Bošany

Bošany sa rozprestierajú na strednom toku rieky Nitra, po obidvoch jej brehoch, v blízkosti rieky Bebrava a Vyčoma. Bošany z juhovýchodu obklopuje pásmo Tríbečských vrchov, zo západu výbežky Považského Inovca a zo severu Strážovské vrchy. Ani jedno z pohorí nezasahuje priamo do obce. Obec sa nachádza v nadmorskej výške 174 m n. m., najvyššia je 239 m n. m.(Plánička). Obec leží v Trenčianskom kraji na hranici s Nitrianskym krajom. Patrí do okresu Partizánske. Okresné mesto je vzdialené približne 12 km. Od mesta Topoľčany je obec vzdialená približne 9 km. Neďaleko Bošian sa nachádza osada Sádok. Východne od Sádku sa nachádza obec Klátova Nová Ves. Z východnej strany sa nachádza obec Turčianky. Kataster obce Bošany svojej severnej časti prechádza na pravý breh rieky Nitry, kde susedí s Chynoranmi. Západnú hranicu Bošian uzatvárajú katastre obcí Horné Chlebany a Krušovce.

Osídlenie bolo už od praveku, slovanské sídlo v čase Veľkej Moravy. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1183, kde sa spomína ako Bossa. Názov obce vznikol z mena Boš (Bohuš, Bohumír). Z ďalších písomných správ sa dozvedáme, že v 17. storočí bol majiteľom úrodnej nížiny Diviak po Bošany rod Diviakovcov a Bošany boli ich dedičným majetkom. Neskôr prevzali názov Bošany i do svojho priezviska – Bošániovci. V roku 1593 sa spomínajú Veľké a Malé Bošany v súvislosti s majetkovým sporom medzi rodmi. Po pripojení Malých Bošian (1924) a Baštína (1960) sa utvorila veľká stredisková obec. Po oslobodení sa v obci začala rozvíjať moderná skupinová a individuálna výstavba. V rokoch 1976 – 1979 tu bolo postavené panelové sídlisko Lúžok.

Bošany ležia v strednej časti Nitrianskej pahorkatiny. Dnešná podoba Bošianskeho chotára je výsledkom zvláštneho pôsobenia prírodných síl a človeka. Terén je na západnej a severozápadnej strane úplne rovinatý. Smerom na východ mierne stúpa do zmenených svahov. Obec má rozlohu 159 ha. Povrch chotára tvoria treťohorné usadeniny, pokryté riečnymi uloženiami a sprašou. Do územia obce nezasahuje žiadne pohorie, ale v okolí sú pohoria Tribeč, Vtáčnik a Strážovské vrchy.

Bošany svojou polohou patria do oblasti mierne teplej s ročným zrážkovým priemerom 350 – 700 mm. Klimatická oblasť sa zaraďuje do miernych zemepisných šírok. Priemerná teplota v januári je od -2°C až -3°C a v júli 19°C až 20°C. V lete je 60 % zrážok a v zime 40 % zrážok. Akumulácia medzi najteplejším mesiacom sa pohybuje okolo 22°C. Priemerná ročná teplota sa pohybuje od 9°C do 10°C. Trvanie snehovej pokrývky je 6 – 103 dní. Priemerná výška snehovej pokrývky je 22 cm.

Cez Bošany preteká rieka Nitra, ktorá pramení pod Reváňom na svahoch Malej Fatry a svojho času patrila medzi najrybnatejšie rieky Slovenska. V dôsledku záplav je koryto rieky vyregulované a dnes má tvar písmena U. Prietok vody v rieke je regulovaný pomocou dedinskej hate, postavenej na sídlisku Lúžok. Rieka má dva prítoky: prítok rieky Vyčomy a Bebravy. Jazero v Bošanoch nie je, ale na uspokojenie kúpania chtivých ľudí stačí aj spomínaná hať. Spodné vody nie sú hlboké a vykazujú vysokú tvrdosť. Majú veľmi veľký hospodársky význam. Sú zdrojom pitnej a priemyselnej vody a ich množstvo a kvalita je hlavným faktorom hospodárskeho rozvoja a prosperity. Rieka Nitra je súčasťou úmoria Čierneho mora. Najvyšší vodný stav má tok v marci, v čase topenia snehu. Najvýraznejší pokles hladiny má v septembri, čo zapríčiňuje negatívna vlahová bilancia.

Vzhľadom na mierne teplú oblasť je rastlinstvo v oblasti Bošian rôznorodé. Strieda sa tu teplomilné rastlinstvo so suchomilným. Pôvodná vegetácia zaznamenala výrazne zmeny. Pôvodné lesy nížin boli premenené na polia. Pri pestovaní kultúrnych rastlín sa rozšírila burinatá vegetácia.

Pozdĺž rieky rastú najmä jelše, vŕby, na brehoch rôzne druhy tráv: stoklas jalový, ovsík obyčajný, lipnica lúčna a reznačka laločnatá. Priamo v obci sa darí gaštanom, javorom, agátom a samozrejme všetkým druhom ovocných stromov. Výskyt topoľov je hlavne v oblasti futbalového a školského areálu. Častý je aj výskyt brezy a orecha. V záhradkách obyvateľov nájdeme kvietky od snežienok, fialiek, narcisov a tulipánov po ruže, muškáty a rôzne iné okrasné kvety a kríky.

Chránené živočíchy: jašterica stromová a užovka stromová.

K chráneným stavebným pamiatkam patria plastiky svätých – sv. Floriána a sv. Antona.

Počet obyvateľov:

V roku 1869 v obci žilo 1 259 obyvateľov. K 31. 12. 2015 žije v obci 4 090 obyvateľov obyvateľov, z toho:

• žien – 2 162
• mužov – 2 145

Priemerná hustota obyvateľstva je 284,23 obyv./km².

Priemerný vek obyvateľov je 35 rokov.

Národnosť:

slovenská – 98,9 %.

nemecká a rómska – 0,2 %.

česká, poľská a maďarská – 0,1 %.

V stredoveku na území Bošian bol les, háje a močariny. Vzrástol počet obyvateľstva od 14. storočia. Vzrástla aj potreba novej poľnohospodárskej pôdy. V roku 1950 tu bolo založené prvé JRD. V súčasnosti je na území obce lokalizované jedno zo stredísk poľnohospodárskeho podniku AGRO-COOP Klátova Nová Ves, a. s. Sedliaci preto začali klčovať nekultivovanú pôdu a zakladali nové polia. Úrody obilia skladovali v zemných sýpkach. Dnes, keď je chotár obce úplne odlesnený, jeho celá plocha sa využíva na poľnohospodárstvo. Z kultivovaných rastlín sa pestuje pšenica, jačmeň, kukurica, raž, zemiaky, cukrová a kŕmna repa, mak a repka olejná. Z krmovín je to predovšetkým ďatelina a rôzne zmiešaniny. V záhradách obce sa darí: jabloniam, hruškám, čerešniam, slivkám, orechom a iným ovocným stromom. Pestujú sa tu aj egreše, ríbezle a vínna réva. Polia patria zväčša do poľnohospodárskeho podniku AGRO-COOP. Dedinskí pestovatelia sú zase organizovaní vo zväze záhradkárov.

Bošany sú známe svojou kožiarskou tradíciou, ktorá siaha do 50. rokov 18. storočia. Vtedy bola založená továreň na výrobu koží. V tom čase prišiel do Bošian rakúsky podnikateľ, majiteľ garbiarskej továrne v Kremži Adolf Schmidt, ktorý chcel nakúpiť stromovú kôru potrebnú na spracovanie koží. Schmidtovi sa zapáčil areál majera i mlyn a založil ďalší garbiarsky podnik. Bošany mali výhodné podmienky na spracovanie koží predovšetkým kvôli dostatku vody v rieke Nitre a lesov, ktoré ukrývali stromovú kôru potrebnú na výrobu moridla. Začali sa vyrábať hnacie remene a výrobky pre armádu, neskôr aj obuv (tzv. bagandže). Po smrti A.Schmidta v roku 1899 sa stal majiteľom jeho syn Karl Schmitt, ktorý zaviedol výrobu laku. Keď sa začala l. svetová vojna vyrábali sa remene na pušky, opasky, chrániče na poľné lopatky, postroje na kone a iné. V roku 1930 kúpil Bošanskú garbiareň za 4 milióny korún Tomáš Baťa, ktorý začal s výrobou obuvi. 1. januára 1953 po reorganizácii priemyslu bol utvorený podnik nesúci súčasný názov Koželužne Bošany. Baťa postavil aj obyvateľom obce vo Veľkých Bošanoch tzv. Baťove domy Červenú kolóniu, ktorá nesie toto pomenovanie dodnes. Dnes je závod zatvorený. Je však nádej, že výroba bude rozbehnutá. V prevádzke je zatiaľ čistička vody.

