Nadlice
Nadlice | |||
obec | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Kraj | Trenčiansky kraj | ||
Okres | Partizánske | ||
Región | Horná Nitra | ||
Nadmorská výška | 182 m n. m. | ||
Súradnice | 48°37′12″S 18°15′06″V | ||
Rozloha | 5,53 km² (553 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 599 (31. 12. 2019) [2] | ||
Hustota | 108,32 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1113 | ||
Starosta | Július Paulička[3] (nezávislý) | ||
PSČ | 956 32 | ||
ŠÚJ | 505170 | ||
EČV | PE | ||
Tel. predvoľba | +421-38 | ||
E-mailová adresa | [email protected] | ||
Telefón | 038/542 4409 | ||
Poloha obce na Slovensku
| |||
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja
| |||
Wikimedia Commons: Nadlice | |||
Webová stránka: nadlice.sk | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Nadice sú obec na Slovensku v okrese Partizánske.
Poloha
Z administratívneho hľadiska obec Nadlice patrí do Trenčianskeho kraja a do okresu Partizánske, konkrétne do jeho severozápadnej časti. Súradnice obce sú 48° 37' 12.36" s.z.š. 18° 15' 6.48" v.z.d. obec je tvorená jedným katastrálnym územím s rozlohou 553,44 ha. Nadmorská výška sa v katastrálnom území obce pohybuje od 173 do 232 m n. m.
Obec Nadlice na severozápade susedí s obcou Livinské Opatovce, na severovýchode s Livinou, na východe s Ostraticami, na juhovýchode s Chynoranmi a na juhozápade s Rajčanmi, ktoré patria do okresu Topoľčany.
Prírodné pomery
Obec Nadlice sa sčasti rozprestiera na Stredonitrianskej nive a z väčšej časti na Bebravskej nive, ktoré sú súčasťou Nitrianskej nivy. Najväčšia časť územia leží na sprašovej Bojnianskej pahorkatine, ktorá patrí do Nitrianskej pahorkatiny.
Geomorfologické členenie obce Nadlice
Sústava | Alpsko-himalájska | ||
Podsústava | Panónska panva | ||
Provincia | Západopanónska panva | ||
Subprovincia | Malá dunajská kotlina | ||
Oblasť | Podunajská nížina | ||
Celok | Podunajská pahorkatina | ||
Podcelok | Nitrianska niva | ||
Časť |
| ||
Podcelok | Nitrianska pahorkatina | ||
Časť | Bojnianska pahorkatina |
Obec Nadlice patrí v rámci geomorfologického členenia Slovenskej republiky do sústavy Alpsko – Himalajskej, podsústavy Panónska panva, provincie Západopanónska panva, subprovincie Malá dunajská kotlina, oblasti Podunajská nížina, celku Podunajská pahorkatina a do dvoch podcelkov, Nitrianska pahorkatina a Nitrianska niva. Do Nitrianskej pahorkatiny patrí časť Bojnianska pahorkatina a do Nitrianskej nivy patria časti Stredonitrianska niva a Bebravská niva.
Vodstvo
Cez Nadlice preteká rieka Bebrava, ktorá pramení v Strážovských vrchoch, na juhozápadnom svahu Židovho vrchu. Má dĺžku 47,2 km a v obci Práznovce ústi do rieky Nitry. Rieka Bebrava na územie obce priteká z východu a kataster obce opúšťa na juhozápade.
Dejiny
Územie dnešných Nadlíc bolo osídlené už v neolite (mladšia doba kamenná). V neskoršom eneolite (najmladšia doba kamenná) patril ľud tu žijúci k lengyelskej kultúre (kultúra v najmlašej dobe kamennej nazvaná podľa maďarskej dediny Lengyel, kde bolo významné nálezisko z tohto obdobia). Otvorené sídliská tejto skupiny sa nachádzajú v blízkosti vodných tokov ale i vo väčšej nadmorskej výške. Osídľujú aj jaskyne. Hroby ľudu ludanickej kultúry sa nachádzajú ojedinele alebo v malých skupinách v blízkosti sídliska. Mŕtvi sú uložení skrčene v smere Z-V. Do hrobu dávali kamenné nástroje, medené špirálky a rúrky, ale i mäsové dary. Keramika je hrubostenná i hladkostenná, zhotovená z jemného materiálu, povrch je hladený alebo leštený.
Ďalšie nálezy sú z doby halštatskej (obdobie železnej éry v Strednej Európe 700 – 400 pred Kr., podľa mestečka Hallstatt v Hornom Rakúsku). Dochádza k zmenám vo vývoji, vzniká kniežatská vrstva a mohylový ľud. V tomto období postupne prenikajú na naše územie Tráci, ktorí obsadili juhozápadné Slovensko, čím narušili pôvodnú domácu kultúru. Halštatský ľud si budoval polozemnice, v ktorých tkali látky na krosnách, vyrábali kostené nástroje, budovali aj stavby nadzemné s kolovou konštrukciou a sedlovou strechou.
Počas sťahovania národov v 5. až 6. storočí sa na naše územie dostali slovanské kmene, ktoré sa živili predovšetkým roľníctvom a chovom dobytka. Po vzniku Veľkomoravskej ríše v 9. storočí okres tvoril jadro prvého štátu Slovanov. [chýba zdroj]
Historické doklady hovoria o jestvovaní osady na území dnešných Nadlíc z obdobia 10. až 11. storočia, čiže z obdobia Veľkej Moravy.[chýba zdroj] Prvá písomná zmienka o Nadliciach je z roku 1113, keď sa spomínajú ako susedná obec Dubokan (dnes Livinské Opatovce), pod názvom Nadlan. Dubokany patrili vtedy zoborskému kláštoru.
Názov obce sa vysvetľuje rôznymi variantmi:
- Nadlaň – na dlani – čo by zodpovedalo polohe osídlenia popri rieke Bebrave
- Nadla – z mena Nadslav (pravdepodobne spomínaný pán, zakladateľ dediny)
- Nagylány – z maďarského – veľké dievča, resp. dievča z trstiny
Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvoma a povozníctvom. V roku 1898 tu bol založený liehovar a štepnica. Za 1. ČSR pracovali obyvatelia na veľkostatku S. Gruna, ktorý bol po 2. sv. vojne rozparcelovaný.
Kultúrne zaujímavosti
- V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie z roku 1880, ktorý bol postavený na mieste staršieho kostola.
- Stodvadsaťpäťročná dychová hudba Nadličanka (založená v roku 1880) dosiahla v roku 1997 na celoslovenskej súťaži dychových hudieb v Lednických Rovniach druhé miesto a je neodmysliteľnou súčasťou obce.
- Obec je rodiskom hudobného skladateľa Dezidera Kardoša, ktorý bol autorom mnohých orchestrálnych diel piesňovej, zborovej a komornej tvorby. Písal hudbu k filmom a upravoval ľudové piesne.
- V roku 1912 sa tu narodil Gustáv Večerný, violončelista a hudobný pedagóg.
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.