Berat (mesto)

Berat alebo Berati (novogr. Βεράτι Verati) je mesto na pravom brehu rieky Osum v južnej časti stredného Albánska. Mesto kedysi nosilo slovanské meno Belograd, Belgrad, Beligrad či Beograd. Je hlavným mestom okresu Berat a kraja Berat a sídlom biskupa pravoslávnej cirkvi. V meste žije 64 473 obyvateľov (2004).

Berat
Berati
mesto
Domy nad riekou Osum
Krajina Albánsko
Kraj Berat
Okres Berat
Nadmorská výška 58 m n. m.
Súradnice 40°42′S 19°57′V
Rozloha 6,3 km² (630 ha)
Obyvateľstvo 65 000 (2006)
Časové pásmo CET
 - letný čas CEST
PSČ 5001-5006
Tel. predvoľba 032
EČV BR
Poloha mesta v rámci Albánska
Poloha mesta v rámci Albánska
Wikimedia Commons: Berat
Webová stránka: bashkia-berat.net
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Berat, známy ako mesto tisícich okien kvôli nezvyčajným oknám vsadeným do fasád jeho červenostrechých domov, je od roku 1961 pamiatkovo chránený, vďaka čomu boli historické domy obnovené.

Má dve časti: staré mesto, kde prevláda turecká architektúra a nové mesto s modernými budovami. Staré mesto má tri kompaktné časti Mangalem, Gorica, Kalaja, veľa mešít a kostolov. Jedinečnú architektúru dopĺňa Onufriho múzeum, venované známemu maliarovi ikon v 16. storočí, a zaujímavý hrad neďaleko mesta.

V Chráme zosnutia presv. Bohorodičky, ktorý je katedrálnym chrámom pravoslávnej cirkvi, je na ikonostase ikona svätých sedmopočetníkov pochádzajúca z r. 1812 - 1815. Stojačky sú na nej zobrazení sv. Cyril, sv. Naum, sv. Metod, sv. Sáva a sv. Kliment, ležiačky sv. Gorazd a sv. Angelár. To vyjadruje starú tradíciu, že tu začiatkom 10. storočia zomrel slovenský svätec sv. Gorazd a tiež sv. Angelár patriaci do skupiny cyrilo-metodských učeníkov. Služba (bohoslužobné texty na večiereň a utiereň) svätým sedmopočetníkom, ktorá vznikla v tomto meste, ospevuje Gorazda a Angelára ako ochrancov mesta. V katedrálnom chráme sú uložené aj údajné ostatky týchto dvoch svätcov, ich pravosť je však otázna.

Literatúra

  • ŠKOVIERA, Andrej. Svätí slovanskí sedmopočetníci. 1. vyd. Bratislava : Slovenský komitét slavistov - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2010. 247 s. Dostupné online. ISBN 978-80-89489-02-2. S. 36.

Iné projekty

Externé obrázky

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.