Boeing 737

Prototyp Boeingu 737 počas svojho prvého letu, 9. apríl 1967

Spoločnosť Boeing sa venovala štúdiu návrhu prúdových lietadiel s kratším doletom a zamerali sa na vybudovanie doplňujúceho lietadla k Boeingu 727 na krátke trate s menšou obsadenosťou.[4] Prípravne projektové práce začali 11.mája v roku 1964 a intenzívny prieskum trhu Boeingu priniesol plány pre vývoj 50 až 60 miestneho dopravného lietadla pre trate so vzdialenosťou od 80 až 1600 km.[4] Lufthansa sa 19.februára 1965, stala prvým zákazníkom,[5] s objednávkou 21 lietadiel v celkovej sume 67 miliónov USD[6](v r.1965, 190,28 miliónov USD v roku 2008) po tom, čo táto letecká spoločnosť dostala záruku od Boeingu, že projekt 737 nebude zrušený. Konzultovanie a dohodnutie sa so spoločnosťou Lufthansa v predchádzajúcom zimnom období mala u tohto projektu za následok zvýšenie sedadlovej kapacity na 100 miest.

Nákres Boeingu 737

Dňa 5. apríla 1965 Boeing oznámil objednávku spoločnosťou United Airlines na 40 lietadiel 737. United však chcel o niečo väčšie lietadlo ako 737-100. Z toho dôvodu Boeing pretiahol trup o 91 centimetrov smerom dopredu a 102 centimetrov za krídlo. Dlhšia verzia bola označená ako 737-200, ktorá vychádzala s pôvodnej verzie 737-100 s krátkym trupom.[7]

Podrobné návrhové práce pokračovali na oboch variantoch v rovnakom čase. Boeing zaostával za svojimi konkurentmi v čase keď bol zahájený projekt 737 keďže u konkurenčných lietadiel BAC-111, Douglas DC-9, a Fokker F28 už prebiehalo letové overovanie a certifikácia.[6] Pre urýchlenie vývoja, spoločnosť Boeing použila 60% štruktúry a systémov z už existujúceho typu 727, pričom najdôležitejším sa stal prierez trupu. Tento trup umožňoval 6 sedadlové usporiadanie vedľa seba v porovnaní s 5 sedadlovým usporiadaním u konkurenčných lietadiel BAC-111 a DC-9. Konštruktéri sa rozhodli osadiť gondoly motorov priamo na spodnú stranu krídiel k zmenšeniu dĺžky pristávacieho podvozku a ponechanie motorov nižšie pre jednoduchšiu obsluhu a prehliadky na zemi.[8] Bolo testovaných mnoho variantov hrúbok pre podpery uchytenia motora v aerodynamickom tunely a bolo zistené, že najvyhovujúcejší tvar pre väčšie rýchlosti je ten, ktorý je relatívne hrubý a vypĺňa drážku medzi krídlom a hornou stranou gondoly, najmä na vonkajšej strane. Pôvodne bolo plánované použitie veľmi podobných častí aerodynamických profilov krídla ako u modelov 707 a 727 hoci o málo hrubšie. Avšak podstatné zlepšenie odporových charakteristík pri vyšších Machových číslach bolo dosiahnuté zmenou týchto častí v blízkosti gondoly.[9] Bol vybraný prúdový motor Pratt & Whitney JT8D-1 s nízkym obtokovým pomerom.[10] S motormi nainštalovanými na krídlách letúnu sa Boeing rozhodol osadiť na trup konvenčnú vodorovnú chvostovú plochu pred chvostovým tvarom T, aký bol použitý v prípade Boeingu 727.

737-100 bola najmenšia a prvá verzia tohto lietadla. Prvou spoločnosťou používajúcou Boeing 737-100 sa stala nemecká Lufthansa. Pôvodne malo lietadlo mať kapacitu 60-85 sedadiel, po konzultáciách s prvým objednávateľom - nemeckou Lufthansou - bolo vytvorené lietadlo pre 100 pasažierov. Celkovo bolo skonštruovaných 30 strojov modelu Boeing 737-100.

737-200 je upravená (predĺžená) verzia modelu Boeing 737-100. Prvou spoločnosťou používajúcou túto verziu bola americká United Airlines. Verzia Boeing 737-200 mala kapacitu 115-130 sedadiel. Celkovo bolo vyrobených 1114 strojov modelu -200.

737-300 bol nový základný model druhej generácie Boeingu 737, dlhší a väčší ako jeho predchodcovia Boeing 737-100/-200. V kabíne tohto modelu sa prvýkrát objavila kombinácia klasických budíkov a nového EFIS /Electronic Flight Instrumention System/. Druhá generácia Boeingu 737 dostala aj nové motory značky CFM (model 56). Toto boli najradikálnejšie zmeny oproti verziám -100/-200. Boeing 737-300 má pri štandardnom, dvojtriednom usporiadaní kapacitu 128 pasažierov. Maximálna kapacita je 148 pasažierov. Celkovo bolo objednaných 1104 strojov modelu -300.

737-400 bolo vyvinuté ako 150-miestna náhrada lietadiel Boeing 727. Model -400 sa ukázal byť tiež mimoriadne úspešný. Najväčšiu flotilu tejto verzie má Malaysia Airlines. Boeing 737-400 má štandardne kapacitu 146 miest (pri dvojtriednom usporiadaní), maximálna kapacita je 188 miest. Vyrobených bolo okolo 500 strojov.

737-500 je menšia verzia Boeingu 737-300 a priama náhrada modelov prvej generácie. Štandardná kapacita je 108 miest (pri dvojtriednej konfigurácii), maximálna 133 miest. Vyrobených bolo približne 400 strojov.

Motor JT8D Boeingu 737-200

Klasický kokpit Boeingu 737-200

Combi kokpit Boeingu 737-300

737 NG (z angl. Next Generation) je tretia generácia úspešného lietadla pre krátke a stredné trate. Vývoj bol oficiálne potvrdený 17. novembra 1993 a bol odpoveďou na konkurenciu konzorcia Airbus s modelmi Airbus A320. NG verzia má novší digitálny („sklenený“) kokpit, nové krídla a nové motory.[11]

737-600 je jednou z troch NG verzií. Základom pre verziu -600 bol model Boeing 737-500. Boeing 737-600 má kapacitu 110 pasažierov v dvoch triedach, alebo 133 v jednotriednom usporiadaní. Priamo mu konkuruje Airbusom A318. Boeing 737-600 má dolet 2 480 km, verzia -600HGW 5 648 km.

737-700/-700ER je základný model novej generácie, ktorý vo výrobe nahradil predchádzajúcu verziu Boeing 737-300 a z ktorého aj koncepčne vychádza. Je ponúkaný vo verziách 737-700C, -700QC, -700HGW, -700ER a BBJ. Štandardná verzia -700 má pri dvojtriednom usporiadaní kapacitu 126 miest, maximálna kapacita je 149 miest. Priamo mu konkuruje Airbusom A319. Boeing 737-700 má dolet 2 852 km, verzia -700HGW 6 037 km.

737-800 je predĺžená verzia Boeingu 737-700. Vychádza z modelu Boeing 737-400, ktorý v produkcii priamo nahrádza. Pri štandardnom usporiadaní sedadiel ponúka kapacitu 162 pasažierov. Maximálna kapacita je 189 pasažierov. Boeing 737-800 má dolet 5 765 km, verzia -800HGW 5 445 km.

737-900/-900ER je najdlhšou verziou v rade 737. Nakoľko Boeing 737-900 nemal dostatok únikových východov v súlade s predpismi FAA, kapacita tohto modelu bola obmedzená na maximálne 189 miest, aby zodpovedala štandardom FAA. Po ukončení produkcie lietadla Boeing 757 bol tento typ nahradený modelom Boeing 737-900ER s novými únikovými východmi a motormi. Je v ponuke aj ako verzia BBJ3.

Štvrtá generácia bola vyvinutá ako pokračovateľ Novej generácie. Použité sú väčšie, o 10 až 15 % úspornejšie, tichšie a výkonnejšie motory CFM International LEAP, ktoré využíva aj nová generácia Airbusu A320, A320neo. Typ má tiež nový tvar krídel, využíva kompozitné materiály, osadený je nový kokpit a interiér s LED osvetlením. Predáva sa v štyroch verziách: od najkratšej MAX 7, 8, 9 a 10.[12][13]

Táto verzia absolvovala prvý let 29. januára 2016 a prvé lietadlo bolo dodané v roku 2017.[13][14]

Motor CFM56 Boeingu 737-800

Motor CFM LEAP-1B Boeingu 737 MAX 9

Sklenený kokpit Boeingu 737-800