívali na hospodáske účely alebo ako väzenie. Od roku 1740 je úplne opustený. Jadrom hradu je obranná veža (bergfrit) asi z druhej polovice 13. storočia. Stavba obsahovala dvojpriestorový palác, jej steny sú široké asi tri metre.[5]
  • Korlatoyovský kaštieľ v časti Lieskové, dvojpodlažná štvortraktová renesančno-baroková stavba na nepravidelnom pôdoryse z obdobia okolo roku 1700. V prvej polovici 19. storočia prešiel klasicistickou úpravou, keď došlo k jeho prefasádovaniu. V 19. storočí patril Motešickým a neskôr Windischgratzovcom. Tí po roku 1935 kaštieľ predali a zariadenie odviezli do zahraničia. Po druhej svetovej vojne bolo v kaštieli zriadené poľnohospodárske učilište. Prízemie kaštieľa je zaklenuté valenou krížovou hrebienkovou a pruskou klenbou, poschodie je plochostropé. Fasády kaštieľa sú lemované dvoma nárožnými vežami na pôdoryse štvorca. Tie sú lemované kvádrovaním. Okná majú profilované šambrány. Kaštieľ sa nachádza v areáli parku.[6]
  • Rímskokatolícky kostol sv. Anjelov Strážcov, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1787-1802. V roku 1944 prešiel obnovou. V interiéri sa nachádza hlavný oltár z roku 1802 s obrazom Anjel strážca od H. Reinharta z roku 1903. Bočný oltár Panny Márie pochádza zo začiatku 19. storočia. Jeho súčasťou je obraz Panna Mária so svätcami od F. Schöna z roku 1807. Kazateľnica s reliéfom Kázania je barokovo-klasicistická z rovkanéo obdobia. Organ z roku 1839 je dielom Martina Šašku z Brezovej.[7] Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu. Ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou.
  • Zvonica v časti Lieskové, ľudová murovaná stavba na pôdoryse oktogónu s ihlancovou helmicou z roku 1825. Stojí na mieste staršej drevenej zvonice, ktorá zhorela v roku 1814.[8] Rezonančné otvory zvonice sú polkruhovo ukončené.
  • Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie v časti Rozbehy, jednoduchá baroková stavba so segmetovým záverom a predstavanou vežou z roku 1700. V 19. storočí prešla klasicistickou úpravou. Interiér je zaklenutý konchou a valenými klenbami s lunetami. Nachádza sa tu neskorobarokový oltár Nanebovzatia Panny Márie s novším obrazom zo začiatku 20. storočia.[9] Fasády kaplnky sú členené lizénami, veža je ukončená ihlancovou helmicou.

Infraštruktúra

Pri miestnej časti Rozbehy je od 10. októbra 2003 v prevádzke Veterná elektráreň Cerová – prvá veterná elektráreň na Slovensku. Inštalovaný výkon je 2,6 MW, celkovo ročne vyprodukuje 4000 MWh energie.[10][11]

Osobnosti obce

Rodáci

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Cerovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. Korlátka (Cerová) [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Lieskové (Cerová) [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Cerová - Kostol sv. Anjelov Strážcov [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Lieskové (Cerová) - zvonica [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  9. Rozbey (Cerová) - Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  10. Veterná elektráreň [online]. Cerová : Cerová, [cit. 2016-06-05]. Dostupné online.
  11. Veterná energia (prehľad) [online]. N Press, 2010-08-23, [cit. 2016-06-05]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.