Elbasan (mesto)
Elbasan alebo Elbasani je mesto v strednom Albánsku, juhovýchodne od metropole Tirany. Nachádza sa na rieke Shkumbin, a má štatút krajského aj okresného mesta. Je to jedno z najväčších miest v krajine.
Elbasan | |||
mesto | |||
Krajina | |||
---|---|---|---|
Kraj | Elbasan | ||
Rieka | Shkumbin | ||
Nadmorská výška | 150 m n. m. | ||
Súradnice | 41°06′54″S 20°05′10″V | ||
Rozloha | 872,03 km² (87 203 ha) | ||
Obyvateľstvo | 141 714 (2011) | ||
Hustota | 162,51 obyv./km² | ||
Založenie | 1. storočie | ||
Primátor | Qazim Sejdini | ||
Časové pásmo | CET | ||
- letný čas | CEST | ||
PSČ | 3001-3006 | ||
Poloha mesta v rámci Albánska
| |||
Wikimedia Commons: Elbasan | |||
Webová stránka: www.elbasani.gov.al | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Dejiny
Založenie mesta sa datuje do 1. storočia. Vtedy to bolo mesto rímske, nachádzalo sa na ceste Via Egnatia a najväčší význam v ňom malo veľké trhovisko. Ako postupne ríša strácala svoju silu a čelila stále častejším útokom Barbarov, bolo v 4. storočí rozhodnuté o vybudovaní hradu. O ďalších tisíc rokov neskôr, roku 1466, upravil osmanský sultán Methmet II. opevnenie, umiestnil tu významnú vojenskú posádku, a premenoval mesto na El Basan (slovensky pevnosť). Tento názov už mestu zostal až dodnes; a to aj napriek tomu, že roku 1836 Rešíd Paša pevnosť samotnú nariadil zbúrať. Staré mesto vybudovali Osmani s veľkým bazárom a tureckými kúpeľami. Na konci 17. storočia tu žilo okolo 2 000 obyvateľov.
Roku 1908 prebehli v meste veľké demonštrácie, keď práve tu sa rozhodlo, že sa bude namiesto arabského písma používať latinka. Po ďalších niekoľko rokov ešte proturecká majorita tvorila silnú opozíciu rodiacemu sa albánskemu štátu. V období prvej svetovej vojny mesto obsadili vojská Srbska, Rakúsko-Uhorska, Bulharska a Talianska.
Počas vlády kráľa Zoga I. tu vznikli prvé priemyselné závody na výrobu tabaku a alkoholických nápojov. Do druhej svetovej vojny a Hodžovho režimu však bol Elbasan ešte mestom čisto osmanského rázu. V 70. rokoch už začalo hospodárstvo stagnovať, vďaka spojenectvu socialistického Albánska a ČLR tu boli roku 1974 s pomocou práve Číny vybudované veľké železiarne, ktorých komíny sú najvyššie na Balkáne. Tie však tiež spôsobuje problematické znečistenie, s ktorým dnes mesto zápasí.