Operácia Shingle

Operácia Shingle alebo aj vylodenie pri Anziu bola spojenecká obojživelná operácia, ktorá bola súčasťou talianskeho ťaženia, začatá 22. januára 1944 v priestore Anzia a Nettuna na pobreží Tyrrhenského mora. Operácii velil americký generálmajor John P. Lucas so zámerom vpadnúť do tyla nemeckým jednotkám bojujúcim na tzv. Zimnej (resp. Gustavovej línii) a otvoriť cestu na Rím, ktorý leží iba okolo 60 km na sever od Anzia. Následné boje sa zvyknú označovať ako bitka pri Anziu.

Operácia Shingle
Súčasť talianskeho ťaženia druhej svetovej vojny
Americké jednotky sa vyloďujú pri Anziu, január 1944
Dátum 22. január – 5. jún 1944 Miesto Anzio, Taliansko (60 km na juh od Ríma) Výsledok víťazstvo spojeneckých jednotiek po nemeckom ústupe
Protivníci
USA Spojené kráľovstvo Kanada	Nacistické Nemecko Talianska sociálna republika
Velitelia
John P. Lucas Harold Alexander Mark W. Clark Lucian Truscott	Albert Kesselring Eberhard von Mackensen
Sila
22. januára: 36 000 mužov a 2 000 vozidiel Na konci mája: 150 000 vojakov	22. januára: 20 000 nemeckých vojakov a 5 talianskych práporov (4 600 vojakov) Na konci mája: 135 000 nemeckých vojakov a 2 talianske prápory
Straty
43 000 (7 000 mŕtvych, 36 000 zranených alebo nezvestných)[1]	40 000 (5 000 mŕtych, 30 500 zranených alebo nezvestných, 4 500 zajatých)[1]

Úspech vylodenia závisel od faktoru prekvapenia a rýchlosti postupu oboch strán, keďže miesto vylodenia bolo obklopené hornatým územím a vysušenými močiarmi. Akékoľvek zdržanie tak mohlo znamenať uviaznutie útočníka. Samotné vylodenie prebehlo bez akéhokoľvek odporu a bolo pre Nemcov obrovským prekvapením. Spojeneckej prieskumnej jednotke sa dokonca podarilo dostať na predmestie Ríma. Napriek týmto okolnostiam Lucas nedal rozkaz na postup a zahodil moment prekvapenia a namiesto útoku sa sústredil na konsolidáciu vlastných jednotiek, postup bol odhodlaný nariadiť až keď naň budú jednotky pripravené.

Kým Lucas stál na mieste, poľný maršal Albert Kesselring, nemecký veliteľ na talianskom bojisku, poslal do prstenca obopínajúceho spojenecké predmostie každú voľnú jednotku. Nemci takisto zastavili odvodňovací systém a nechali zaplaviť bývalý močiar so zámerom čiastočne tak odrezať spojenecké jednotky a zvýšiť riziko epidémie.

Po mesiaci ťažkých, ale nerozhodných bojov, bol Lucas odvolaný a nahradený generálmajorom Lucianom Truscottom. Spojencom sa podarilo preraziť až v máji, ale namiesto úderu do talianskeho vnútrozemia a prerušenia zásobovacích komunikácií nemeckej 10. armády bojujúcich pri Cassine sa Spojenci pohli na Rím, ktorý oslobodili 4. júna 1944. To umožnilo nemeckej 10. armáde usporiadaný ústup na sever od Ríma, ich preskupenie a pokračovanie v bojoch až kým nedosiahli ďalšiu pripravenú obrannú líniu – Gótsku líniu.