V minulosti Bošany ležali na dôležitej cestnej križovatke medzi stredným a západným Slovenskom, na rozhraní Nitrianskej, Tekovskej a Trenčianskej stolice. I dnes obec Bošany leží na jednej z dvoch významných ciest spájajúcich Nitru s Horným Ponitrím. Dolné Pohronie spája s Bošanmi cesta vedúca cez Klátovu Novú Ves. Pre ich dobrú polohu boli už v minulosti jarmočným mestom. Po vzniku továrne a jej rozmachu bolo spojenie takmer s každou dedinou a mestom v okolí. Železničná stanica je umiestnená ďalej od obce, preto osobná železničná doprava nie je tak využitá. Lepšie je to s nákladnou železničnou dopravou, ktorá má v Bošanoch ideálne podmienky.

V minulosti mali Bošany bohatý kultúrny život. Po založení divadla si už v roku 1912 mohli obyvatelia Bošian pozrieť prvú ochotnícku divadelnú hru „Za slobodu“. Veľkej obľube sa tešilo kino, ktoré dnes už neexistuje. Bošianska dychová hudba svojimi vystúpeniami rozdávala radosť občanom obce i okolia. Zachovala sa dodnes, hoci v trochu zmenšenej podobe. V obci nechýbal ani spevácky zbor. Prvý vznikol v roku 1921 a v roku 1974 si Zväz žien založil nový, ženský spevokol. Telovýchovné športové kluby dosahujú i dnes výborné výsledky hoci ich finančná situácia je zlá. Je tu zväz požiarnikov, invalidov, záhradkárov, chovateľov a kynologický klub. Mládež sa stretáva v kluboch skautov alebo vo Farskom pastoračnom centre, ktoré sa nachádza vedľa kostola. Obec je známa svojím jarmokom, ktorý nadväzuje na staré jarmočné tradície.

Prvý doklad o existencii školstva je z roku 1584. V školskom roku 1937 – 38 bola otvorená v kaštieli terajšieho Parku hrdinov meštianska škola. Prvým riaditeľom sa stal Alexander Ondrášik. V roku 1950 chodilo do školy 698 žiakov, bolo 18 učební a učilo sa na piatich miestach. V auguste roku 1961 bol otvorený nový školský areál, ktorý mal 17 učební, telocvičňu a športové ihriská. Školu navštevovali aj žiaci zo susedných dedín. Od roku 1950 bola zriadená hudobná škola. V roku 1959 bola založená prvá materská škôlka pre 15 detí. Ďalej bol vybudovaný objekt detských jaslí pre 80 detí. V súčasnosti je v obci jedna materská škôlka, ktorá sa nachádza sa na sídlisku Lúžok a má šesť tried. V obci boli jasle, ale tie sú z finančných dôvodov zrušené. Základná škola je na školskej ulici. Riaditeľom školy je RNDr. Jana Kontúrová a zástupkyňami sú Katarína Schneidgenová a p. Gajdošíková. Skladá sa z dvoch budov. V prvej budove sú žiaci prvých a druhých tried, je tu tiež jedáleň a školský klub mládeže. Druhá budova sa delí na blok A a B. Škola má 542 žiakov, 24 tried, 33 učiteľov a 13 nepedagogických učiteľov. V bloku A sa nachádza riaditeľňa, zástupcovo, tajomníčka školy a kancelária výchovného poradcu. Základná škola dosahuje pravidelne dobré výsledky v rámci Slovenska v športovej činnosti i vo vedomostných súťažiach či olympiádách. V Bošanoch nechýba ani ZUŠ, SOU-Kožiarske bolo premiestnené do Partizánskeho.

Bošany majú zdravotné stredisko, ktoré sa nachádza na ulici M. R. Štefánika v budove bývalého OÚ – Kožiarskeho. Sú tu dve praktické lekárky pre dospelých, gynekologická ambulancia, detský lekár pre deti a dorast a lekáreň Amadeus. Zubný lekár má sídlo pri bývalom zdravotnom stredisku na Moyzesovej ulici. Pohotovostná služba v obci nie je, najbližšie je pohotovostná služba Nemocnica s poliklinikou Partizánske alebo Topoľčany.

