Autonómna samospráva Severnej a Východnej Sýrie

Rojava leží na západ od rieky Tigris pozdĺž tureckej hranice. Skladá sa z troch kantónov: Jazira (Džazíra), Koban (neskôr Eufrat) a Afrin. Všetky kantóny sú prevažne nížinné. Kantón Jazira tiež hraničí na juhovýchode s Irackým Kurdistanom. Ostatné hranice sú sporné kvôli Sýrskej občianskej vojne. Súčasnú západnú hranicu ASSVS s územiami ovládanými sýrskou vládou tvorí do veľkej miery rieka Eufrat, Rojave prislúcha tiež ľavé pobrežie Assadovho jazera. Oblasť je prevažne nížinná s výnimkou pohorí Abdulazíz (920 m.n.m.) a západnej časti Sindžárskych vrchov (do 1400 m.n.m.).

13. októbra 2019 sa ASSVS dohodla s vládou Baššára al-Asada na spoločnom postupe proti postupujúcej tureckej ofenzíve v rámci operácie Prameň mieru. Spolupráca znamená sčasti zánik samosprávy v kurdských územiach, teda prenechanie vlády nad pohraničnými mestami ako Manbidž, Kobání či Kámišlí, Sýrskej arabskej armáde (SAA). Cieľom spolupráce SAA a SDF je úplné vytlačenie tureckých vojsk z územia Sýrie.[3]

V Rojave je presadzovaná myšlienka demokratického konfederalizmu inšpirovaná myšlienkami anarchistov a sociálneho ekológa Murraya Bookchina. Vládna Strana kurdských pracujúcich prešla zásadným ideovým obratom a oproti predchádzajúcej marxisticko-leninskej profilácie nachádza teraz inšpiráciu napríklad v praxi mexických zapatistov. V Rojave možno tiež vidieť snahu o rovnosť mužov a žien, ktorá je v tejto časti sveta bezpríkladná.[4]

Zahraničná politika

Napriek de iure vyhlásenej nezávislosti Rojavy (ako ASSVS) územie za samostatné ani autonómne neuznáva žiaden členský štát OSN.[5] O uznaní po vzore Kosova uvažovalo v roku 2018 Francúzsko, avšak nakoniec ku kroku nepristúpilo.[6] ASSVS má dobré vzťahy s USA, ktoré kurdskú samosprávu od počiatku sýrskej občianskej vojny vojensky podporujú.[7] Naopak, najväčšou hrozbou pre existenciu územia v súčasnej podobe je Turecko. Prezident Recep Tayyip Erdoğan kvôli obavám z veľkej kurdskej menšiny vo vlastnej krajine opakovane požaduje kroky zamerané na faktické zničenie samosprávy v kurdskej Rojave, vrátane invázie tureckých vojsk, vytvorenia demilitarizovanej zóny či presídlenia sýrskych utečencov do oblasti.[8][9][10] V septembri 2019 na Valnom zhromaždení OSN ohlásil Erdoğan, že chce do Rojavy presídliť 2-3 milióny sýrskych utečencov z Turecka, prevažne Arabov, čo by znamenalo, že presídlencov by bolo viac než samotného súčasného obyvateľstva ASSVS a tak by to zničilo pôvodné majoritné kurdské obyvateľstvo.[9]

Ľudové obranné jednotky, ktoré tvoria základ miestnej armády SDF.

Ozbrojenými zložkami ASSVS sú Sýrske demokratické sily (SDF), ktoré vznikli zlúčením viacerých kurdských, asýrskych a arabských vojenských jednotiek na čele s kurdskými milíciami Ľudové obranné jednotky (YPG) a Ženské obranné jednotky (YPJ). Doplnené sú obrannými jednotkami HPX a kresťanskými jednotkami.[11] V roku 2017 mali 20-30 tisíc príslušníkov.[11]

Od júla 2013 plní faktickú funkciu ministerstva vnútra úrad Asaiš (v preklade "Bezpečnosť"). Riadi políciu, proti-teroristické jednotky, spravodajstvo aj výcvik jednotiek. Celková sila Asaišu je asi 15 000 príslušníkov (10 000 v Džazíre, 3000 v Afríne a 2000 v Kobaní/Eufrate).[12] V krajine tak funguje dvojakosť vnútornej bezpečnosti, zaisťovanej Asaišom aj miestnymi milíciami.

Severné oblasti Sýrie, kde sa Rojava rozkladá, boli dlhodobo vládou udržiavané ako prevažne poľnohospodárske zóny, pričom tento stav vláda vedome udržovala ako spôsob zamedzenia rozvoja.[13] 70% vládnych výdavkov putovalo okolo roku 2015 na obranu a bezpečnosť. V regióne sa od vzniku neplatili žiadne dane. Od roku 2017 región Džazíra zaviedol čiastočné zdanenie.[14] Štátne financie sa získavajú z colných poplatkov a predaja ropy či ďalších prírodných zdrojov. V regióne sú podporované komunitné družstvá, ktoré ľuďom slúžia pre ich vlastné potreby a navyše zabezpečujú zamestnanosť.

Ceny určujú a kontrolujú demokratické komisie v každom z kantónov. Tieto komisie môžu nastaviť cenu spotrebného tovaru ako je jedlo a zdravotnícke potreby. Tento systém môže byť tiež použitý na riadenie výroby. Napríklad môže zvýšiť produkciu pšenice a udržať tak nízke ceny pre potraviny.[15]

V súčasnosti vláda hľadá zahraničných investorov, aby mohla postaviť elektráreň a továreň na výrobu umelých hnojív.

Región Džazíra je významný producent pšenice a bavlny a taktiež disponuje významnými zásobami ropy.[13] Región Eufrat z Rojavy najviac utrpel dlhotrvajúcimi bojmi a má veľké výzvy spočívajúce v nutnej rekonštrukcii. V nedávnom čase sa začalo so ovým poľnohospodárstvom.[16] Región Afrín sa tradične špecializoval na výrobu olivového oleja, vrátane jeho pridávania do známeho allepského mydla.[13] Po okupácii väčšiny Afrínu islamistickou opozíciou a tureckou armádou boli mnohé olivové sady vyklčované a vypaľované, aby tak okupanti zabránili Kurdom v návrate do oblasti.[17] Do oblasti sa v rokoch 2012-2016 v dôsledku bojov o Aleppo presunula aj značná časť priemyselnej produkcie z mesta.

V oblasti pôsobila v čase vzniku Rojavy vládna štátna Univerzita Eufrat v Hassake a Afrínska univerzita v Afríne. Afrínska univerzita bola v roku 2015 tureckými vojskami uzavretá.[18] V júli 2016 založili vlastnú univerzitu Rojava v meste Kámišlí, ktorá prvých študentov prijala v zimnom semestri 2016/2017. Tá mala v roku 2018 4 fakulty a 6 katedier - lekárstvo, literatúra, médiá, poľnohospodárske inžinierstvo, strojné inžinierstvo a ekonomika, teda odvetvia kriticky dôležité pre úspech ASSVS.[16] V roku 2018 tu študovalo približne 850 študentov.[18]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Autonómna samospráva Severnej a Východnej Sýrie