Sturmpanzer IV

Sturmpanzer IV alebo Sd. Kfz. 166 alebo Brummbär bolo nemecké útočné delo používané počas druhej svetovej vojny. Vzniklo podľa požiadavky na samohybné delo, ktoré by bolo chránené pred nepriateľskou paľbou a schopné operovať priamo na bojisku.

Sturmpanzer IV Brummbär
Sturmpanzer IV Brummbär v nemeckom tankovom múzeu v Munsteri.
Základná charakteristika
Posádka	5
Dĺžka	5,93 m
Šírka	2,88 m
Výška	2,52 m
Hmotnosť	28,3 tony
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie	20 – 100 mm
Hlavná zbraň	150 mm húfnica StuH 43 neskôr StuH 43/1L/12
Sekundárne zbrane	1x 7,92 mm MG 34
Pohon a pohyb
Pohon	V-12 motor Maybach HL 120 TRM 296 hp (220,6 kW)
Odpruženie	torzné tyče
Max. rýchlosť	40 km/h
Pomer výkon/hmotnosť
Dojazd	210 km
Priechodnosť

Počiatky vývoja spadajú do roku 1942. O vývoj sa zaujímal aj samotný Adolf Hitler. Na podvozku tanku Panzer IV bola inštalovaná nadstavba z pancierových dosiek, pričom hrúbka panciera predstavovala 20 až 100 mm. V nadstavbe bola zabudovaná húfnica StuH 43 kalibru 150 mm, ktorá mala iba 180 cm dlhú hlaveň. Maximálny dostrel predstavoval 4300 metrov, zásoba prepravujú munícia bola 38 nábojov. Prvé stroje nemali žiadnu inú zbraň na boj proti pechote. Posádka sa mohla chrániť iba svojimi osobnými zbraňami, keď strieľala z priezorov. V lete roku 1943 bol stroj modernizovaný. Došlo k inštalácii ľahšej húfnice StuH 43/1 L/12. K výzbroji bol doplnený guľomet MG 34 a boli vykonané aj ďalšie zmeny. Veľká časť obrnencov ešte mala doplnkové bočné pancierovanie, tzv. Schürzen (zástery). Do roku 1945 bolo vyrobených celkom 306 kusov tohto stroja.

Stroje boli nasadené počas kurskej bitky, bojov pri Anziu a Normandii. Pomáhali aj pri potlačení Varšavského povstania.