V obci je na výbornej úrovni rozbehnutý hokejbal, domáce mužstvo HbK Bošany[4] má aj vlastné ihrisko pri pizzérií Slniečko. Tím HbK Bošany hrá 2SHbL (tretia najvyššia mužská liga na Slovensku). Jednotlivci sa presadili aj v iných kluboch ako napríklad Adrián Daňo, či Dávid Žák v extraligovom tíme 19-ročných JK AFE Medokýš Martin, ktorý v sezóne 2010/2011 obsadili peknú druhú priečku. Hráči ako Lucián Daňo, či Lukáš Hradiský majú za sebou výbornú sezónu v drese ŠK Harvard Partizánske nakoľko s týmto tímom sa im podarilo vyhrať extraligu 16-ročných a druhé miesto na najprestížnejšom slovenskom hokejbalovom turnaji Mamut Cupe U16 (majstrovstvá slovenska 16-ročných)a to všetko v sezóne 2010/2011. Prvý spomínaný (Lucián Daňo) viedol v sezóne 2010/2011 tím ŠK Harvard Partizánske U16 ako kapitán na extralige aj na Mamut Cupe. Obaja hráči, čiže Lukáš aj Lucián majú na svojom konte bronzové medaily v kategórií 14 ročných – Mamut Cup, aj na minuloročnej extralige 16-ročných kde s tímom z Partizánskeho obsadili tiež tretiu priečku. Samozrejme ich zbierka obsahuje aj množstvo iných medailí či už z hokeja alebo florbalu.

Ďalším významným športom v Bošanoch je stolný tenis, ktorý tu má dlhú tradíciu. Stolný tenis vychoval množstvo úspešných reprezentantov, ktorý celoslovensky, ale aj zahranične reprezentovali svoje kluby. Prvým je Anton Kutiš, ktorý bol reprezentačným trénerom žien. Ďalším skvelým hráčom je Róbert Bučko (držiteľ 3 zlatých medailí z MSR družstiev, bronzový v mladších žiakoch, strieborný v najmladších žiakoch, 10. miesto na Eurominichamps).

Určite nemôžeme zabudnúť na Juraja Žatka (reprezentant Slovenska, Majster Slovenska v mladších žiakoch, bronzový v najmladších žiakoch, 4x majster Slovenska v družstvách, 3. miesto v reprezentácií Slovenska družstvá na Protoure v Srbsku, 2x bronzový na satelitoch). Spomenúť by bolo treba aj Jozefa Repku ml. (majster kraja v starších žiakoch, niekoľkonásobný majster okresu jednotlivcoch aj vo štvorhre, 2. miesto na kraji v zmiešaných štvorhrách starších žiakoch) a v neposlednom rade aj Juraj Krchník ml. (majster kraja, niekoľkonásobný majster okresu).

V obci sú rôzne stavebné pamiatky. Jednou z nich je aj renesančný kaštieľ, ktorý pochádza z roku 1550, ale nadväzuje na staršiu gotickú stavbu. Staval sa ako štvorkrídlový opevnený s nárožnými vežami. Bošániovci však stačili postaviť iba dve dvojpodlažné krídla s dvomi vežami a jedno jedno-podlažné. Nedokončenú stavbu mala nahradiť reprezentačná vonkajšia úprava – nepomerne vysoké štítové steny (zakrývajúc strechou) sú zakončené štítovými atikami. Zachované sú aj zvyšky gotickej výzdoby fasády, renesančná grafitová výzdoba, valené klenby a baroková štuková výzdoba. Druhý klasicistický kaštieľ pochádza z roku 1776, stojí uprostred obce v parku. Je to dvojpodlažná bloková stavba s manzardovou strechou v nárožiach. K ďalším pamiatkám patria rímskokatolícky kostol sv. Martina biskupa z roku 1777, dve kaplnky a plastiky svätých – sv. Floriána a sv. Antona v strede Bošian.

Medzi občanov, ktorí sa zaslúžili o dobré meno Bošian, patria jednotlivci z radov garbiarov, roľníkov, kňazov, lekárov a iných. K najvýznamnejším patril J. CH. Korec, nitriansky sídelný biskup a kardinál. Ďalším významným rodákom je Otto Berger, zakladateľ stávkových kancelárii Niké, elektrotechnický inžinier, vynálezca a odborník vo svojom odbore, bol autorom významných objavov v tejto oblasti. Rastislav Kostka a Andrea Kostková patria k mladšej generácii, momentálne v Bošanoch nežijú. Preslávili sa v športovej činnosti vo futbale a v hádzanej. A nesmieme zabudnúť ani na Jána Fábika – výtvarníka a kronikára obce, podľa jeho návrhu bol zhotovený erb Bošian. Študoval na BŠP v Zlíne, bol aj dlhoročným prispievateľom podnikového časopisu Budovateľ (predchodca časopisu Tempo).