Brigita Schmögnerová

V rokoch 1966-1971 absolvovala štúdium na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. V roku 1971 sa stala na tejto škole odbornou asistentkou (katedra ekonomicko-matematických metód Fakulty riadenia). Postgraduálne študovala Prírodovedeckú fakultu UK (odbor matematická štatistika). Vzdelanie si doplnila na študijnom pobyte v Aténach, krátko aj na Georgetownskej univerzite vo Washingtone). V rokoch 1976-79 pôsobila ako vedecká pracovníčka, popritom sa venovala externej ašpirantúre na VŠE, kde získala titul kandidáta ekonomických vied. Stala sa vedúcou odboru pre makroekonómiu Ekonomického ústavu SAV.

Po Nežnej revolúcii sa stala poradkyňou predsedu vlády, odbornou poradkyňou v komisiách Ministerstva priemyslu (1990-92). V marci 1994 bola vymenovaná za podpredsedníčku dočasnej Moravčíkovej vlády (za SDĽ), po predčasných parlamentných voľbách sa stala poslankyňou NR SR - členkou výboru pre financie, rozpočet a menu. V SDĽ zastávala funkciu podpredsedníčky, spočiatku pre ekonomickú a sociálnu politiku, neskôr pre hospodárstvo. Na jar 1998 bola navrhnutá poslaneckým klubom SDĽ za kandidátku na prezidenta v treťom kole volieb. Po parlamentných voľbách v tom istom roku sa stala ministerkou financií.

V prvom roku svojho pôsobenia sa jej podarilo zaviesť balíček ekonomických opatrení, akými bolo zvýšenie regulovaných cien nájomného, cestovného, energií a dočasné zavedenie dovoznej prirážky, ako aj zvýšenie DPH zo 6 % na 10 %. V parlamente presadila zníženie dane z príjmu právnických osôb zo 40 % na 25 %, ako aj zníženie daní (a počet daňových pásiem) u fyzických osôb, pričom sa zvýšili odpočítateľné položky zo základu dane. Nepopulárnym sa stalo zvýšenie nepriamych daní, okrem DPH sa zvýšila spotrebná daň z tabaku, alkoholických nápojov, pohonných látok a cestná daň. Ďalším krokom bola reštrukturalizácia bankového sektora. Klasifikované úvery najväčších bánk boli prevedené do Konsolidačnej banky, po čom boli tri najväčšie štátne banky - Všeobecná úverová banka, Slovenská sporiteľňa a Investičná a rozvojová banka predané zahraničným investorom. Tieto bankové reformy mali za následok výrazné zníženie úrokovej miery na trhu. V roku 2000 dostala od britského časopisu Euromoney ako prvá žena ocenenie "Najlepší minister financií". Počas funkčného obdobia opakovane varovala občanov pred vkladaním financií do nebankových subjektov. [1] V závere volebného obdobia došlo k vážnym rozporom medzi ňou a predsedom SDĽ Pavlom Koncošom, ten napokon v januári 2002 žiadal jej odvolanie z funkcie a nahradenie iným politikom SDĽ (čo premiér Mikuláš Dzurinda odmietol).[2] Schmögnerová však podala sama demisiu, ktorú prezident Rudolf Schuster 29. januára prijal. Na poste ministra ju nahradil František Hajnovič. Následne spolu s ďalšími poprednými členmi SDĽ Milanom Ftáčnikom a Petrom Weissom založila Sociálnodemokratickú alternatívu, v strane sa však dlho neangažovala, pretože bola vymenovaná za výkonnú tajomníčku Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve.[3] Brigita Schmögnerová tiež pôsobila ako viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj.[4]

Je vydatá, má dospelého syna.

• 2016 - Kniha o vládnutí
• 2008 - Na dohľad či v nedohľadne: O konkurencieschopnosti, udržateľnom rozvoji a sociálnej inklúzii (ISBN 978-80-8101-070-5)
• 2004 - Sociálne modely Európskej únie (dnes a zajtra)
• 1998 - Svetlo sa rodí za tmy - zbierka básní
• 1997 - Cúvanie napred - súbor myšlienok publikovaných v denníkoch resp. týždenníkoch v rokoch 1993 až 1997 (ISBN 80-967830-4-1)

2000 - Krištáľové krídlo v kategórii hospodárstvo za výsledky Ministerstva financií, o ktoré sa Brigita Schmögnerová zaslúžila, ako konsolidácia štátnych financií, vstup do OECD, vstup zahraničných investorov a reštrukturalizácia bánk

• Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok