Bratislava – mestská časť Ružinov

Bratislava – mestská časť Ružinov[4] (iné názvy: Bratislava-Ružinov, Mestská časť Ružinov, Ružinov; nem. Rosenheim) je mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava II, ktorá leží východne od centra. Svojou rozlohou 39,6 km² a počtom obyvateľov 72 173 patrí k najväčším zo 17 mestských častí Bratislavy. Starostom mestskej časti je Martin Chren (nezávislý).

Bratislava – mestská časť Ružinov
mestská časť Bratislavy
Miestny úrad Ružinov
Znak
Štát Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava II
Región Bratislava a okolie
Nadmorská výška 134 m n. m.
Súradnice 48°08′59″S 17°09′50″V
Rozloha 39,7 km² (3 970 ha) [1]
Obyvateľstvo 73 872 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 1 860,76 obyv./km²
Starosta Martin Chren[3] (nezávislý)
PSČ 82X XX
ŠÚJ 529320
EČV BA, BL
Tel. predvoľba +421-2
E-mailová adresa [email protected]
Telefón (02) 48 284 111, 43 331 276, 43 331 284, 43 335 684
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti v rámci Bratislavy
Poloha mestskej časti v rámci Bratislavy
Wikimedia Commons: Ružinov
Webová stránka: ruzinov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
 Slovenský portál

Geografia

Poloha

Ružinov sa nachádza na východe Bratislavy. Leží na ľavom brehu Dunaja. Na západe hraničí s mestskými časťami Staré Mesto a Petržalka, na severozápade s Novým Mestom, na severe s Vajnorami, na východe s obcami Ivanka pri Dunaji, Most pri Bratislave, a s mestskými časťami Vrakuňa a Podunajské Biskupice, s ktorými Ružinov susedí aj na juhu.

Časti Ružinova

Členenie MČ

Ružinov sa skladá z ôsmich častí - z bývalých samostatných obcí Trnávka a Prievoz, sídlisk Nivy, Štrkovec, Trávniky, Ostredky a Pošeň a priemyselnej časti Vlčie hrdlo.

Mestská časť je rozdelená na 9 volebných obvodov - Nivy, Starý Ružinov, Ružová dolina, Štrkovec, Trávniky, Ostredky, Pošeň, Prievoz a Trnávka.

Dejiny

Vo východnej časti dnešného Ružinova sa ľudia usídlili približne pred 5 500 rokmi vo Vlčom hrdle (dnes je súčasťou areálu Slovnaftu). Prví známi obyvatelia sa zaoberali pastierstvom, poľnohospodárstvom a ťažbou dreva.

V okolí Bratislavy sa cez Malý Dunaj dalo dostať cez dva brody. Pri hornom vznikla obec Prievoz, ktorá je dnes už časťou Ružinova. Erb Prievozu sa zároveň stal erbom mestskej časti.

Názov Ružinov sa objavil až začiatkom 20. storočia a pochádza z názvu Ružový ostrov (nem. Rosenheim).

Poľnohospodársky charakter Ružinova začal v 19. storočí miznúť a objavili sa tu továreň na káble, rafinéria Apollo, Cvernovka, Danubius. Rozvoj priemyslu priniesol aj vznik robotníckych kolónií na Nivách a v Trnávke. Po 2. svetovej vojne nastal v Ružinove veľký stavebný rozvoj. Prvým sídliskom bolo 500 bytov (50. roky 20. stor.), nasledoval obrovský obytný komplex Ružinov so sídliskami Štrkovec, Ostredky, Trávniky a Pošeň (60. roky 20. stor.) a ako posledné vzniklo sídlisko Starý Ružinov (80. roky 20. stor.).

Samostatná mestská časť s vlastným vedením vznikla podľa zákona SNR číslo 377/1990 z 13. septembra 1990 o hlavnom meste SR a Štatúte hlavného mesta SR Bratislavy, ktorým sa vytvorili v Bratislave mestské časti. Od roku 1996 v Ružinove vysiela lokálna „Televízia Ružinov“ (TVR).

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie

1991:

  • Slováci - 66 766 (91,3%)
  • Maďari - 2 960 (4,05%)
  • Česi - 1 847 (2,53%)
  • Ostatné/nezistená - 1 558 (2,13%)
  • Spolu - 73 131 (100%)

2001:

  • Slováci - 64 160 (91,65%)
  • Maďari - 2 369 (3,38%)
  • Česi - 1 429 (2,04%)
  • Ostatné - 1 054 (1,51%)
  • Nezistená - 992 (1,42%)
  • Spolu - 70 004 (100%)

2011:

  • Slováci - 61 871 (90,23%)
  • Maďari - 2 150 (3,14%)
  • Česi - 977 (1,42%)
  • Ostatné - 1 408 (2,05%)
  • Nezistená - 2 168 (3,16%)
  • Spolu - 68 574 (100%)

Politika

Súčasným starostom Ružinova je Martin Chren (nezávislý). Obecné zastupiteľstvo má 25 členov a je volené spolu so starostom na 4 - ročné volebné obdobie. OZ má taktiež 8 komisií. [5]

Starostovia

Občianska vybavenosť

Školstvo

V Ružinove sa nachádza 18 materských škôl, 13 základných škôl, 14 stredných odborných škôl a 7 gymnázií[6]. Sídli tu taktiež Paneurópska vysoká škola a Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. Na Koceľovej ulici v časti Nivy sa nachádza SOŠ s odborným učilišťom pre sluchovo postihnutých, ktoré je jediné svojho druhu na západnom Slovensku.

  • Materské školy a ich elokované pracoviská: MŠ Bancíkovej 2, MŠ Exnárova 6, MŠ Miletičova 37 (elok. prac. Gemerská 4), MŠ Medzilaborecká 4 (elok. prac. Haburská 4), MŠ Piesočná 2 (elok. prac. Rádiová 52 a Vietnamská 13), MŠ Západná 2, MŠ Prešovská 28 (elok. prac. Palkovičova 11/A), MŠ Pivonková 9 (elok. prac. Astrová 5, Nevädzová 12 a Šalviová 5), MŠ Habarka, Stálicova 2 (elok. prac. Haburská 6), MŠ Šťastná 26, MŠ Velehradská 24 (elok. prac. Budovateľská 10 and Tekovská 7, 9)
  • Základné školy: ZŠ Borodáčova, ZŠ Drieňová, ZŠ Kulíškova, ZŠ Medzilaborecká, ZŠ Mierová, ZŠ Nevädzová, ZŠ Ostredková, ZŠ Ružová dolina, ZŠ Vrútocká

Kultúra

Obecná firma CULTUS Ružinov spravuje v mestskej časti štyri kultúrne domy - DK Ružinov, SD Nivy, SD Prievoz a SD Trávniky. V Ružinove existujú taktiež dve lokálne médiá, a to mesačník Ružinovské echo a televízny kanál TV Ružinov. Obe vlastní spoločnosť TVR & RE, ktorej 100% - ným akcionárom je MČ Ružinov.

Zdravotná starostlivosť

Na Ružinovskej ulici sa nachádza Nemocnica s poliklinikou Ružinov, ktorú dokončili v roku 1986. Na Záhradníckej ulici sídli Špecializovaná nemocnica pre ortopedickú protetiku (ŠNOP), a okrem nej v Ružinove pôsobí aj viacero súkromných lekárov a ambulancií.

Doprava

Železničná doprava

Ružinovom prechádzajú železničné trate č. 131 Bratislava – Komárno a 132 Bratislava – Hegyeshalom. Na území Ružinova sa nachádza jediná železničná stanica, a to Bratislava - ÚNS (Ústredná nákladná stanica), v ktorej ale žiadne vlaky osobnej dopravy v súčasnosti nezastavujú. Hovorí sa však aj o vybudovaní dvoch nových zastávok na trati do Komárna - Martinský cintorín a Ružinov (pri obratisku električiek), a taktiež sú plány na vybudovanie odbočky na Letisko M. R. Štefánika.

Mestská hromadná doprava

Ružinov je obsluhovaný množstvom liniek bratislavskej MHD. Nosným dopravným systémom je električková trať na Ružinovskej ulici, po ktorej premávajú linky 8, 9. Existujú taktiež plány na vybudovanie novej električkovej trate, ktorá by viedla od nákupného centra Eurovea po Pribinovej, Košickej a Miletičovej a pri kostole a pri zastávke Saleziáni by sa napojila na existujúcu trať. Trolejbusová doprava obsluhuje najmä okrajové časti Ružinova, ako Nivy, Prievoz a Trnávku. Najväčší podiel na doprave v Ružinove majú autobusy, ktoré jazdia na miesta, kde nie je vybudované trolejové vedenie či koľajnice. Najdôležitejšími linkami sú linky 50 (Aupark - OD Slimák) 78 (Trnavské mýto - ŽST Podunajské Biskupice) a 66 (Trhovisko - Domkárska).

Cestná doprava

Najdôležitejšími dopravnými tepnami Ružinova sú štvorprúdové ulice Ružinovská, Tomášikova, Bajkalská, Gagarinova a Prievozská. Južným a východným okrajom mestskej časti vedie diaľnica D1, na ktorej sa najmä v rannej a poobedňajšej špičke tvoria rozsiahle kolóny.

Lodná doprava

Medzi Mostom Apollo a Prístavným mostom sa nachádza Zimný prístav z konca 19. storočia, ktorý bol kedysi jedným z najväčších v Európe. Po bombardovaní rafinérie Apollo v roku 1944 bol značne poškodený, a tak jeho význam upadol. O niekoľko sto metrov nižšie pozdĺž toku Dunaja bol v rokoch 1975 - 1983 postavený novší prístav Pálenisko spolu s opravovňou lodí (Lodenicou).

Šport

Ružinov ponúka mnoho priestorov na športovanie. Nachádzajú sa tu tri futbalové štadióny, a to na Sklenárovej (FC Ružinov Bratislava), Hrachovej (momentálne na ňom hrá Slovan Bratislava "B", v minulosti tu hral FK Rapid Bratislava) a na Nerudovej (SDM Domino).

Väčšinu športovísk prevádzkuje spoločnosť Ružinovský športový klub [7], ktorý spravuje Areál netradičných športov na Pivonkovej ulici [8], ktorý ponúka priestory na športy ako sú streetball, nohejbal či inline hokej. Okrem toho má v správe Zimný štadión Vladimíra Dzurillu na Ružinovskej ulici [9], Areál hier Radosť pri Štrkoveckom jazere [10] a viacero školských areálov, z ktorých niektoré sú prístupné pre verejnosť.

Na severovýchodnom konci mestskej časti sa nachádza obľúbené rekreačné stredisko Zlaté piesky.

Referencie
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
  5. Starosta Ružinova | Ružinov [online]. Ružinov - oficiálna stránka mestskej časti, [cit. 2018-05-21]. Dostupné online.
  6. Open Data Bratislava [online]. opendata.bratislava.sk, [cit. 2019-11-10]. Dostupné online.
  7. HTTPS://IBRATISLAVA.SK, iBratislava.sk,. RUŽINOVSKÝ ŠPORTOVÝ KLUB, p. o. – príspevková organizácia [online]. rskruzinov.sk, [cit. 2018-08-18]. Dostupné online.
  8. HTTPS://IBRATISLAVA.SK, iBratislava.sk,. Areál netradičných športov (ANŠ) – RUŽINOVSKÝ ŠPORTOVÝ KLUB, p. o. [online]. rskruzinov.sk, [cit. 2018-08-18]. Dostupné online.
  9. Zimný štadión Vl. Dzurillu | Ružinov [online]. Ružinov - oficiálna stránka mestskej časti, [cit. 2018-08-18]. Dostupné online.
  10. HTTPS://IBRATISLAVA.SK, iBratislava.sk,. Areál hier Radosť Štrkovec (AHRŠ) – RUŽINOVSKÝ ŠPORTOVÝ KLUB, p. o. [online]. rskruzinov.sk, [cit. 2018-08-18]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.